Oficiálnym vyhlásením výsledkov volieb do parlamentu Ústrednou volebnou komisiou sa začína aj proces výmeny moci. Je síce teoreticky možné, ale prakticky nepravdepodobné, že Ústavný súd SR by vyhlásil voľby za neplatné alebo zrušil napadnutý výsledok volieb, a voľby by sa tak museli opakovať. Rituál podávania podaní na Ústavný súd s takýmito návrhmi sa zo strany nespokojných politických strán opakuje takmer po každých voľbách,

Ústavný súd však takéto požiadavky rovnako pravidelne odmieta. Už po voľbách v roku 1994 konštatoval: „Ústavný súd v prípade volieb do NR SR právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné uplatní iba vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a správaním spĺňajúcim kritériá na uplatňovanie právnych účinkov ustanovených zákonom o Ústavnom súde. Len hrubé alebo závažné porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci Ústavného súdu, ktorá mu dovoľuje rozhodnúť vyhlásiť voľby za neplatné alebo zrušiť napadnutý výsledok volieb.

Základom sťažnosti na výsledok volieb má byť iba taká nezákonnosť namietaná v priebehu samotných volieb, ktorá musí mať vplyv na zverejnený výsledok volieb. Namietané nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov dokazujúcich nezákonnosť. Sťažovateľ musí označiť dôkazy, ktoré mali priamy vplyv na výsledok volieb.

Ústavný súd môže vyhlásiť za neplatné len celé voľby (vzhľadom na to, že ide o jediný ústavodarný a zákonodarný orgán SR).“

Povinnosti NR SR

Priebeh i proces výmeny moci upravuje najmä ústava a zákon o rokovacom poriadku parlamentu. Podľa ústavy má právomoc zvolať ustanovujúcu schôdzu parlamentu prezident republiky, ak by tak však z hocijakých príčin nechcel alebo nemohol urobiť, parlament sa zíde sám tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb Ústrednou volebnou komisiou. Program ustanovujúcej schôdze je daný zákonom o rokovacom poriadku parlamentu. Určuje, aby na ustanovujúcej schôdzi zložili prítomní poslanci sľub, schválili volebný poriadok, zvolili overovateľov, predsedu a členov mandátového výboru, tzv. výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

Následne je v zmysle zákona potrebné utvoriť poslanecké kluby. Ich zástupcovia potom predkladajú návrhy kandidátov na predsedu a podpredsedov NR SR, návrhy na zriadenie ďalších výborov parlamentu – zákon určuje povinnosť zriadiť okrem dvoch uvedených výborov už iba ústavnoprávny výbor a výbory na kontrolu činnosti tajných služieb civilnej aj vojenskej – ako aj ich predsedov a členov. Predsedu a podpredsedov NR SR volí parlament tajným hlasovaním a na ich zvolenie je potrebný súhlas najmenej 76 poslancov. Predsedovia výborov sú volení tiež tajným hlasovaním, na ich zvolenie je však už potrebný súhlas iba nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Podpredsedovia výborov sa volia až na ustanovujúcej schôdzi výboru, teda nie na ustanovujúcej schôdzi celej NR SR.

Samostatnou kapitolou bude nastupovanie náhradníkov za členov súčasnej vlády, ktorí budú vo voľbách zvolení do funkcie poslanca. Príkladom môže byť Mikuláš Dzurinda, súčasný premiér a zároveň prvý na kandidátke strany, ktorá sa zrejme do parlamentu dostane. Ak sa mandátu nevzdá, čo je nepravdepodobné, zloží na ustanovujúcej schôdzi sľub poslanca, ale mandát nebude môcť vykonávať, pretože zostane, aj keď možno iba na niekoľko hodín, predsedom vlády. Otázne je, či má za neho okamžite nastúpiť náhradník – ak totiž nebude v novej vláde, začne si opäť uplatňovať mandát. Ak poslanci budú súhlasiť s okamžitým nastúpením jeho náhradníka, budú zároveň súhlasiť aj so zákonným nárokom náhradníka na plat a jeho päťmesačné „odstupné“, hoci bude náhradníkom len veľmi krátky čas.

Zostavenie vlády

Kreovanie nového parlamentu úzko súvisí so zostavením novej vlády. Keďže už pred konaním volieb je očividné, že krajina bude mať koaličnú vládu, ešte skôr, ako sa skončí ustanovujúca schôdza parlamentu, bude pravdepodobne podpísaná koaličná dohoda. Jej súčasťou totiž býva aj rozdelenie moci, tak v parlamente, ako aj vo vláde, medzi jednotlivé koaličné strany. Strany zase určujú, kto ich menovite bude zastupovať v parlamentných, vládnych a ďalších štátnych funkciách. Je zbytočné zvoliť napríklad za podpredsedu parlamentu osobu, ktorá bude vymenovaná za člena vlády, keďže v takom prípade si nemôže uplatňovať poslanecký mandát, a teda ani vykonávať funkciu v parlamente.

Rozdelenie funkcií v koalícii a nemožnosť vykonávať poslanecký mandát sa týka aj ďalších osôb – štátnych tajomníkov či šéfa tajnej služby. Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predložiť parlamentu svoje programové vyhlásenie a požiadať o vyslovenie dôvery, pričom dôveru jej musí vysloviť najmenej 76 poslancov. Ak parlament nevysloví dôveru vláde, prezident vládu odvolá a opäť sa začne kolotoč koaličných rokovaní.

Čo sa týka „starej“, teda súčasnej vlády vedenej premiérom Dzurindom, tá je povinná podať po ustanovujúcej schôdzi parlamentu demisiu, vo funkcii však zostáva až do vymenovania novej vlády prezidentom.

Úloha prezidenta

Úlohou prezidenta republiky je vymenovať predsedu vlády a na jeho návrh ďalších členov vlády, ktorých poverí riadením ministerstiev. Ústava nehovorí nič o toľko diskutovanom inštitúte „poverenia“ prezidenta zostavovaním vlády. Ide preto o mimoústavný krok, ktorý nikoho a k ničomu neoprávňuje ani nikoho a k ničomu nezaväzuje. Nejestvuje dokonca ani žiadny zavedený politický úzus či zásady, podľa ktorých by mal prezident poveriť zostavovaním vlády predsedu víťaznej strany vo voľbách.

Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky to tak bolo iba raz – v roku 1994, keď prezident Michal Kováč poveril týmito rokovaniami predsedu HZSD. Iná situácia však bola už po voľbách v roku 1998, keď Ivan Gašparovič, ktorý mal „prezidentskú“ kompetenciu menovať premiéra, poveril rokovaniami nie predsedu HZDS, ale jeho „dvojku“ Jána Smereka. V rokovaniach o zostavení vlády nebol úspešný, pretože politické strany ho ignorovali a na vytvorení vládnej koalície aj s personálnym obsadením sa dohodli mimo neho.

Nový predseda parlamentu potom vymenoval na základe koaličnej dohody do funkcie premiéra Mikuláša Dzurindu a na jeho návrh aj ďalších členov vlády. Prezident republiky, ktorý má právo vymenovať predsedu vlády, môže svojím konaním zľahčiť alebo sťažiť zavedenie volebných výsledkov – vôle ľudu – do života.

Uľahčiť ho môže tým, že bude čakať na výsledok rozhovorov jednotlivých strán o vytvorení koalície a následne rešpektovať ich koaličnú dohodu. Sťažiť ho môže tým, že do týchto rozhovorov aktívne vstúpi.

Výber z článkov ústavy, upravujúcich povolebnú situáciu

článok 82

(2) Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky zvolá prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ak tak neurobí, Národná rada Slovenskej republiky sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb.

článok 89

(1) Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky.

článok 90

(1) Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky.

článok 92

(1) Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním.

(2) Rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov ustanoví zákon.

článok 110

(1) Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky.

(2) Za predsedu vlády môže by vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky.

článok 111

Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády

a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

článok 113

Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

článok 115

(1) Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.

(2) Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády.

článok 117

Vláda podá demisiu vždy po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej Národnej rady Slovenskej republiky; vláda však vykonáva svoju funkciu až do utvorenia novej vlády.