V zdravotníctve sa aj po štyroch rokoch opakuje pomenovanie problémov: nedostatok financií, potrebná úloha prevencie chorôb, včasnej diagnostiky a dostupnosti kvalitných medicínskych služieb, dominantná funkcia štátu. Strany sa zaväzovali zlepšiť organizáciu a riadenie zdravotníctva a dosiahnuť rovnováhu medzi zdrojmi a výdavkami v tomto rezorte. Najmä ľavicovo orientované strany sa angažovali v oblasti zdravotného pripoistenia. Návrh zákona o zdravotnom poistení v parlamente neprešiel, hoci všetky zúčastnené strany sa angažovali za zmenu legislatívy v oblasti zdravotníctva. Nezhodli sa v privatizácii. Kým jedna časť koalície chcela privatizáciu zdravotníckych zariadení pozastaviť a revidovať, druhá ju – práve naopak – chcela akcelerovať, presadzoval sa model poskytnúť výhody pre zdravotníkov pracujúcich v daných zariadeniach.

Nepodarilo sa zvýšiť objem finančných prostriedkov na zdravotníctvo ani decentralizovať riadenie zdravotníctva. Úvahy aktivizovať a motivovať občanov, aby sa starali o svoje zdravie, zanikli vo vajataní o zmenách, a systém bonusov pre tých, ktorí budú mať na osobnom účte prázdne položky, sa ani nezačal využívať. K hospodárnosti a efektívnemu využívaniu prostriedkov zo zdravotného poistenia sme sa v minulých rokoch neprepracovali, hoci záujem prejavili takmer všetky politické strany, ktoré sa uchádzali o vstup do parlamentu. Aj pred štyrmi rokmi sa pretriasala lieková politika, keďže lieky odkrajovali väčšiu časť z finančného koláča, tak ako je to aj teraz. Viaceré strany poukazovali na fakt, že väčšia pozornosť by sa mala venovať vlastným nákladom zdravotníckych zariadení, najmä by sa malo sledovať, či ide o oprávnené a optimálne náklady. Uvažovalo sa o zmene Liečebného poriadku, o definíciách, na čo má občan nárok a právo, a čo si musí priplatiť.

Problémom sú zväčša ľudia

Vymenovať niekoľko priorít či hlavných bodov, ktoré treba v zdravotníckej starostlivosti „ošetriť“, je náročné, a všetci tieňoví ministri sa k problematike priorít vyjadrujú neradi. Najradikálnejšie sa k reforme zdravotníctva stavia pravica, najviac počuť o reforme, ktorú pripravili experti pre stranu ANO. Všetky politické strany pripomínajú vo svojich volebných tézach nedostatok financií pre zdravotníctvo. A zároveň sa dožadujú hlbokých systémových zmien v tejto oblasti služieb občanom, na ktorú povinne prispievajú do zdravotných poisťovní. Zdravotníctvo čakajú výrazné zmeny a reformy.

Na odvážne politické kroky a konsenzus by sa teda mali nachystať všetci, ktorí sa hotujú do parlamentu. Pôjde o zložité rozhodovanie v oblasti financovania, doplnkového poistenia a pripoistenia. Hoci v základných tézach a v riešení marginálnych problémov sa medzi stranami a ich predstaviteľmi nájdu zhody, v mnohých oblastiach sa prílišný radikalizmus môže zdať ako možnosť úplne zlikvidovať aj tak dokonale nefungujúci systém.

Verejnosť dnes zaraďuje zdravotníctvo medzi najpálčivejšie problémy, politické strany mu však takú vážnosť vo svojich programoch neprikladajú. A keďže sa snažia pomenovať najväčšie ťažkosti, zabúdajú na takú samozrejmosť, akou je osveta, potrebné informácie, starostlivosť platiteľov poistného o vlastné zdravie. Iba OKS a DS prijali radikálne a nekompromisné stanovisko presadzujúce spoluúčasť poistencov a pacientov na zdravotnej starostlivosti a zodpovednosti za vlastné zdravie, pričom tieto strany navrhujú aj zníženie odvodových povinností.

Aká je hodnota zdravia pre občana a pre spoločnosť?

SDKÚ bude podľa stavu financií v peňaženke a štátnej pokladnici aj naďalej presadzovať hlboké systémové zmeny. Sľubuje zaviesť poplatok za recepty, čím „odstránime korupčné podozrenia okolo kategorizácie liekov“. Únia chce posilniť kontrolné mechanizmy štátu voči zdravotným poisťovniam, ustáliť optimálnu sieť zdravotníckych zariadení a zaviesť reálny systém financovania lôžkových zariadení, ktorým by podľa nej mali byť platby za diagnózu. Spomína už v minulých programoch avizovanú podporu prevencie, najmä na odhaľovanie kardiovaskulárnych a onkologických chorôb, a opakuje aj zavádzanie moderných liečebných metód ambulantnej a jednodňovej chirurgie.

KDH si podľa programu ctí hodnotu zdravia, a preto bude „presadzovať zvýšenie finančných prostriedkov pre rezort zdravotníctva, a to aj zvýšením účasti štátu v platbách za ekonomicky neaktívnych poistencov, ale aj prijatím zákona o Liečebnom poriadku, v ktorom rozsah poskytovaných výkonov bude zodpovedať zdrojom“. Kresťanskí demokrati predpokladajú zavádzanie osobných účtov, zdravotného pripoistenia a čo najskôr by radi prijali nový zákon o zdravotnom poistení, pričom by do praxe čo najskôr chceli zaviesť program zabezpečenia kvality zdravotnej starostlivosti. Osobitne sa venuje systému boja proti korupcii a šedej ekonomike v rezorte zdravotníctva, ako aj zavedeniu doplnkového poistenia za nadštandardné služby.

Tieňový minister Ján Bielik hovorí o záchranných opatreniach pre rezort. Riešenie zadlženosti vníma ako problém, ktorý presahuje možnosti rezortu. Je nevyhnutné vypracovať ozdravný plán. „Financovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti nemôže byť efektívne a hospodárenie nemocníc je prevažne vynútene neefektívne. Preto treba prijať zásady tvorby siete ústavných zariadení, akreditácie nemocníc a oddelení, regionálnej spolupráce a takisto kvalifikačné kritériá výkonov pre najvyššie riadiace posty,“ dodáva.

SMK je za transparentné financovanie zdravotníctva a za reformy v zdravotníctve. Podporuje úlohu domácich lekárov a navrhuje reformu systému podpory pediatrov. Zasadzuje sa za dokončenie privatizácie zdravotníckych zariadení. V oblasti financovania je za vytvorenie viaczdrojového systému, ktorý sa opiera aj o individuálne príspevky chorých, a za zavedenie doplnkového poistenia. Pre začínajúcich súkromných lekárov presadzuje možnosť úverov na vytvorenie praxe a zakúpenie prístrojov. SMK ide aj v zdravotníctve o posilňovanie a spravodlivejšie uplatňovanie regionálnych záujmov.

HZDS – ĽS uvažuje o zmene modelu zdravotnej starostlivosti tak, aby hlavný dôraz bol na prevencii a ambulantnej starostlivosti. Tá by mala byť rovnako dostupná a kvalitná vo všetkých regiónoch Slovenska. V oblasti liekovej politiky skvalitní kategorizáciu liekov s tlakom na farmakoekonomiku, s cieľom poskytnúť občanom bezpečné a kvalitné lieky v plnom rozsahu.

Podľa Milana Urbániho je len jedna priorita pre zdravotníctvo: dať ho do poriadku, pretože trpí chorobou, ktorej príznakmi sú poruchy koncepčnosti, konštantnosti a systematickosti. „Pripravili sme kompletnú koncepciu a kompletné legislatívne normy. Dôležité je manažérske zabezpečenie chodu zdravotníctva, ktoré je u nás tiež deficitné,“ hovorí M. Urbáni. „Do systému zdravotníctva treba dostať sumu, ktorá chýba,“ pokračuje. ,,Treba zaviesť mechanizmy, ako tie peniaze dostať späť. Je pripravený informačný systém, kde začnú všetky zdravotnícke zariadenia od nuly. Budú sa musieť naučiť hospodáriť. Dnešný otvorený kredit nemôže ďalej existovať.“

HZD považuje problematiku zdravotníctva za prioritnú. Reformy musia v tejto oblasti garantovať zdravotnú starostlivosť na dostatočnej úrovni pre všetkých občanov bez ohľadu na ich sociálne postavenie. HZD uvažuje o dobudovaní doplnkového poistenia a pripoistenia.

ANO má v pláne zastaviť rast dlhu a vyrovnať hospodárenie v zdravotníctve, zmeniť poistný systém tak, aby sa obsah poskytovaných služieb rozdelil na základný a doplnkový balík. ANO má takisto radikálne predstavy o zmene zdravotníckej siete, ktorá by mala byť flexibilná a postavená na kontraktačnej štruktúre a na základe kritérií ceny ponúkanej poskytovateľom. „Keď zastavíme rast dlhov, môžeme uvažovať o oddlžovaní, a to ide, len ak obmedzíme neefektívnu spotrebu,“ tvrdí Rudolf Zajac, lekár a manažér, ktorý aj pod hlavičkou ANO predstavuje stratégiu reformy zdravotníctva. Za vhodné opatrenie na znižovanie nákladov na lieky vidí R. Zajac poplatky za recept. „Súčasný systém financovania nemocníc je neefektívny. Nemocnice míňajú zo všetkých svojich zdrojov asi 90 percent na tzv. fixné náklady, čiže na mzdy, odvody, energie. Riešenie nebude jednoduché, je to celý komplex zmien, od odmeňovania až po otvorenie siete, čím sa zvýši konkurencia a ocení to najmä pacient,“ vysvetľuje dôsledky zmien R. Zajac, ktorého cieľovou víziou je ministerstvo zdravotníctva približne s 20 – 30 pracovníkmi.

SMER je za oddlženie zdravotníctva, ale až po nastolení poriadku. Ďalej sa sústredí na poriadok v liekovej politike, kde podľa volebného programu strany panuje korupcia a klientelizmus obrovských rozmerov. A okrem antikorupčných mechanizmov bude strana tretej cesty presadzovať racionálne zaobstarávanie a maximálne využívanie zdravotníckej techniky, ako aj celkovú efektivitu existencie jednotlivých zdravotníckych zariadení. Podľa Juraja Štofka, tieňového ministra Smeru, by sa mali zaviesť pravidelné merania kvality pracovísk pomocou akreditácií. „Nemáme a nesledujeme kvalitatívne ukazovatele, nemáme na to kritériá, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti panuje ľudová umelecká tvorivosť. Mnohí sa púšťajú do zákrokov, s ktorými nemajú dostatok skúseností a potrebnú erudíciu. Pri diagnostike a liečbe nám chýbajú zrozumiteľné a záväzné štandardy,“ zdôrazňuje J. Štofko základné potreby zmien a dodáva: „Slovensko má primát medzi všetkými reformujúcimi sa krajinami v hľadaní najoptimálnejšieho financovania zdravotníctva, za posledných deväť rokov sme ho menili dvanásťkrát. Žiadny nový systém financovania nás nezachráni, treba zaviesť opatrenia, ktoré by minimalizovali negatíva a vyzdvihli pozitíva.“

SNS – cieľom národnej zdravotníckej politiky je Zdravý občan – fungujúce zdravotníctvo – spokojný zdravotnícky pracovník. Národniari vychádzajú pri koncipovaní programu z kolapsového stavu v rezorte a nevyhovujúceho stavu zdravia našej populácie. Dôraz kladú na viaczdrojové financovanie, decentralizáciu a kompatibilitu s modelmi v krajinách EÚ. Strana sa zasadí za povolenie súbehu praxe v neštátnej a štátnej sfére s možnosťou využitia nadväznosti na ústavné špecializované zariadenia.

Podľa Jána Mihálika treba definovať základnú sieť zdravotníckych zariadení v regiónoch a rovnocenné postavenie štátnych a neštátnych zariadení, pričom vo financovaní by sa mala zaviesť platba podľa diagnózy. Pozornosť treba upriamiť aj na vlastné náklady zdravotníckych zariadení. „Nemožno každý vykázaný náklad pokladať aj za náklad oprávnený, prípadne optimálny, čo dokazuje niekedy až dvojnásobný rozdiel v nákladoch dvoch výkonovo a spádovo porovnateľných zariadení,“ zdôrazňuje J. Mihálik.

OKS navrhuje úplnú zmenu financovania a celého systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako aj zmenu postavenia pacienta z pasívneho na aktívnu účasť ako platiteľa a príjemcu zdravotníckych služieb. Poisťovne nie sú motivované na tvorbu zisku a nenesú žiadne finančné riziko, preto treba vytvoriť ekonomicky definované prostredie, zrušiť byrokratické určovanie siete zdravotníckych zariadení, zaviesť minimálne štandardy hradené z povinného poistenia, ktorý budú nižšie ako dnes, a miera solidarity bude tiež nižšia. Tak ako poisťovne, aj zdravotné zariadenia budú zodpovedné za svoj zisk a straty. Konkurenčné prostredie vyradí podľa konzervatívcov z trhu neefektívne zdravotnícke zariadenia a poisťovne, nastolí motivačné prostredie s tlakom na zvyšovanie kvality a odstráni korupciu. OKS predpokladá, že žiadne zdroje nebudú do zdravotníctva plynúť zo štátneho rozpočtu.

SDĽ – Lieková politika, liečebný poriadok a prísny dohľad nad finančnými tokmi predovšetkým v nemocniciach a zdravotných poisťovniach sú podľa M. Kováčika prioritami, všetko ostatné je druhoradé. „Každá reforma sa dotýka občana, aj reforma zdravotníctva. Rozsah bezplatnej starostlivosti bude menší. Súčasný systém financovania a hospodárenia nemocníc patrí medzi najhoršie, a nový spôsob neprinesie záchranu. Do riadenia nemocníc už nepúšťať lekárov od lôžka pacienta. Ak sa stane dobrý primár riaditeľom, je to pre nemocnicu prevažne katastrofa (česť dvom či trom výnimkám), komentuje súčasnú situáciu v menovaní riaditeľov M. Kováčik.