Členovia Výboru pre finančné trhy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zastupujúci všetkých 29 členov vyjadrili s doterajšími výsledkami Slovenska spokojnosť. Previerka plnenia záväzkov SR vo finančnej oblasti mapujúca pokrok od apríla tohto roku sa uskutočnila minulý týždeň. Slovensko by malo podľa viceguvernérky Národnej banky Slovenska (NBS) Eleny Kohútikovej, ktorá viedla delegáciu na zasadaní výboru, do konca tohto roka splniť všetky záväzky, ku ktorým sa pre toto obdobie zaviazala v apríli. Najbližšia previerka plnenia záväzkov Slovenska v tomto výbore je naplánovaná o rok.

Hlavnými témami, o ktorých sa na zasadaní výboru hovorilo, boli reštrukturalizácia bánk, ich ozdravenie a privatizácia, poisťovníctvo, kapitálové trhy, celkové makroekonomické a podnikateľské prostredie a zmeny v legislatíve. „Informovala som o ukončení reštrukturalizácie bankového sektora a začiatku jeho privatizácie,“ povedala v rozhovore pre agentúru SITA viceguvernérka Kohútiková, podľa ktorej je pre členské krajiny dôležitý predovšetkým štandardný postup priebehu privatizácie. „Používanie štandardných metód pri privatizácii bánk či iných štátnych podnikov je pre zahraničie pozitívnym signálom,“ povedala viceguvernérka. „Očakávam, že po začatí privatizácie veľkých štátnych podnikov prejavia zahraničné subjekty záujem i o vstup do stredne veľkých podnikov,“ dodala E. Kohútiková.

Privatizácia sa v súčasnosti týka Slovenskej sporiteľne, Banky Slovakia a Investičnej a rozvojovej banky, kde by mal byť predaj ukončený do konca tohto roka. V budúcom roku má byť potom najdôležitejšou privatizácia Všeobecnej úverovej banky, kde už v súčasnosti ministerstvo financií rokuje s IFC a EBRD o získaní pravdepodobne 20 % v rámci prvej fázy privatizácie, v druhej potom plánuje štát predať majoritný podiel strategickému investorovi.

V oblasti legislatívnych zmien viceguvernérka upozornila napríklad na prijatie nového zákona o konkurze a vyrovnaní účinného od 1. augusta tohto roku a tiež na zriadenie Úradu pre finančný trh s platnosťou od 1. novembra. Pripravuje sa tiež liberalizácia devízového režimu, pričom túto oblasť rieši novela devízového zákona schvaľovaná parlamentom. Jej účinnosť sa očakáva od 1. januára 2001. Liberalizácia devízového režimu, ktorá by mala byť úplne ukončená do konca roku 2003, zahŕňa okrem iného od začiatku budúceho roka odstránenie potreby devízového povolenia na úvery prijaté zo zahraničia či poskytnuté do zahraničia so splatnosťou do 1 roka a na garancie pre tieto úvery. Od začiatku budúceho roka budú môcť tiež organizačné zložky zahraničných podnikov nadobúdať v SR nehnuteľnosti potrebné pre výkon ich činnosti.

Členovia výboru OECD podľa slov E. Kohútikovej pozitívne prijali nedávne schválenie zákona o praní špinavých peňazí. Zákon obsahuje povinnosť identifikácie pri finančných transakciách presahujúcich stanovenú výšku 100 tis. Sk. Súčasná anonymita vkladov by sa mala ďalej upraviť prostredníctvom pripravovaného zákona o bankách. Hlavné zmeny v pripravovaných úpravách v rámci zákona o bankách, o ktorom v súčasnosti diskutujú ministerstvo financií a NBS, sa týkajú napríklad možnosti bankového dohľadu urobiť dohliadku na tzv. konsolidovanom princípe, teda nielen v banke, ale aj v iných inštitúciách vlastnených bankou. Zmeny by mali tiež zabezpečiť možnosť výmeny informácií medzi dohliadajúcimi orgánmi vnútri krajiny, možnosť oceňovania všetkých rizík, nielen úverových, a tiež promptnú reakciu NBS v prípade neplnenia podmienok obozretného podnikania v bankách.

Slovensko podpísalo prístup k Dohovoru OECD 28. septembra tohto roku. Členom tohto „elitného klubu“ najvyspelejších ekonomík sa však stane až po ratifikácii dohody slovenským parlamentom, jej podpísaní prezidentom Rudolfom Schusterom a následnom uložení v depozitári francúzskej vlády. Celý tento proces by sa mal podľa viceguvernérky ukončiť v decembri tohto roka.