Bankový sektor Slovenskej republiky charakterizuje v súčasnosti výrazná miera ozdravenia a značného, aj keď ešte nie úplného, vyčistenia úverového portfólia rozhodujúcich bánk. Súčasný stav bankového sektora síce nie je optimálny, avšak vyhliadky budúceho vývoja sú pozitívne. Na seminári HN Clubu zameranom na reštrukturalizáciu bankového sektora a transformáciu ekonomiky SR to povedal prezident Všeobecnej úverovej banky (VÚB), a.s. Ladislav Vaškovič.
Ako ďalej povedal, v rozhodovaní bánk je stále dôležitejším faktorom riziko, banky sa teda budú sústreďovať na jeho znižovanie oveľa viac ako na zvyšovanie výnosovosti svojich operácií. Banky sa stále viac orientujú na nové produkty, napríklad hypotekárne úvery. „Banky sa sústreďujú na retailové bankovníctvo, fyzické osoby sú totiž klientmi s najnižšou delikvenciou,“ povedal prezident VÚB.
VÚB prešla od roka 1998 výraznou reštrukturalizáciou, ktorá okrem odsunu zlých úverov v objeme 66 mld. Sk znamenala aj prepustenie 1 300 zamestnancov (800 z nich odíde z banky do konca roka), ako aj presun právomocí rozhodovať o udeľovaní úverov z pobočiek na ústredie. Výsledkom bol nárast kapitálovej primeranosti VÚB z troch percent v roku 1998 na súčasných 13 %, ako aj pokles objemu klasifikovaných úverov zo 40 % na menej než 20 %. Kriticky hodnotí Vaškovič naďalej nízku vymáhateľnosť práva garantovanú slovenskou legislatívou.
Riaditeľ Divízie stratégie Slovenskej sporiteľne (SLSP), a.s. Martin Barto taktiež potvrdil orientáciu svojej banky na nové produkty. Po zavedení elektronického bankovníctva a poskytovaní hypotekárnych úverov pripravuje SLSP uvedenie kreditných kariet a charge kariet. „Banky sa budú vo veľkej miere orientovať na kvalitu nimi financovaných projektov, preto je nevyhnutné sfunkčnenie kapitálového trhu. Ten by mal umožniť získať zdroje na rizikové projekty, ktoré banky nebudú ochotné financovať,“ povedal M. Barto.
Výrazným prínosom v ďalšej reštrukturalizácii bankového sektora bude podľa Barta prijatie ďalšej novely zákona o bankách, ktorá bude v plnej miere zahŕňať Bazilejské kritériá obozretného podnikania bánk a zároveň posilní funkciu bankového dohľadu.
Ako na diskusnom fóre povedal regionálny zástupca Medzinárodného menového fondu (MMF) Roger Nord, táto medzinárodná inštitúcia sa sústreďuje na poskytovanie technickej pomoci krajinám reštrukturalizujúcim svoje finančné sektory, čo je aj prípadom SR. „Snažíme sa zamerať na slabosti systému, aby sme znížili jeho citlivosť na vonkajšie krízy,“ povedal R. Nord. Kódex transparentnosti, ktorý vypracovali experti misie MMF v ČR spolu s českými odborníkmi, obsahuje oblasti ako nezávislosť centrálnej banky, funkcie bankového dohľadu, fungovanie bankového sektora, ako aj účtovné štandardy.
Výročné zasadnutie Medzinárodného menového fondu, ktoré sa uskutoční koncom septembra v Prahe, bude mať na programe okrem posilnenia medzinárodného bankového systému aj rokovanie o odpustení dlhov chudobným krajinám a reformu samotného MMF.
Ako povedal prvý námestník ministra financií ČR Jan Mládek, organizátorská krajina si okrem finančného prínosu z organizácie zasadnutia sľubuje aj úspešný začiatok privatizácie Komerčnej banky, ktorej projekt plánuje predložiť zúčastneným predstaviteľom významných svetových bankových inštitúcií.