Trh práce na Slovensku trpí v súcasnosti viacerými vážnymi problémami, ktoré prispievajú k vysokej miere nezamestnanosti. Slovensko má vela dlhodobo nezamestnaných s neúmerným podielom nízko kvalifikovaných jednotlivcov. Pracovná sila je málo pohyblivá, najmä medzi krajmi. Nepružný trh práce nereaguje adekvátne na zmeny v spolocnosti. Strnulost sa prejavuje nielen na strane ponuky, ale aj v oblasti dopytu práce. Zdanenie práce je extrémne vysoké. Sociálny systém ani po desiatkach ciastkových zmien nepredstavuje pre chudobných a nezamestnaných vhodné riešenie. Naopak. Castým javom je jeho zneužívanie.
Aktívna politika trhu práce a aktivacné opatrenia voci nezamestnaným sú nákladné a ich úcinnost a efektívnost problematická. Štátna správa v oblasti sociálnych vecí a verejné služby zamestnanosti sú štrukturované podla potrieb administratívy, nie podla potrieb obcanov a trhu práce. Na tento vývoj, ku ktorému výraznou mierou prispieva i súcasná podoba sociálneho systému a štátne zásahy do trhu práce, reaguje Stratégia podpory rastu zamestnanosti na základe reformy sociálneho systému a trhu práce (Stratégia).
„Jej dlhodobým cielom je udržatelné zníženie chudoby prostredníctvom rastu zamestnanosti a možnost nájst si zamestnanie pre všetkých jednotlivcov, ktorí sa skutocne chcú zamestnat,“ konštatuje štátny tajomník Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Miroslav Beblavý, vedúci spracovatelského tímu Stratégie. Pri súcasnej miere nezamestnanosti je podla neho tento ciel reálny o 10 – 15 rokov pri splnení dvoch podmienok: vysokej miery udržatelného hospodárskeho rastu a uskutocnenia dôsledných reforiem v sociálnej oblasti.
Ako na to
Klúcom k úspešnej hospodárskej a sociálnej politike je podpora rastu zamestnanosti a ekonomickej aktivity. Ked nie je z rôznych prícin možné, aby si jednotlivec v danej chvíli našiel zamestnanie, vychádza Stratégia z princípu, že iná zmysluplná cinnost, napr. dobrovolníctvo ci pomoc obci, je pre neho, rodinu aj spolocnost vhodnejšia než necinnost. „Chceme vytvorit taký sociálny systém, v ktorom by sa viac oplatila zmysluplná cinnost ako necinnost, a aby sa práca ci podnikanie vyplatili najviac. Spružnenie trhu práce zároven zvýši pocet pracovných miest,“ hovorí generálna riaditelka sekcie sociálnej pomoci MPSVR SR Elena Michaldová.
Okrem zlepšovania podnikatelského prostredia a budovania infraštruktúry je základom úspechu dôraz na investície do ludských zdrojov. Ide najmä o celoživotné vzdelávanie a aktivizacné opatrenia pre dlhodobo nezamestnaných s poradenstvom pre všetkých, ktorí chcú uspiet na trhu práce. V evidencii nezamestnaných by mali byt len tí, ktorí aktívne hladajú prácu a bez pomoci verejných služieb zamestnanosti ju nevedia získat. Jednotlivci, ktorí sú ekonomicky neaktívni a neprejavujú záujem pracovat, majú v súcasnosti casto jedinú motiváciu: byt formálne evidovaní ako nezamestnaní.
„Takáto situácia nielen opticky zvyšuje mieru
nezamestnanosti, ale zatažuje aj verejné financie a služby zamestnanosti. Sociálny systém by nemal s evidenciou na úrade práce spájat žiadne výhody v porovnaní so štatútom ekonomicky neaktívnej osoby. Mal by motivovat k evidencii len tých, ktorí naozaj aktívne hladajú prácu,“ myslí si E. Michaldová.
Zmeny v oblasti sociálneho systému ukoncia diskrimináciu strednej vrstvy. Napriek tomu, že v oblasti sociálnej politiky sa casto stavajú do protikladu chudobní a bohatí, na súcasný systém na Slovensku doplácajú najviac jednotlivci a rodiny, ktorých príjem dosahuje mierne podpriemerné až mierne nadpriemerné hodnoty. „Štát v súcasnosti financne viac podporuje bohaté i chudobné rodiny s detmi ako rodiny s priemernými príjmami. Rovnako je to v prípade poistenia v nezamestnanosti, kde najväcší nepomer medzi odvedenými
prostriedkami a prípadnou podporou existuje práve u jednotlivcov blížiacich sa k priemernej mzde. Navrhované opatrenia sa preto snažia odstránit diskrimináciu tzv. strednej vrstvy a podporovat väcšinu obyvatelov, ktorí sa starajú o seba a svoje rodiny,“ podotýka M. Beblavý.
Podpora rodine
Stratégia kladie dôraz na podporu rodiny a súlad rodinného a pracovného života. „Navrhované opatrenia by mali posilnit motiváciu rodicov riadne dieta vychovávat a pomáhat im pri uplatnovaní prirodzenej túžby mat deti bez toho, aby vytvárali z rodicovstva stratégiu prežitia tých, ktorí celia nepriaznivým podmienkam na trhu práce,“ hovorí riaditelka odboru stratégie zamestnanosti MPSVR SR Mária Janošová. Vychádzajú z filozofie motivácie a pohladu do budúcnosti. Možno s nou súhlasit. Vo všeobecnosti je úcinnejšie, administratívne jednoduchšie a pre danových poplatníkov lacnejšie odmenovat pozitívne kroky ako dokazovat a trestat kroky nežiaduce.
„Preto Stratégia v jednotlivých opatreniach považuje za prioritu podporu iniciatívy jednotlivcov, inštitúcií a ich zoskupení na miestnej úrovni. V rámci realizácie Stratégie a iných reforiem je nevyhnutné oddelit nástroje sociálnej solidarity od povinného sporenia resp. poistenia a nájst novú rovnováhu medzi ochranou pred rizikom a motivacnými aspektmi systému,“ argumentuje riaditelka Odboru stratégie a sociálnej politiky MPSVR SR Ildikó Polacenková.
Priorita motivácie
Zásadným opatrením Stratégie je znížit demotivacné úcinky danového a odvodového zataženia pracovnej sily. „S cielom zvýšit motiváciu ludí pracovat bude danové a odvodové zataženie práce znížené reformami vedúcimi k obmedzeniu niektorých typov výdavkov, doteraz hradených z odvodov, a daní presunuté na iný typ zdanenia. Sprehladníme ho vytvorením užšieho vztahu medzi odvedenými príspevkami a skutocne vyplatenými dávkami,“ vysvetluje M. Beblavý.
Pripomína, že súcasný slovenský systém poistenia v nezamestnanosti má viacero problémov, medzi ktoré patrí najmä miešanie princípu individuálneho poistenia a princípu solidarity, financovanie aktívnej politiky trhu práce z poistenia, ako aj cyklická zranitelnost poistovacieho systému. Prejavuje sa tak, že v lepších casoch má fond viac príspevkov na riešenie nižšej miery nezamestnanosti a v horších casoch má menej príspevkov na riešenie vyššej miery nezamestnanosti. „Navrhujeme zrušit financovanie aktívnej politiky trhu práce, služieb zamestnanosti a garancného fondu z príspevkov na poistenie a ich financovanie zo štátneho rozpoctu súbežne s príslušným znížením odvodového zataženia,“ podotýka E. Michaldová.
Ako efektívne hmotne zabezpecit jednotlivca v prípade krátkodobej nezamestnanosti? Jednou z alternatív je prechod na princíp povinného sporenia. Zamestnanci by povinne odvádzali na osobné úcty urcené percento vymeriavacieho základu až po zákonom urcenú hornú hranicu. Nasporené prostriedky by cerpali v prípade nezamestnanosti. Nevycerpaný zostatok by sa pri odchode do dôchodku pripocítal k nasporeným prostriedkom na osobných dôchodkových úctoch.
„Alternatíva c. 2 by znamenala zachovanie poistovacieho princípu, ale spojila by sa s jeho dôsledným uplatnením – podpora v nezamestnanosti by bola viazaná na odvedené poistné pocas predchádzajúceho obdobia bez uplatnenia dolnej a hornej hranice, ako je to v súcasnosti. Samotný vymeriavací základ by bol vymedzený podla priemernej mzdy, napríklad vo výške 1,5 násobku priemernej mzdy. Poberanie podpory by bolo viazané na pomerne dlhé obdobie tak, aby išlo o ciastocnú náhradu príjmu ludí, ktorí sa po dlhorocnej práci ocitnú docasne bez zamestnania,“ myslí si M. Janošová.
Rozsiahle zmeny sú nevyhnutné aj v oblasti nemocenského poistenia na základe nákladnosti a zneužívania súcasného systému. Základom bude uplatnenie cistého poistného princípu, ked práceneschopní budú dostávat dávku urcenú ako pevné percento z ich vymeriavacieho základu. „Túto dávku zacnú poberat až po 2 alebo 3 dnoch práceneschopnosti a do 10 dní práceneschopnosti ju budú hradit zamestnávatelia. Danové a odvodové zataženie zamestnávatelov i zamestnancov sa adekvátne zníži a celý systém doplnia vhodné produkty zmluvného komercného poistenia,“ upozornuje I. Polacenková.
Jedným zo základných mechanizmov rastu zamestnanosti je motivácia jednotlivca nájst a udržat si zamestnanie resp. samostatne zárobkovú cinnost.
Cielom vlády je vytvorit situáciu, ked bude život bez práce postacovat len na zabezpecenie základných životných podmienok garantovaných Ústavou SR.
Dalším zámerom je zvýhodnit sociálnu aktivitu v porovnaní s pasivitou a posilnit výhodnost zamestnania resp. samostatnej zárobkovej cinnosti. Cielovou skupinou týchto opatrení budú najmä obcania s nízkymi príjmami, rodiny s nezaopatrenými detmi a dlhodobo nezamestnaní. Filozofickým základom nového systému je dôraz na pozitívnu motiváciu, pohlad do budúcnosti, obmedzenie výhod a príjmov viazaných na nezamestnanost, posilnenie výhod z formálneho zamestnania a zrozumitelnost sociálneho systému. „Namiesto súcasnej dávky sociálnej pomoci v hmotnej núdzi s dvoma rôznymi výškami (podla toho, ci ide o subjektívne alebo objektívne dôvody núdze) pre zaopatrené a nezaopatrené deti a príspevku na bývanie zavedieme jednu dávku pomoci v hmotnej núdzi s niekolkými príplatkami viazanými na túto dávku,“ dodáva M. Janošová. Zámerom je motivovat ludí závislých od dávok sociálnej pomoci tak, aby sa podielali na riešení svojej sociálnej situácie. Bude totiž obsahovat príplatok za úcast na rôznych aktivitách vrátane vzdelávania, príplatok na bývanie a príplatok pre rodiny s detmi navštevujúcimi školu alebo predškolské zariadenia.
Stratégia navrhuje zaviest výraznejšiu podporu rodín s detmi, v ktorých aspon jeden rodic pracuje. „Navrhujeme spojit odpocítatelné položky na dieta v danovom systéme, prídavky na dieta a príspevky k prídavku na dieta do jednotného systému. Zamestnaným sa budú tieto prostriedky vyplácat prostredníctvom danovej úlavy na dieta,“ vysvetluje E. Michaldová. Významným prvkom systému danových úlav na dieta je nový inštitút refundácie zápornej danovej povinnosti, ktorá by vznikla pri uplatnení danových úlav. Vyplácanie úlavy bude proporcionálne viazané na dosiahnutie zdanitelného príjmu aspon vo výške minimálnej mzdy a jej výška sa stanoví tak, aby sa rodinám s detmi vyplatilo pracovat.
Dochádzanie za prácou
Stratégia podporí ekonomickú a sociálnu aktivitu zamestnatelnosti. Klúcovým prostriedkom na zvyšovanie schopnosti jednotlivca zamestnat sa sú investície v podobe zvyšovania kvalifikácie a mobility pracovnej sily.
Jedným z tradicných úcinných nástrojov na zmiernenie vysokej a geograficky rôznorodej nezamestnanosti je dochádzka pracovnej sily za prácou. Tento nástroj je zvlášt významný v prípade Slovenska, kde socialistický spôsob industrializácie a spontánna reštrukturalizácia priemyslu v 90. rokoch „uväznili“ mnohých vysokokvalifikovaných odborníkov v regióne, kde po nich nie je dopyt.
Regionálna diferenciácia trhov práce sa postupne mení. Velká cast Trnavského, Trencianskeho a Žilinského kraja sa pripája k bratislavskej skúsenosti s pomerne nízkou nezamestnanostou, pricom naráža na štrukturálne bariéry jej dalšieho odstranovania. Nedostatok pracovných miest v mieste bydliska, a to najmä na vidieku možno riešit dvoma spôsobmi – podporou stahovania a urbanizácie alebo primeraným dopravným spojením.
Skostnatené pravidlá
Pružnost pravidiel regulujúcich trh práce je nevyhnutnou, aj ked nie postacujúcou podmienkou rastu zamestnanosti. V slovenskom prípade je skostnatenost týchto pravidiel vážnou prekážkou zlepšovania situácie na trhu práce. Preto sa bude klást dôraz na zníženie administratívnej nárocnosti pri netradicných formách zamestnávania, na spružnenie individuálnych pracovnoprávnych vztahov a na posilnenie ochrany zamestnancov a zamestnávatelov proti porušeniu zákona druhou stranou, ako aj pred zamestnancami, ktorí nedodržiavajú svoju pracovnú zmluvu.
Jedným z dôležitých cielov vlády, prispievajúcich k rastu zamestnanosti a ku kvalitnejším službám pre obyvatelov, bude efektívnejšie zabezpecenie štátnej správy a služieb na trhu práce a sociálnych vecí.
„Predpokladáme razantnú zmenu v štátnej správe a na Národnom úrade práce tak, aby sme vytvorili siet, ktorá prostredníctvom pobociek a kontaktných miest bude zodpovedat potrebám jednotlivých trhov práce a dostupnosti služieb pre obcanov, nie centrálne urcenému administratívnemu usporiadaniu. Pri reštrukturalizácii uplatníme princíp, podla ktorého štát zarucuje jednotlivcovi, že po skoncení reformy bude výkon služieb a štátnej správy pre jeho osobu v rovnakej alebo menšej vzdialenosti ako pred reformou,“ hovorí M. Beblavý. Celý proces sa zacne v roku 2004 a bude pokracovat 2 – 3 roky tak, aby v roku 2006 poskytoval štát na celom svojom území novú kvalitu služieb tým, ktorí ich potrebujú.
Hlavné opatrenia na zvýšenie zamestnanosti:
* zníženie demotivacných úcinkov danového a odvodového zataženia pracovnej sily na tvorbu pracovných miest,
* posilnenie motivácie jednotlivca nájst a udržat si zamestnanie,
* podpora ekonomickej a sociálnej aktivity jednotlivca a jeho zamestnatelnosti,
* spružnenie trhu práce,
* efektívnejšie zabezpecenie štátnej správy a služieb v oblasti trhu práce a sociálnych vecí,
* obmedzenie zneužívania sociálneho systému,