Podľa slovenských bankových analytikov by bol odchod ministerky financií Brigity Schmögnerovej zo svojho postu veľmi negatívnym signálom pre finančné trhy a zahraničných investorov. Ministerka a jej rezort totiž podľa nich stelesňovali pre zahraničných pozorovateľov a potenciálnych investorov stabilitu a boli známkou kvality. Analytici sa zhodli v názore, že negatívne vplyvy budú zreteľné najmä v krátkodobom horizonte, z dlhodobého hľadiska by nemali byť také výrazné.

Osud ministerky financií nie je počas tohto volebného obdobia neistý po prvýkrát. Podľa analytika Istrobanky Mareka Senkoviča je však súčasný pokus o odvolanie Schmögnerovej najvážnejší. Podľa jeho slov je však toto rozhodnutie jej materskej strany veľmi nešťastné, najmä z toho dôvodu, že prichádza len niekoľko mesiacov pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami. „Zahraniční pozorovatelia si to môžu vysvetliť len tým, že vo vnútri vládnej koalície vládnu vážne rozpory. To je prejavom politickej nestability, ktorá bola a aj naďalej zostáva najvážnejším problémom SR z pohľadu potenciálnych investícií,“ povedal Senkovič. Podľa jeho slov bola ministerka majákom, podľa ktorého sa mohol finančný trh orientovať. Ten sa však po príchode nového ministra stratí, keďže nebude jasné, aká bude jeho stratégia. „Navyše je zrejmé, že nový minister nebude mať po nástupe do funkcie pre krátkosť času reálnu šancu zrealizovať reformy, na ministerstve sa zastaví pokrok a po prípadnom odstúpení ministerky na tomto rezorte nastane status quo,“ skonštatoval analytik Istrobanky.

Jeho kolega z Poštovej banky Pavol Popp sa domnieva, že v rámci Strany demokratickej ľavice neexistuje žiadny plnohodnotný nástupca, ktorý by mohol Schmögnerovú zastúpiť. Podľa neho bude krátkodobý negatívny vplyv jej prípadného odchodu zreteľný, pretože zahraničie ju považovalo za jedného z najvýznamnejších reformných ťahúňov súčasnej vládnej koalície.

Operatívnou reakciou devízového trhu na momentálny rozruch v súvislosti s odvolávaním ministerky financií bolo ranné oslabenie koruny voči euru o 25 halierov. Jej kurz voči referenčnému euru sa posunul z otváracej úrovne 42,180 SKK/EUR na 42,400 SKK/EUR. Kandidátom SDĽ na post ministra financií je súčasný šéf rezortu práce a sociálnych vecí Peter Magvaši.

Podľa M. Senkoviča je tiež negatívnym signálom pre zahraničných investorov aj návrh SDĽ na zmenu spôsobu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). „Tieto návrhy prichádzajú veľmi neskoro a sú veľmi škodlivé a neseriózne voči potenciálnym záujemcom, ktorých účasť na privatizácii stojí nemalé peniaze,“ povedal M. Senkovič. P. Popp v tejto súvislosti nevidí pre SR žiadnu hrozbu. „Privatizácia SPP je už v pokročilom štádiu, jej revízia je teda prakticky vylúčená,“ skonštatoval Popp.

Podľa Jána Tótha z ING Barings je oveľa dôležitejší postoj vlády k začatému procesu privatizácie SPP ako skutočnosť, či Schmögnerová odíde alebo nie. Z tohto dôvodu ING očakáva, že Dzurindov kabinet bude pokračovať v rozbehnutom procese privatizácie slovenského plynárenského gigantu podľa schválených harmonogramov. V súvislosti so zmenami na poste šéfa rezortu financií odporúča namiesto navrhovaného P. Magvašiho schváliť iného kandidáta z radov SDĽ.

„Zmena spôsobu privatizácie SPP v období, keď potenciálni investori pripravujú záväznú ponuku, možno jednoznačne vnímať negatívne. Ide o tak závažnú zmenu a v takej fáze privatizácie, že by viedla k predĺženiu celého privatizačného procesu, ktorý možno nazvať až zastavením privatizácie,“ domnieva sa Pavol Ondriska zo Slavie Capital. Navyše je podľa neho potrebné mať na pamäti, že cena za jednu akciu pri prípadnom predaji len 24 % bude nižšia ako cena za jednu akciu pri schválenom predaji 49 % základného imania SPP.

Návrh SDĽ na odvolanie Schmögnerovej z funkcie padol na víkendovom rokovaní Republikového výboru strany. Ministerka uviedla, že nie je ochotná podať demisiu a podľa nej sú nepopulárne majetkové priznania len nevhodnou zámienkou pre jej odvolanie.

Návrh na zmenu privatizácie SPP z dielne SDĽ ráta len s poskytnutím 24 % akcií podniku zahraničným investorom namiesto doteraz deklarovaných 49 %. Zvyšných 25 % akcií plynárenskej spoločnosti navrhuje SDĽ previesť na Sociálnu poisťovňu a využiť ich na budovanie povinného kapitalizačného dôchodkového systému. Vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš tento návrh pokladá za nezmyselný a nerealizovateľný, ako aj nekompetentný. „Spôsob privatizácie, ktorý vláda realizuje viac ako rok a pol, sa v súčasnosti nachádza vo svojej záverečnej fáze a bolo by komplikované ho meniť,“ uviedol Mikloš.