Prednosťou demokracie je aj to, že ktokoľvek si môže dopisovať s prezidentom republiky. Hlava štátu dostáva ročne vraj okolo štyri tisíc listov, čo na takmer úplne alfabetizovaný národ nie je tak veľa, sotva promile občanov si spomenie na adresu prezidentského úradu.

Niektoré listy prezident číta rád, lebo v nich dostáva mandát na múdre rozhodnutia. Stáva sa, že múdro rozhodne, nech je to akokoľvek. Občas, po prijatí zákonov v parlamente sa na stole zídu dva listy. V jednom je naliehavý apel na podpis zákona, v druhom opak.

Prezidentovi v posledných týždňoch písali obchodníci, výrobcovia, ženy, vydavatelia, kresťania, politici, telefonisti…pre všetkých je funkcia prezidenta autoritou, čo Rudolf Schuster umne interpretuje ako vlastnú výnimočnosť. Všetci upozorňujú, žiadajú. Podpíš, nepodpíš. Jeden aby sa zbláznil. Veď popri tom treba vyriešiť poľné závlahy, spevniť trenčiansky hradný múr, postaviť múzeum, roboty je vskutku veľa.

Čaro prezidentskej funkcie spočíva najmä v tom, že žiadne skutočné nemá. Prezident môže veci skomplikovať, ale nie definitívne pokaziť. Telekomunikačný zákon je dobrým príkladom plnenia kréda „som prezidentom všetkých občanov“. Keďže všetkým naraz sa vyhovieť nedá, vyhovel prezident aspoň občanom, ktorí vlastnia telekomunikačný monopol. Všetkým predĺžil trápenie.

Pri „interrupčnom“ zákone to bude mať hlava štátu ešte komplikovanejšie. Hlboko veriaci prezident vie, že k postu mu nepomáhal iba Boh, ale aj Rusko. Zdanlivo geografický problém sa napokon iste rozuzlí, záleží na sile emisárov.

Nedesí skutočnosť, že prezident republiky má právo parlamentu vrátiť zákon. Hrozivo pôsobí len ak sa tento nástroj nepoužíva, ale najmä zneužíva. Pri daňových zákonoch sa Rudolf Schuster prejavil ako priamočiary, jednoduchý muž. Rozhodol sa chrániť ceny benzínu a nafty. Nie preto, že by vyznával politiku nízkych daní, ale aby sa zapáčil. Aj sám sebe, lebo veď benzínu minie oveľa viac ako drienkovice. Nepomohlo, ale potešilo aspoň tých, čo mu o tom písali.

Je dosť pravdepodobné, že do kancelárie hlavy štátu začnú chodiť listy vyzývajúce Rudolfa Schustera na opätovnú kandidatúru. Naliehaniu sa dá odolať, stačí chcieť nezbožňovať sa. Tak či tak, prezidentovi treba písať, lebo bude robiť literatúru sám.