Dňa 16.4.2003 bola podpísaná Zmluva o pristúpení SR do EÚ. Následne platným referendom občania SR vyjadrili svoj súhlas so vstupom Slovenska do EÚ. Ratifikácia Zmluvy o pristúpení v Národnej rade SR a v ostatných pristupujúcich a členských krajinách EÚ znamená, že Zmluva o pristúpení nadobudne účinnosť 1.5.2004 (deň vstupu nových členských štátov do EÚ).

V texte prístupovej zmluvy sa SR zaviazala, že sa vstupom do EÚ stane zmluvnou stranou zmlúv, na ktorých je únia založená, v znení neskorších zmien a doplnkov (t.j. v danom prípade ide o ustanovenia Zmluvy o ES – amsterdamské znenie – ktoré sa týkajú hospodárskej a menovej únie). Konkrétne v článku 4 (predtým článok 3a) odsek 2 Zmluvy o ES sa uvádza, že súbežne s tým, ako to vyplýva z ustanovení tejto zmluvy a z časového plánu v nej stanovenom, činnosti členského štátu EÚ zahŕňajú neodvolateľné stanovenie menových kurzov vedúce k zavedeniu jednotnej meny ECU, k stanoveniu a vykonávaniu jednotnej menovej a devízovej politiky, základným cieľom ktorých je udržať cenovú stabilitu a podporovať všeobecné hospodárske politiky spoločenstva bez poškodzovania tohto cieľa v súlade s princípmi otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou.

V Akte o podmienkach pristúpenia, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pristúpení, sa explicitne v článku 4 uvádza, že každý nový členský štát sa odo dňa pristúpenia stane účastníkom hospodárskej a menovej únie ako členský štát, pre ktorý platí výnimka v zmysle článku 122 (predtým článok 109k) zmluvy o ES. Článok 122 Zmluvy o ES stanovuje, že členský štát, ktorý pri preskúmaní neplní podmienky nevyhnutné na zavedenie jednotnej meny, nadobúda štatút členského štátu s výnimkou (derogáciou), teda sa od neho očakáva v budúcnosti vstup do menovej únie.

Podmienky nevyhnutné na zavedenie jednotnej meny definuje článok 121 (predtým článok 109j) Zmluvy o ES ako zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov jednotlivých členských štátov vrátane štatútov ich národných centrálnych bánk s článkami 108 (predtým článok 107) a 109 (predtým článok 108) tejto zmluvy a so štatútom ESCB a splnenie konvergenčných kritérií:

– dosiahnutie vysokého stupňa cenovej stability, ktorý vychádza z miery inflácie, ktorá sa približuje k miere inflácie najviac troch členských štátov, ktoré v cenovej stabilite dosahujú najlepšie výsledky,

– udržanie stability stavu štátnych finančných prostriedkov, ktorý vychádza zo stavu štátneho rozpočtu, ktorý nevykazuje nadmerný deficit v zmysle článku 104 ods. 6),

– sledovanie normálneho fluktuačného rozpätia stanoveného mechanizmom výmenných kurzov Európskeho menového systému, minimálne počas dvoch rokov bez devalvácie voči mene iného členského štátu,

– stálosť konvergencie dosiahnutej členským štátom a jeho účasti v mechanizme výmenných kurzov Európskeho menového systému, ktorá sa odráža v dlhodobých úrovniach úrokovej miery.

Podmienky v oblasti zlučiteľnosti legislatívy museli byť splnené už pri prístupových negociáciách v rámci kapitoly Hospodárska a menová únia a pred podpísaním Zmluvy o pristúpení (išlo predovšetkým o oblasť nezávislosti centrálnej banky, zákaz priameho financovania verejného sektora centrálnou bankou a zákaz privilegovaného prístupu verejného sektora k finančným inštitúciám) – SR nežiada v oblasti hospodárskej a menovej únie žiadne prechodné obdobia pri implementácii legislatívy.

Vstup do eurozóny a prijatie spoločnej meny euro je teda podmienený splnením konvergenčných kritérií. Vychádzajúc z definície týchto kritérií (tak ako ich definuje Zmluva o ES a Protokol o konvergenčných kritériách), určitý priestor na oddialenie vstupu do eurozóny existuje pri podmienke kurzovej stability, keďže splnenie kritéria znamená najmenej dvojročnú účasť v mechanizme výmenných kurzov ERM II. Pri ostatných kritériách ich plnenie (inflácia pod referenčnú hodnotu ako priemer troch najlepších v EÚ + 1,5 percentuálneho bodu, deficit verejných financií pod 3% HDP, verejný dlh pod 60% HDP, dlhodobé úrokové sadzby pod referenčnú hodnotu troch najlepších pri inflácii + 2 percentuálne body) je nevyhnutné nie len pre vstup do eurozóny, ale hlavne pre zdravý vývoj ekonomiky. Navyše vstupom do EÚ (a vstupom NCB do ESCB) sa nové členské krajiny zaväzujú dodržiavať ako primárny cieľ menovej politiky – cieľ cenovej stability a stanú sa subjektami podliehajúcimi Protokolu o procedúre pri nadmernom deficite. Avšak nevyhnutnosť účasti národnej meny v ERM II pre zdravý ekonomický vývoj nie je až tak jednoznačná.

Podľa Rezolúcie Európskej rady o stanovení mechanizmu výmenných kurzov v tretej etape procesu budovania hospodárskej a menovej únie zo 16.6.1997 je členstvo v mechanizme dobrovoľné, avšak od členských štátov EÚ s derogáciou sa očakáva ich účasť v ňom (článok 1.6 Rezolúcie). Nie je však presne stanovený termín, kedy do mechanizmu musí krajina vstúpiť.

Po vytvorení Hospodárskej a menovej únie, na rozdiel od jednotnej menovej politiky a spoločných politík v oblasti poľnohospodárstva, obchodu a konkurencie, fiskálna politika zostáva vo výlučnej kompetencii členskej krajiny. Zdravé verejné financie predstavujú prostriedok posilnenia podmienok pre cenovú stabilitu a udržateľný ekonomický rast prispievajúci k zvyšovaniu zamestnanosti. Zmluva zakladajúca Európske spoločenstvo spolu s Amsterdamskou zmluvou, ako i Pakt stability a rastu poskytujú krajinám EÚ všeobecný kódex pre výkon fiskálnej politiky nevyhnutnej na udržiavanie disciplíny pri riadení verejných financií. Základným pravidlom rozpočtovej politiky je, že členská krajina by mala zabrániť vzniku nadmerného fiskálneho deficitu.

V roku 1997 vznikol Pakt stability a rastu, ktorý stanovil pravidlá pre koordináciu hospodárskej politiky a definoval podmienky, za ktorých sa aplikuje procedúra nadmerného deficitu po vytvorení eurozóny. Cieľom „Paktu“ je zabezpečiť dodržiavanie obozretných fiskálnych politík a monitorovanie fiskálneho vývoja s dôrazom na skoré varovanie v prípade zhoršenia rozpočtového vývoja.

S cieľom zaručiť zdravé fiskálne politiky v dlhodobom horizonte Rezolúcia Európskej rady o Pakte stability a rastu obsahuje záväzok členských krajín dodržiavať strednodobých cieľ vyrovnanej pozície verejných financií, resp. ich prebytok, ktorý jednotlivým členským krajinám umožní vysporiadať sa s normálnymi cyklickými výkyvmi, t.j. deficitom verejných financií do 3% z HDP. V prípade, že podiel deficitu verejných financií na HDP presiahne 3%, bude považovaný za nadmerný, pokiaľ nie je dočasného charakteru alebo vznikol za výnimočných okolností (napr. ak nadmerný deficit je dôsledkom ekonomického poklesu o 2,0%).

Súčasťou Paktu stability a rastu je mechanizmus včasného varovania („early warning mechanism“), ktorého cieľom je monitorovať fiskálny vývoj a identifikovať potenciálne zhoršenie v štátnom rozpočte, ako i napomôcť koordinácii hospodárskych politík. Za týmto účelom členské krajiny eurozóny predkladajú Rade ECOFIN a Európskej komisii programy stability a členské krajiny s derogáciou konvergenčné programy.

Program stability, ako i konvergenčný program musia obsahovať tieto informácie:

a) strednodobý cieľ pre rozpočtovú pozíciu, ktorá bude blízko rovnováhy alebo v prebytku, resp. smerovanie k tomuto cieľu, očakávaný vývoj podielu vládneho dlhu na HDP, vzájomný vzťah týchto cieľov k cenovej a kurzovej stabilite.

b) hlavné predpoklady očakávaného ekonomického vývoja a dôležitých ekonomických premenných relevantných pre realizáciu programu, ako sú investičné výdavky vlády, rast reálneho HDP, zamestnanosť a inflácia;

c) opis opatrení rozpočtovej politiky a ďalších politík, prijatých alebo navrhovaných na dosiahnutie cieľov programu a v prípade hlavných rozpočtových opatrení aj zhodnotenie ich kvantitatívnych dopadov na rozpočet;

d) analýzu vplyvu zmien hlavných ekonomických predpokladov na rozpočtovú a dlhovú pozíciu.

Na základe hodnotenia EK a Ekonomického a finančného výboru je Rada povinná preskúmať, či strednodobý rozpočtový cieľ stanovený v programe poskytuje dostatočný priestor na zabránenie nadmernému deficitu, či ekonomické predpoklady programu sú reálne a či prijímané, resp. navrhované opatrenia sú postačujúce na dosiahnutie strednodobého cieľa.

V rámci konvergenčného programu Rada taktiež venuje pozornosť hospodárskej politike krajiny, ktorá by mala byť orientovaná na zabezpečenie makroekonomickej stability a zabránenie vzniku nesprávneho nastavenia reálneho výmenného kurzu, ako i nadmerným výkyvom výmenného kurzu.

V prípade, ak Rada identifikuje výraznú odchýlku od strednodobého rozpočtového cieľa, resp. trajektórie k jej dosiahnutiu, odporúča členskej krajine prijať nápravné opatrenia. Ich cieľom je včasne varovať členskú krajinu, aby nedošlo k vzniku nadmerného deficitu. Pri pretrvávajúcom, resp. zhoršujúcom sa odchýlení rozpočtovej pozície od jej strednodobého cieľa Rada znovu odporučí členskej krajine, aby prijala nápravné opatrenia, pričom jej odporúčanie môže byť publikované na verejnosti.

Procedúra nadmerného deficitu sa vzťahuje na členské krajiny, ktorých deficit verejných financií prekročí referenčnú hodnotu 3% HDP (resp. dlh 60% HDP). Rozhodnutie o tom, či verejné financie členskej krajiny vykazujú nadmerný deficit vydáva Rada ECOFIN po odporúčaní Európskej komisie. Pri rozhodovaní o začatí konania pri výnimočnom a dočasnom prekročení referenčnej hodnoty Rada berie do úvahy viacročný rozpočtový výhľad Komisie, ako aj iné relevantné faktory (napr. či deficit verejných financií prevyšuje vládne investičné výdavky). V rámci celého postupu Komisia podáva správu o existencii nadmerného deficitu Rade, ktorá rozhodne, aké opatrenia je potrebné prijať na nápravu a v akom časovom horizonte.

Členská krajina, ktorá vykazuje nadmerný deficit musí prijať účinné opatrenia na jeho odstránenie. Ak podľa Rady ECOFIN takéto opatrenia neboli prijaté, môže členskej krajine uvaliť sankcie. Tieto sankcie v prípade krajín eurozóny majú spočiatku charakter neúročeného vkladu (kvantifikovaného podľa HDP členskej krajiny), ktorý môže byť konvertovaný na pokutu, ak nadmerný deficit pretrváva viac ako dva roky.

Sankcionované môžu byť len členské krajiny eurozóny. Vzhľadom k tomu, že Slovenská republika bude mať po vstupe do Európskej únie štatút krajiny s derogáciou (článok 122, Zmluvy o ES), nebude sa na ňu vzťahovať Procedúra po rozhodnutí Rady ECOFIN o existencii nadmerného deficitu, t.j. procedúra, ktorá môže viesť až k uvaleniu sankcií voči členskej krajine. Súčasne však, ak Rada rozhodne, že krajina s derogáciou vykazuje nadmerný deficit, môžu sa na ňu vzťahovať obmedzenia obsiahnuté v právnych predpisoch EÚ (napr. Kohézny fond).

Kohézny fond

Podľa článku 2 Nariadenia Rady č. 1164/94 o založení Kohézneho fondu zo 16.5.1994 musí členská krajina zaviesť program, ako je uvedené v článku 3 a 7 Nariadenia Rady č. 1466/97 („on the strenghtening of the surveillance of budgetary positions and the surveillance and coordination of economic policies“).

Článok 6 Nariadenia Rady č. 1164/94 ďalej stanovuje, že v prípade neimplementovania Konvergenčného programu, resp. Programu stability a rastu takým spôsobom, aby bolo zabránené nadmernému deficitu verejných financií, nebudú financované žiadne ďalšie projekty prostredníctvom Kohézneho fondu. Krajina je povinná vypracovať program, v ktorom uvedie opatrenia, ktoré uskutoční, aby zabránila vzniku nadmerného deficitu. V prípade, že krajina prijme opatrenia na jeho nápravu, Rada môže zrušiť pozastavenie financovania projektov z kohézneho fondu.

Po vstupe do EÚ sa vzhľadom na deficit verejných financií prekračujúci 3% HDP bude na Slovensko vzťahovať Rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu verejných financií a Procedúra nadmerného deficitu (s výnimkou uplatnenia sankcií). V konvergenčnom programe budú stanovené opatrenia na zabezpečenie trajektórie postupného znižovania deficitu verejných financií. Ich implementácia zabezpečí, že v prípade čerpania prostriedkov z Kohézneho fondu sa na Slovensko nebudú vzťahovať obmedzenia vyplývajúce z existencie nadmerného deficitu.

Spoločná stratégia prijatia eura

Vývoj slovenskej ekonomiky v strednodobom horizonte bude významne ovplyvnený viacerými zmenami ekonomického prostredia. Medzi ne patria predovšetkým vstup Slovenskej republiky do Európskej únie, realizácia daňovej a dôchodkovej reformy, reformy zdravotníctva, postupná konsolidácia verejných financií.

Členstvo v EÚ a s tým súvisiace členstvo v HMÚ (s derogáciou) predstavuje pre SR ako i pre jej oficiálne vládne inštitúcie jednoznačné záväzky ohľadom vývoja verejných financií.

V súvislosti s procesom integrácie Slovenska do eurozóny NBS v spolupráci s MF SR vypracovala materiál „Stratégia prijatia eura v Slovenskej republike“, ktorý bol v lete 2003 prerokovaný vládou SR. Na rokovaní vlády k tomuto materiálu bolo schválené Spoločné vyhlásenie vlády SR a NBS k postupu pri vstupe SR do eurozóny. Vláda SR a NBS konštatovali, že vstup do eurozóny bude predstavovať významný impulz pre zdravý rast slovenskej ekonomiky, pričom výhody členstva prevýšia jeho nevýhody. Slovenská republika by preto mala zaviesť euro čo najskôr potom, ako udržateľným spôsobom splní maastrichtské kritériá. Súčasne vláda SR a NBS deklarovali záujem o vytvorenie komplexných predpokladov pre zavedenie eura na Slovensku v rokoch 2008 – 2009.

Plnenie maastrichtských kritérií udržateľným spôsobom si vyžaduje úzku koordináciu menovej a fiskálnej politiky. Z tohto pohľadu NBS a MF SR pripravujú konkretizáciu „Stratégie prijatia eura v Slovenskej republike“, ktorá bude poskytovať základný časový rámec procesu prijatia eura.

Nakoľko Pakt stability a rastu zaväzuje členské krajiny dodržiavať strednodobý cieľ vyrovnanej pozície verejných financií, bude rozpočtová politika vlády zameraná na plnenie tohto cieľa a teda aj splnenie maastrichtského kritéria v oblasti verejných financií.

Prijatie jednoznačnej národnej stratégie a časového rámca prijatia eura spolu s výraznejším poklesom vplyvu administratívnych zásahov na domácu cenovú hladinu by tak mal byť vytvorený priestor pre strednodobú orientáciu menovej politiky, zameranú na plnenie maastrichtských kritérií, predovšetkým kritéria inflácie. Súčasne bude stratégia menovej politiky podmienená plnením spomínaných záväzkov/cieľov v oblasti verejných financií.

Strednodobý výhľad NBS predpokladá pokles priemernej medziročnej inflácie na 2,0-2,5% v roku 2006 a jej ďalšie zníženie v roku 2007 na 1,7-2,2%. Aktuálne prognózy NBS naznačujú, že maastrichtské kritérium inflácie by mohlo byť splnené už v roku 2006 udržateľným spôsobom.

V oblasti kurzového režimu bude riadený floating v strednodobom horizonte nahradený mechanizmom výmenných kurzov ERM II. Vstup Slovenska do ERM II možno predpokladať najskôr v roku 2005.

Po vstupe do ERM II sa okrem inflácie stane cieľom menovej politiky aj výmenný kurz, pričom tento by mal byť naďalej podriadený plneniu hlavného cieľa, ktorým je cenová stabilita. Členstvo Slovenska v ERM II by nemalo presiahnuť čas nevyhnutný pre splnenie maastrichtského kritéria výmenného kurzu, vzhľadom na to, že v dlhšom časovom horizonte môže dochádzať k vzniku konfliktu medzi cieľom cenovej stability a cieľom výmenného kurzu. Aj keď zámerom NBS je pohyb kurzu v blízkosti centrálnej parity, prebiehajúci proces reálnej kovergencie, rast produktivity práce a s tým súvisiaca apreciácia rovnovážneho reálneho výmenného kurzu si môže vyžadovať flexibilnejšie využitie tohto kurzového režimu. Členstvo v ERM II, ako aj hodnotenie plnenia kurzového kritéria by z tohto pohľadu malo byť dostatočne pružné a reflektovať proces reálnej kovergencie.

Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii ako i zámer prijatia spoločnej meny euro tak budú v nasledujúcom období klásť zvýšené nároky na realizáciu hospodárskej politiky, ako i plnenie jednotlivých cieľov definovaných národnou stratégiou prijatia eura. Implementácia politík vedúcich k vstupu do eurozóny by mala vytvárať predpoklad pre pozitívny hospodársky vývoj SR a zrýchlenie procesu dobiehania ekonomickej úrovne vyspelých krajín EÚ.