Po voľbách v roku 1998 sa vytvorili priaznivejšie podmienky na pokračovanie procesu decentralizácie verejnej správy, ktorý odštartoval v roku 1990 a v nasledujúcom období bol z rôznych príčin zastavený. Podľa bývalého splnomocnenca vlády SR pre reformu verejnej správy Viktora Nižňanského najmä preto, že verejná správa bola nástrojom uplatňovania moci, a nie služby občanovi. Svedčí o tom nielen zastavenie reformného procesu na 11 rokov, ale aj napríklad výmeny niekoľkých tisícok zamestnancov verejného sektora po každých parlamentných voľbách, obmedzovanie postavenia miestnej samosprávy cestou novoprijímaných zákonov, ale aj komplikácie, ktoré verejná správa prináša súkromnému sektoru. Verejná správa stále ešte pôsobí v oblastiach, ktoré už dávno mali byť doménou súkromného (ziskového alebo neziskového) sektora. Namiesto odbúravania nezmyselnej administratívy sa jej objem znásobuje. Namiesto zrušenia zbytočnej agendy, a tým aj zbytočných úradov, sa hľadajú rôzne racionalizačné opatrenia, ktorých výsledkom je permanentný nárast zamestnancov verejnej správy a rast výdavkov na ňu. Počet úradníkov sa od roku 1989 prakticky strojnásobil.

Každá reforma má svoju politickú a odbornú dimenziu. Na jej realizáciu je dôležitá najmä zhoda v politických aspektoch reformy. A tu sa prejavuje značná polarizácia názorov. Vedú sa spory o zásadných otázkach: o charaktere štátu, o vertikálnej deľbe moci v ňom, o vzťahu jednotlivých sektorov spoločnosti. Tieto spory sa dejú pritom v období jedinečnej príležitosti pre Slovensko stať sa riadnym členom euroatlantických zoskupení. V priebehu rokov 1990 – 2002 sa prezentovali rôzne koncepcie usporiadania štátu a podľa mocenskej pozície ich protagonistov sa aj presadzovali. Ak odhliadneme od obdobia bývalej ČSFR, na Slovensku sa diskutovalo prakticky o troch modeloch organizácie štátu. Klasický unitárny centralizovaný štát presadzovali najmä HZDS, SNS v rokoch 1994 – 1998, v roku 1996 prišlo SMK s tzv. komárňanskou výzvou, čo sa približovalo k vytvoreniu unitárneho decentralizovaného štátu (osobitné podmienky pre časť územia štátu) a vládny návrh z roku 2000 sa približoval k regionalizovanému štátu s prvkami federatívneho usporiadania.

Je zrejmé, že nedohoda na princípoch organizácie štátu a absencia konštruktívneho dialógu sa premietli aj do sporov pri príprave a schvaľovaní reformy verejnej správy. Popri odborných existujú aj odborno-politické otázky, medzi ktoré možno zaradiť územnosprávne usporiadanie, volebné systémy a rýchlosť realizácie. Všetky tri oblasti spôsobili dvojročný spor nielen opozície s koalíciou, ale najmä medzi stranami vládnej koalície. Situácia dospela až tak ďaleko, že v auguste a septembri 2001 hrozil rozpad vládnej koalície po tom, čo sa SDĽ a SOP spojili s HZDS a odmietli vládny návrh zákona na zmenu územného členenia. Dodnes neexistuje zhoda na rýchlosti postupu reformy, odkladajú sa dôležité rozhodnutia okolo reorganizácie štátnej správy a finančnej decentralizácie. Priam charakteristickou ukážkou nezhody politikov sa stala zmena územnosprávneho usporiadania SR. Napriek tomu, že vláda predložila do parlamentu návrh v mene koalície, NR SR rozhodla inak. Rozhodla na základe nie vecných, ale skôr demagogických a nepravdivých názorov.

Pri posudzovaní súčasného stavu reformy verejnej správy možno konštatovať, že napriek schválenej novele ústavy a prijatým zákonom stále pretrváva centralistický, rezortne (sektorovo) riadený, rozptýlený a byrokratický systém, ktorý sa nepodarilo nahradiť systémom decentralizovaným, územne integrovaným a založeným na politickej zodpovednosti volených predstaviteľov.

Takmer každý s iným pohľadom

SDKÚ bude presadzovať zmenu územnosprávneho usporiadania SR na 12 prirodzených samosprávnych regiónov. Zasadí sa o zrušenie okresných úradov, presadí, aby s kompetenciami prechádzali na obce a regióny aj peniaze. Naštartuje fiškálnu decentralizáciu, ktorej cieľom bude spravodlivé prerozdelenie daňových príjmov medzi obce, regióny a štát. Navrhuje zdedený rozdiel v ekonomickej a daňovej sile jednotlivých regiónov zmierňovať mechanizmom vyrovnávania na princípe solidarity. Presadí úpravu komplexnej kontroly verejných financií ako prirodzenú reakciu na presun právomocí, financií a majetku na volené samosprávne orgány. Zrovnoprávni zamestnancov vo verejnej a štátnej službe a prinavráti zodpovedajúcu vážnosť funkcii úradníka vo verejnej správe. Po ukončení presunu právomocí zo štátu na obce uskutoční prostredníctvom auditu v dotknutých rezortoch revíziu skutočných potrieb a usporiadania ústredných orgánov štátnej správy s cieľom ich zásadnej racionalizácie.

KDH bude hľadať optimálne rozdelenie kompetencií, financií a zodpovednosti medzi štát a územnú samosprávu oboch stupňov. Rozhodujúci bude princíp subsidiarity. Preto KDH bude chcieť realizáciu decentralizácie vo verejných financiách, ktorá sa v skutočnosti ešte nezačala, systémovú podporu regiónov a obcí s nižšou daňovou silou a zvyšovanie podielu verejnej spotreby realizovanej cez miestnu a regionálnu samosprávu pri súčasnom znižovaní podielu verejnej spotreby na HDP. Bude presadzovať znižovanie podielu dotácií na celkových príjmoch samospráv, prítomnosť štátu v území cez kvalitný a účinný úradnícky aparát. Otvorí diskusiu o náprave územného členenia v prospech zvýšenia doterajšieho počtu vyšších územných celkov, zasadí sa o prehodnotenie zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pretože poplatky za vyňatie z neho sú brzdou rozvoja podnikania všetkých regiónov Slovenska. Umožní regionálnej a miestnej samospráve majetkovú účasť na prístavoch a letiskách, prípadne inom majetku štátu nevhodnom na úplnú privatizáciu.

SMK je presvedčené, že rozdelenie Slovenska, ktoré vzniklo v roku 1996 a potvrdilo sa v roku 2001, nezohľadňuje poľnohospodárske, dopravné a kultúrne tradície a väzby regiónov Slovenska. V dôsledku toho sú rozdelené také prirodzené regióny ako Spiš a Žitný ostrov. Nezlepšila sa ani situácia gemerskej oblasti, ani oblastí v Medzibrodží a pri Uhu. Preto je potrebné prehodnotiť samosprávny systém tak z hľadiska homogenity, ako aj z hľadiska efektívnosti. Cieľom strany zostáva vytvorenie územnosprávnych jednotiek založených na prirodzených väzbách. Rozvoj zaostávajúcich regiónov chce dosiahnuť prostredníctvom koordinovaného vplyvu štátnych financií, dotácií z EÚ a regionálnych zdrojov. Do zaostávajúcich regiónov by mali plynúť okrem priamych štátnych dotácií aj štátne prostriedky na rekonštrukcie (záruky na pôžičky, bonifikácia úrokov), štátne prémie, možnosť výhodných odpisov, daňové úľavy a podobne.

HZDS – ĽS bude pri modernizácii a decentralizácii verejnej správy presadzovať postup, ktorý bude zohľadňovať potreby občana a národno-štátne záujmy v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska a jej integračnými zámermi. Na prvom mieste hodlá stabilizovať verejnú správu, dostať ju z chaosu a umožniť samosprávam zvládnuť výkon presúvaných kompetencií. Pripraví projekt postupných krokov s organizačnými, technickými, legislatívnymi a ekonomickými opatreniami. Pripraví a zrealizuje kroky na reformu centrálnej správy štátu, ktorej výsledkom bude zníženie počtu členov vlády a ministerstiev a zhospodárnenie celej štruktúry verejnej správy. Zasadí sa za prípravu a realizáciu súbežných reforiem, pričom maximálnu pozornosť bude venovať finančnému posilneniu miestnych samospráv. Bude presadzovať reformu volebného práva v prospech väčšinového volebného systému.

HZD mieni dôsledne uplatňovať princíp subsidiarity v ďalšom procese reformy verejnej správy. Potrebám ekonomického a sociálneho rozvoja existujúcich vyšších územných celkov musia byť čo najskôr podriadené partikulárne a stranícke záujmy všetkých subjektov, ktoré do tohto procesu vstupujú.

ANO chce dosiahnuť ekonomicky žiaducu veľkosť sídiel, ktoré by mali mať aspoň 5-tisíc obyvateľov, bude presadzovať podiel štátu na splatení dlhov, ktoré vznikli presunom kompetencií, bude podporovať multizdrojový princíp financovania, vytvárajúci priestor na samostatnú aktivitu a stratégiu samosprávnych orgánov, podporí asymetrický model štruktúry krajov a okresov, presadzuje prirodzenú regionalizáciu územia SR na vyššie územné celky aj za cenu zvýšenia ich počtu, chce výrazne redukovať orgány samosprávy a verejnej správy, počet ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy, počet členov vlády a zamestnancov týchto orgánov. Cieľom je komplexná novelizácia kompetenčného zákona.

SMER garantuje pokračovanie skutočnej reformy verejnej správy a odovzdávanie pôsobnosti orgánom miestnej a regionálnej samosprávy. Bude presadzovať zánik krajských úradov a ich zlúčenie s úradmi vyšších územných celkov s cieľom vytvoriť na krajskej úrovni integrovaný model verejnej správy. V odôvodnených prípadoch je za vytvorenie špecializovanej štátnej správy. Navrhne aj podstatné zníženie počtu okresných úradov. Vo volebnom období 2005 – 2009 podporí vytvorenie modelu tri plus jedna: západ, stred, východ a Bratislava. V spolupráci s miestnou a krajskou samosprávou urýchli daňovú reformu, osobitne rozdelenie zdrojov medzi obce, mestá, samosprávne kraje a štát.

SNS chce funkčnú regionálnu politiku. Považuje za nevyhnutné určiť základné rámce decentralizácie kompetencií a zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov. Pozornosť bude venovať decentralizačným opatreniam spojeným s primeranou redukciou počtu zamestnancov. Podporí dopracovanie množstva zákonov, aby sa odstránil celý rad duplicitných činností medzi samosprávou a štátnou správou. Je za zrušenie krajských úradov, za kontrolu spotreby verejných výdavkov a dodržiavania zákonnosti. Uprednostní vytváranie spoločných úradov pre viaceré obce na základe dobrovoľnosti, ústretovosti a demokracie. Podporí všetky programy rozvoja vidieka, malých obcí, ale nepodporí presun kompetencií za cenu vyšších nákladov a nižších efektov, či na úkor kvality a racionálnosti výkonu správnych činností. V spolupráci s inými stranami navrhne také riešenia daňovej reformy, ktoré majú európske parametre a umožnia národný a spoločenský rozvoj.