Vojna v Iraku obnažila zvláštny paradox. Cím viac správ o udalosti existuje, tým lahšie sa stráca ucelený obraz problému, tým komplikovanejšia je orientácia. Najmä investori vyhladávajú racionálne hypotézy, ktoré vytvoria mapu možných alternatív. Vo svete ekonomiky a politiky je len málo javov, ktoré nemožno pretavit do investicného rozhodnutia. Problematické sú v tejto súvislosti najmä informácie, ci lepšie povedané ich relatívny nadbytok a zmätok v ich triedení.

Mnohé médiá teraz tvrdia, že napätie na Blízkom východe a iracký konflikt sú primárne vo vojensko-bezpecnostnej hrozbe zo strany Iraku. Iní si myslia, že podstatou udalostí je ropa. Existuje aj názor, že ohniskom sporu je stret demokratických a nedemokratických systémov. Všetci majú ciastocne pravdu a všetci sa v rovnakej miere mýlia. Žiadna z hypotéz nevytvára skutocne úplný obraz situácie.

Nielen Saddám

Podla analýz agentúry Stratfor a britského casopisu The Economist ide na Blízkom východe o napätie, ktorého zdroje sú uložené hlbšie a jeho význam je ovela väcší, než osud jedného blízkovýchodného diktátora, morálne princípy, zbrane hromadného nicenia ci ropa. Zdá sa, že ide najmä o strategický geopolitický konflikt.

Na otázku, aký má tento konflikt zdroje, odpovedajú analytici tvrdením, že ide, samozrejme, aj o ekonomický aspekt. Oblast Blízkeho východu sústreduje zhruba 70 percent svetových zásob ropy. Najväcšie ložiská má Saudská Arábia, druhé najväcšie zásoby vlastní Irak. Pre rozvinutý svet má celá oblast obrovský význam. Po prvom ropnom šoku v 70. rokoch sa odkázanost ostatného sveta na rope síce znížila, táto surovina má však stále klúcový význam.

Ak berieme do úvahy aj jemné pradivo neekonomických vztahov (vojenské, náboženské, politické), potom je zrejmé, že celá oblast sa v poslednom case výrazne problematizuje. Rovnováhou otriasa najmä palestínsky konflikt a latentné ci otvorené nepriatelstvo krajín arabského sveta voci Izraelu a západnému svetu.

Prejavy islamského fundamentalizmu zosilnujú všetky rozpory, poskytujú ideový základ na protiamerické a protizápadné hnutia. Celá oblast je aj politicky nestabilná. Iracký režim je iba sekulárnou podobou vypätého nepriatelsta voci západnému svetu. Nestabilita a zdroje nepriatelstva sú údajne strategickou hrozbou pre USA a celú západnú civilizáciu.

Kto vítazí

Neexistuje pritom hodnoverné posúdenie, analýzy sa taktne vyhýbajú otázke, do akej miery Západ prevládajúcu náladu vyprovokoval.

Spojenci sa snažili celú situáciu zvrátit naposledy zaciatkom 90. rokov vo vojne v Zálive. Z politického aspektu to bola nedokoncená akcia. Operácie vtedy predcasne ukoncili najmä pod vlyvom obáv z destabilizácie v celej oblasti. USA sa uspokojili s vyhnaním irackých vojsk z Kuvajtu. Irak potom niekolko nasledujúcich rokov neplnil rezolúcie Organizácie Spojených národov, rástla jeho prestíž v militantných a nacionalistických kruhoch, vystupoval ako vítaz.

Súcasnú vojnu v Iraku tak možno považovat za nový pokus stabilizovat oblast. Nástrojom sa má stat najmä zmena režimu v Iraku. Predpoklad, že táto zmena vytvorí priaznivejšie podmienky pre budúcnost sa teraz nedá nijako potvrdit. Takmer isté je len to, že aj po vojne bude nevyhnutná vojenská prítomnost spojencov v Iraku, pravdepodobne pod zástavou OSN.

Vojenskí stratégovia ocakávajú, že ozbrojený zásah a zmena irackého režimu vyvolá pákové efekty. Vyriešil by sa problém zbraní hromadného nicenia, zastavila by sa negatívna tendencia znižujúca kompatibilitu Blízkeho východu s ostatným svetom.

Ceny ropy

Vojna v Iraku naznacuje aj zmenu politickej mapy sveta. Zahranicná politika USA smeruje k zbližovaniu, Rusko a India by sa tak mali stat partnermi v úsilí o stabilizáciu Blízkeho východu, od Cíny Americania údajne ocakávajú v budúcnosti zdržanlivý, tolerantný postoj.

Tento pokus však vyvoláva rozpory v tábore spojencov. Prejavuje sa už snaha vytvorit silnú nemecko-francúzsku platformu v Európskej únii. The Economist však v tejto súvislosti tvrdí, že dlhodobo sú záujmy únie rovnaké ako záujmy USA a Velkej Británie. Napätie medzi Európou a USA potrvá vraj len krátko.

Stabilizácia Blízkeho východu sa neobmedzuje len na vítazstvo vo vojne. Existuje niekolko scenárov možného vývoja – od krátkej vojny až po zdlhavy konflikt, ktorý prekrocí hranice Iraku. Žiadna z týchto alternatív však nebude lacná.

Agentúra Stratfor a The Economist zhodne tvrdia, že americká ekonomika vojnu „ustojí“. Nepredokladajú ani dramatický vývoj cien ropy na svetovom trhu. Situácia vo Venezuele (krajina v roku 2002 zastavila export ropy) vraj bola pre USA hrozivejšia. Jeden zo scenárov pocíta z obrovským prílevom investícií a modernizáciou irackého ropného priemyslu, co svetové ceny dokonca zníži. A to je zrejme jediná optimistická správa o súcasnej vojne.