Vláda nielenže nesplnila, ale ani sa nepriblížila k svojmu cieľu „dospieť ku koncu funkčného obdobia k vyrovnanému finančnému hospodáreniu“. Pripúšťa však, že tento zámer stanovila už od začiatku nereálne. Neodhadla hĺbku finančnej nerovnováhy po predchádzajúcej vláde a mantinely vlastnej širokospektrálnej koalície.

Finančná disciplína vydržala jeden rok, potom sa opäť zhoršila. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami (bez finančných transakcií, napr. výnosov z privatizácie vrátane nákladov na reštrukturalizáciu bánk a zrealizovanej vládnej záruky za úvery, pri ktorých sa nepredpokladá ich návratnosť) sa v rokoch 2000 a 2001 podstatne zvýšil „v prospech“ výdavkov na viac než päť percent HDP vytvoreného v ekonomike. Schodok verejných financií sa pravdepodobne v predvolebnom roku tiež nezníži. Naopak, podľa viacerých ekonómov bude podstatnejšie prevyšovať päť percent HDP.

Ministerstvo financií (MF) SR čiastočne sprehľadnilo toky verejných financií. Spolu so zákonom o štátnom rozpočte predkladá aj strednodobý finančný výhľad. Vytvára sa tým priestor na plynulé nadväzovanie zostavovaných rozpočtov. Ako prínos možno hodnotiť tiež rozhodnutie o zrušení štátnych fondov a ich včlenenie do štátneho rozpočtu. Väčší dôraz sa kladie aj na pravidelné vykazovanie a monitorovanie hospodárenia s verejnými financiami.

Celková transparentnosť verejných financií zostala aj napriek tomu nedostatočná. Osobitným precedensom je niekoľkoročné prijímanie zákonov o štátnom rozpočte s nejednoznačne plánovaným deficitom (v dvoch paragrafoch, s možnosťou zvýšenia schodku v priebehu roka nad schválený rámec). Verejnosť dostáva skreslené čísla. Občania sú navyše „udržiavaní“ ďaleko od kontroly verejných financií. Tie sa totiž stále vyznačujú vysokou centralizáciou. Napriek presunutiu niektorých kompetencií nedošlo k preneseniu zodpovedajúcej časti daní na miestnu (samo)správu. Podiel ústrednej správy na daňových príjmoch bol vlani až 92 %. MF SR teda neplní cieľ „decentralizovať a demokratizovať verejné financie“.

Vysoké deficity a reštrukturalizácia bankového sektora prispeli k zvyšovaniu zadlženosti. Oficiálny verejný dlh sa zvýšil z necelých 30 % z HDP v roku 1998 približne na 43,5 % z HDP v roku 2001. Okrem neho sú finančnou záťažou záväzky z nezaplatených faktúr (napríklad zdravotných poisťovní). Potenciálnym rizikom sú aj vládou poskytnuté a nesplatené záruky za úvery.

Vládny kabinet navyše dostatočne nevyužil výnosy z privatizácie na zníženie už existujúceho, osobitne zahraničného dlhu. Nenapĺňa preto cieľ – „spomalenie rastu zadlženosti ústrednej vlády a vytvorenie podmienok na jej znižovanie“.

Príčinou deficitného hospodárenia a rastúceho zadlžovania je neefektívne prerozdeľovanie zdrojov prostredníctvom verejných financií. MF SR napokon nezrealizovalo systém štátnej pokladnice, ktorý by mohol zvýšiť finančnú disciplínu. Vysokú úroveň verejných výdavkov pod hranicu spred štyroch rokov (necelých 42 % z HDP) teda nestlačilo. Výdavková politika je pritom kľúčom k vyrovnaným verejným financiám. Tŕňom v päte sú napríklad neuskutočnené reformy v sociálnej sfére, osobitne v zdravotníctve a v dôchodkovom systéme. Oba rezorty neustále prahnú po zdrojoch, a keď ich dostanú, pýtajú ďalšie.

Okrem toho rástli aj výdavky na spotrebu. Mzdy a nákup tovarov a služieb tvoria až okolo 30 % celkových výdavkov v štátnom rozpočte. V poslednom roku Dzurindovho kabinetu dokonca silnejú tlaky na ich ďalšie zvyšovanie.

Nadmerné výdavky štátu platíme všetci značnými daňami a sociálnymi odvodmi. Práve zníženie daňového bremena bolo predvolebným sloganom väčšiny politických strán. Napokon sa vláde a parlamentu podarilo čiastočne znížiť daňové zaťaženie niektorých skupín fyzických osôb, napríklad najnižších príjmových skupín. Kompenzovali to však zvýšenými sadzbami DPH, spotrebných daní, cestnej dane a dôchodkového a zdravotného poistenia. Koalícii vládnych strán sa však nepodarilo ani proklamované zníženie odvodového zaťaženia podnikateľov, aj keď spolu s poklesom sadzieb daní z príjmov došlo k miernemu odľahčeniu ich bremena voči štátu (právnických osôb aj živnostníkov, ktorí si mohli uplatniť paušálnu daň). Vysoké sadzby sociálnych odvodov však výrazne dvíhajú náklady práce a limitujú ochotu zamestnávateľov zamestnávať. Priemerné daňové zaťaženie zamestnancov sa tiež neznížilo. Summa summarum tak celkové daňové a odvodové zaťaženie ostáva približne na rovnakej úrovni ako pred štyrmi rokmi.

(Spracované podľa príspevku Petra Gondu v publikácii Predsavzatia a skutočnosť – Hodnotenie plnenia Programového vyhlásenia vlády Mikuláša Dzurindu, Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002)

Borenie so ,,snehovou guľou“

Ustálenie verejných financií sľubujú takmer všetky politické strany a hnutia. Rovnako ako pred štyrmi rokmi. Aj vtedy sa dušovali, že do konca volebného obdobia skončia s vyrovnaným hospodárením. Napriek tomu sú politické strany vo svojich volebných programoch odvážne. Veria si, že sa im podarí výrazne znížiť schodok verejných financií za štyri roky. Chcú ho dosiahnuť znížením verejných výdavkov. Strana Smer sa sústredí na čerpanie prostriedkov pre štátny aparát, obstarávanie tovarov a služieb, ako aj neodôvodnené obrovské odmeny právnikom a finančným poradcom. Azda sa dočkáme aj dlho očakávanej reformy sociálneho systému vrátane dôchodkovej reformy. K poriadku so štátnymi prostriedkami by malo prispieť aj zriadenie štátnej pokladnice, ktorú politické zoskupenia vehementne podporujú.

Pravicové strany vo všeobecnosti presadzujú sprísnenie rozpočtovej politiky. Podľa SDKÚ štát nesmie spotrebovať viac zdrojov nad schválený rozpočet. Únia je za ústavný zákon o rozpočtovej disciplíne, aby zabránila prijímaniu legislatívy s nekrytými rozpočtovými dôsledkami. Prísne pravidlá, kontrolu a postihy za zneužívanie peňazí daňovníkov navrhuje strana Smer. Razantnejšie k verejným financiám pristupujú experti OKS. Vyrovnaný rozpočet a cieľové smerovanie k vyrovnanému hospodáreniu s verejnými financiami chcú zakotviť priamo v ústave.

Obmedzenie verejných výdavkov tak vytvára priestor na znižovanie daňového a odvodového zaťaženia. Medové motúziky poťahujú prakticky všetky strany. Je však otázne, do akej miery im to dovolí štátna kasa.

Cieľom stabilizačných opatrení vo verejných financiách je obmedzenie rastúceho štátneho dlhu. Borenie so „snehovou guľou“ je prioritou všetkých strán, ktoré sa hotujú do parlamentu, s výnimkou HZD a SDĽ. Vo svojich volebných programoch totiž neriešia verejné financie. Avšak politika ľavičiarov zameraná na plnú zamestnanosť a podporu štátu v ekonomike naznačuje tlaky ďalšieho narastania zadlženosti ekonomiky.

Čaká nás uťahovanie opaskov?

SDKÚ sa vo sfére verejných financií chce zamerať na zvýšenie ich efektívnosti, zníženie deficitu, a následne aj na pokles odvodového zaťaženia. V reforme riadenia verejných financií nadviaže na pripravené projekty, ako je napríklad systém štátnej pokladnice.

Únia bude presadzovať tvrdé rozpočtové obmedzenia a disciplínu. Podľa jej predstaviteľov štát nesmie v žiadnej oblasti spotrebovať viac zdrojov nad schválený rozpočet. Treba zvrátiť vývoj k zadlžovaniu budúcnosti. SKDÚ preto pripraví ústavný zákon o rozpočtovej disciplíne, v ktorom zahrnie možnosť veta vlády pri návrhoch zákonov a pozmeňovacích návrhoch poslancov s nekrytými rozpočtovými dôsledkami.

K prioritám SDKÚ patrí aj sprehľadnenie vzťahov medzi štátnym rozpočtom a ostatnými zložkami verejných financií, ako je Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce či zdravotné poisťovne. Významné miesto v reforme verejných financií zaberie aj hospodárenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, ktoré je nevyhnutné sprehľadniť a zefektívniť.

Cieľom únie je tiež zníženie štátneho dlhu a smerovanie verejných financií k vyrovnanému stavu. Uznáva, že popri znižovaní podielu verejných výdavkov na HDP ide o veľmi ambiciózny cieľ. Na jeho presadenie bude nevyhnutná realizácia reforiem vo výdavkovo náročných odvetviach, akými sú sociálny systém, zdravotníctvo, školstvo a poľnohospodárstvo.

KDH je za zníženie daňového zaťaženia. Presadzuje rovnú daň na úrovni 14 percent. Jej zavedenie však chce načasovať tak, aby nebola ohrozená makroekonomická stabilita. Okrem toho kresťanskí demokrati presadzujú výrazné zníženie poistných odvodov z dnešných 38 % na 29 % z hrubej mzdy zamestnanca. Nižšie dane a odvody chcú vykompenzovať nižšími výdavkami štátu. Ako tvrdia, inak by sa prehlboval nešťastný trend, ktorý už roky trápi Slovensko – život na dlh. KDH má vraj konkrétnu predstavu o tom, kde štátne výdavky zredukovať tak, aby umožnili výrazné zníženie daňovej záťaže občanov i firiem bez prehĺbenia deficitu verejných financií. Ide predovšetkým o prehodnotenie neefektívnych dotácií, redukciu byrokracie, úspory v prebujnenej, často zneužívanej sociálnej sieti. Cieľom kresťanských demokratov je, aby sa vyrovnaný rozpočet verejných financií stal čo najskôr realitou.

SMK chce v rozpočte verejných financií naďalej znižovať paternalistickú, prerozdeľovaciu úlohu štátu. Preto presadzuje znižovanie verejných výdavkov. Prvotnou úlohou novej vlády bude podľa SMK finančná decentralizácia hospodárenia štátnej správy tak, aby mali samosprávy na vykonávanie svojich rozširujúcich sa kompetencií čoraz viac zdrojov. Tie by sa mali presunúť z ústrednej roviny do regionálnych rozpočtov. Okrem toho SMK sľubuje ďalšie znižovanie daňového zaťaženia a iných odvodov.

HZDS – ĽS má v pláne presadiť previazanie menovej a fiškálnej politiky vlády s cieľom postupne stabilizovať verejné financie a vývoj meny. Riadenie verejných financií chce zabezpečiť cestou štátnej pokladnice. Hnutie sľubuje, že spolu s racionalizačnými a koncepčnými opatreniami dosiahne postupné zníženie deficitu verejných financií na úroveň troch percent HDP.

Okrem toho chcú experti HZDS zrovnoprávniť daňové zaťaženia právnických a fyzických osôb, upraviť odpisovú politiku a odpočtom časti investícií z daňového základu aktivizovať rast investícií.

HZD sa vo volebnom programe nezameralo na problematiku verejných financií.

ANO bude presadzovať výrazné zníženie schodku verejných financií v porovnaní s rokom 2002. Chce znížiť výdavky štátneho rozpočtu o jednu tretinu za štyri až šesť rokov. Na tieto ciele bude podľa expertov strany nevyhnutná zmena rozpočtovej politiky. Mienia ju presadzovať v rámci štvorročného finančného cyklu. Sú presvedčení o nevyhnutnosti reformy sociálneho systému vrátane dôchodkovej reformy. Len tak sa podľa nich dosiahne adresnosť vo vyplácaní dávok.

Okrem toho je strana za reformovanie samosprávnych orgánov a verejnej správy. A ako chce ANO znížiť rastúci štátny dlh? Využitím všetkých nástrojov na jeho efektívne manažovanie. Ktorých konkrétne – to však vo svojom volebnom programe neuvádza. K poriadku vo verejných financiách by malo podľa ANO prispieť aj urýchlené zriadenie štátnej pokladnice. Strana deklaruje snahu o znižovanie miery prerozdeľovania verejných financií tak, aby sa zdroje alokovali (umiestňovali) tam, kde sa vytvárajú, teda v podnikateľskom sektore. Preto chce presadiť komplexnú reformu daňového systému, vrátane sprehľadnenia daňovej legislatívy.

Smer sa v rámci novej finančnej politiky štátu zameria na zníženie výdavkov. Sústredí sa na čerpanie prostriedkov pre štátny aparát, obstarávanie tovarov a služieb, ako aj neodôvodnené obrovské odmeny právnikom a finančným poradcom. Smer chce presadiť presné a prísne pravidlá, kontrolu a postihy za zneužívanie peňazí daňovníkov. Prácu s verejnými financiami rozšíri o systém pravidelného hodnotenia nových opatrení z hľadiska ich schopnosti riešiť problém s primeranými nákladmi a bez sprievodných negatívnych účinkov.

SNS považuje za strategickú úlohu zabezpečenie maximálneho využitia ekonomického potenciálu slovenského hospodárstva na dosiahnutie vyrovnaného štátneho rozpočtu, na vytváranie dostatočných zdrojov na krytie potrieb verejných fondov a na realizáciu transformačných reforiem. Ekonomický rast chce docieliť okrem iného aj znížením daňového zaťaženia.

OKS bude presadzovať vyrovnaný štátny rozpočet a cieľové smerovanie k vyrovnanému hospodáreniu s verejnými financiami. Tento princíp chce strana zakotviť priamo v ústave. Deficitné hospodárenie bude podľa predsedu OKS Petra Tatára možné iba za nepredvídaných externých vplyvov, „pričom sa vždy určí spôsob a čas vyrovnania vzniknutého deficitu“. OKS navrhuje povinné predkladanie plánovaných výsledkov hospodárenia v zákonoch o štátnom rozpočte, „a to jednoznačne, bez osobitných paragrafov umožňujúcich vláde zvyšovať schodok nad rámec zákonného limitu,“ upresňuje P. Tatár. Okrem toho chce strana zaviesť povinné zverejňovanie výdavkov verejnej správy vo všetkých oblastiach. Presadzuje výrazné zníženie váhy verejnej správy v ekonomike a následne podstatné zníženie daňového a odvodového zaťaženia. Chce zrušiť odpočítateľné položky a zaviesť dve pásma u fyzických osôb ako prechod na rovnú daň s čo najnižšou sadzbou. Dlhodobým cieľom strany je presadiť nulovú sadzbu dane z príjmov a preniesť váhu zdanenia na nepriame dane. Príjmy fyzických osôb do 120-tis. Sk ročne by mali byť podľa OKS oslobodené od dane z príjmov, nad túto sumu navrhuje 16-percentnú sadzbu dane. Rovnakú sadzbu presadzuje pre všetky príjmy právnických osôb.

Občianski konzervatívci sú tiež za zastavenie zvyšovania verejného dlhu a jeho postupné znižovanie (s podstatným financovaním z privatizačných výnosov). Presadzujú podstatnú decentralizáciu verejnej správy vrátane prenesenia financií na územné samosprávy.

SDĹ sa vo svojom programe nezaoberá problematikou verejných financií. Zníženie odvodového zaťaženia chce SDĽ presadzovať z pohľadu zamestnávania osôb.