Teroristický útok na Spojené štáty sa prejavil na všetkých svetových trhoch. Prvotnou reakciou bol prepad akciových trhov o viac ako 6%, oslabenie dolár a rast ceny dlhopisov, ropy a zlata. Nasledujúce ukľudnenie nepramenilo z ničoho väčšieho, ako z nedostatku nových signálov, keď americké obchodovanie bolo na niekoľko dní pozastavené. Riziku prepadu globálnej ekonomiky do recesie sa zvýšilo.

V súčasnosti stále nie je jasné, aká bude reakcia Ameriky – a jej spojencov – na udalosti posledného týždňa. Zrejmé je iba to, že určite nejaká bude a bude veľmi energická. Nie je však zrejmé, či bude zameraná iba voči jednotlivcom a skupinám, alebo i voči konkrétnym krajinám. Dlhodobejší dopad udalostí posledného týždňa je zatiaľ možné iba hádať, niekoľko hlavných kritických bodov je však zrejmých.

Najpravdepodobnejším rizikom pre ďalší vývoj ekonomiky je oslabenie spotrebiteľskej nálady v Spojených štátov, ktoré môže vyústiť do záporného rastu ekonomiky minimálne v treťom kvartály. Takýto vývoj by pravdepodobne znamenal ďalší pokles akciových indexov a bol by zlou správou i pre Eurozónu, ktorá sa v súčasnosti takisto potáca tesne nad okrajom recesie.

Druhým rizikom je rast ceny ropy, ktorý by bol pravdepodobne neodvratný v prípade konfliktu na Blízkom východe. Jeho možnosť je zatiaľ iba hypotetická, jeho dôsledkom by však bol rast cenových indexov, ďalšie oslabenie spotrebiteľských nálad a zdrvujúca kumulácia oslabovania ekonomiky pri rastúcich cenách. Rast cien by centrálnym bankám znemožnil pokračovať v politike nízkych úrokových sadzieb a mal by negatívny dopad na akcie i na dlhopisy.

Tretím rizikom je masívny výpredaj akcií znamenajúci pád cien o desiatky percent spojený s výrazným oslabením dolára a presunom zdrojov do najkonzervatívnejších investícií a komodít typu zlata alebo švajčiarsky frank. Táto možnosť sa zdá byť zatiaľ menej pravdepodobná, jej dopad by však bol najzdrvujúcejší a najdlhodobejší.

Posledný týždeň priniesol aj niekoľko nie dobrých makroekonomických správ. Rast ekonomiky eurozóny dosiahol na ročnej úrovni 1,7%, v porovnaní s prvým kvartálom však druhý kvartál znamenal rast iba o 0,1%. Druhou zlou správou bol prudký pokles Michigan indexu spotrebiteľských nálad, ktorý klesol v septembri na 83,6. Tento údaj bol síce zverejnený vo štvrtok, vychádzal však z údajov zverejnených ešte pred utorkovým útokom na Spojené štáty.

Zdá sa, že pondelkové otvorenie amerických akciových trhov prinesie pokles. Ten môže tak ako prípade európskych a japonského trhu tesne po utorkovom útoku dosiahnuť päť až desať percentnú úroveň. Naznačuje to výrazný rast terausuries v priebehu štvrtka a piatku ako i opätovné oslabenie dolára a európskych akcií, ku ktorým došlo v piatok.

Na pozitívnej strane očakávaní je toho relatívne málo. Je to FED ktorý bude pravdepodobne už v budúcom týždni znižovať sadzby a podľa niektorých názorov to bude až o 50 bodov. Sú to očakávané investície na rekonštrukcie – kongres odsúhlasil sumu 40 mld USD. Je to relatívne nízky stav zásob ktorý by mohol potiahnuť zatiaľ iba v náznakoch oživujúcu výrobu. Kľúčom k americkej ekonomike však zostane dôvera spotrebiteľov. Dopad tragických udalostí posledného týždňa bude pritom najciteľnejší práve v tejto oblasti. V súčasnosti sa tak zdá, že už i udržanie súčasných mizerných úrovní indexov do konca roka bez výraznejšieho oslabovania by nebolo neúspechom.