Volebné obdobie vlády M. Dzurindu bolo pre školstvo nielen obdobím nádeje a veľkých očakávaní, ale aj veľkých sklamaní. Vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala školstvo ako jednu zo svojich priorít, napokon však, tak ako vždy po roku 1990, ostalo na chvoste záujmu. Akútny nedostatok finančných prostriedkov pre všetky rezorty ukázal, že akékoľvek dobré zámery a ciele sú bez dostatku zdrojov na ich realizáciu len varením z vody. Napriek tomu však nemožno posudzovať toto volebné obdobie pre školstvo za stratený čas. Aj bez peňazí sa podaril rad vecí, ktoré predtým celé roky stáli. Medzi rozhodujúce treba zaradiť prijatie zákona o financovaní školstva, novelizáciu zákona o vysokých školách, prijatie koncepcie výchovy a vzdelávania pre 21. storočie – projekt Milénium, racionalizáciu siete základných a stredných škôl, decentralizáciu a prenos kompetencií v oblasti základných a stredných škôl a školských zariadení zo štátu na obce a vyššie územné celky, zvýšenie počtu prijatých na vysoké školy, novú koncepciu maturitnej skúšky a pod.

Za nedostatok možno považovať nesplnenie predsavzatia, že školstvo nabehne od roku 1999 na rozvojovú trajektóriu, čomu mali byť úmerne vynakladané aj rozpočtové prostriedky. Opak bol pravda. Každoročne sa opakovali infarktové situácie riaditeľov škôl so zabezpečovaním nového školského roka pri akútnom nedostatku finančných prostriedkov a narastajúcich dlhoch za prevádzku škôl a školských zariadení. Aj v tomto roku, po prechode základných a stredných škôl pod samosprávu, je situácia rovnaká. Školstvo prešlo s dlhmi vo výške vyše 700 miliónov korún, čo mnohých starostov obcí viedlo až k úvahám, že delimitačné protokoly vôbec nepodpíšu a odmietnu prevziať školy pod svoju správu. Za neúspech môže vláda považovať aj doterajšie snahy o vyriešenie postavenia učňovského školstva. Fakt, že za dvanásť rokov nedokázala exekutíva ukončiť nekonečné diskusie o tom, akým smerom by sa malo uberať, je dôkazom jej neschopnosti konať.

Reforma vysokých škôl tiež narazila a naráža stále na určitú jednostrannosť pohľadu zainteresovaných i verejnosti. Ten sa viac-menej obmedzil na bezhlavé zvyšovanie počtu študentov, ťahanice okolo spoplatnenia vzdelávania a na právnu subjektivitu fakúlt. Problémom je, že štát dáva na vysoké školy málo peňazí a živí ich priveľa. Už menej sa diskutovalo aj o otázkach neefektívnej štruktúry vysokých škôl, kvality vzdelávania a vedy na VŠ, európskeho charakteru našich univerzít ako najvyšších vzdelávacích a vedeckých inštitúcií s patričným významom pre spoločenský a technologický rozvoj, o doktorandskom štúdiu. Akútnym problémom našich univerzít je nedostatok osobností. Aj pre masové rozšírenie siete vysokých škôl. Veď osobnosť vynikajúceho vysokoškolského učiteľa dozrieva nie za rok, ba ani za päť rokov. Podiel viny majú samy vysoké školy. Známe sú kauzy neakreditovaných odborov, keď predstavitelia VŠ otvárali štúdium, ktoré nebolo zabezpečené nielen internými učiteľmi, ale ani technicky. Na Slovensku sa trpí nelegálne, neakreditované externé vzdelávanie platené cez spoločnosti s ručením obmedzeným a pseudokonkurenciu. Minulý rok sa v Birminghame konala konferencia na témy: Koniec kvality univerzít? Je koniec hodnoteniu kvality externými posudzovateľmi? Ovládne kontrolu kvality trh? Musí masové vzdelávanie nutne zničiť kvalitu? Slovenská Akreditačná komisia sa aj z finančných dôvodov konferencie nezúčastnila. V SR je problém vyriešený aj bez konferencie – masové rozšírenie siete vysokých škôl a externého štúdia je ľahšou a lepšie platenou cestou než vedecky orientované univerzity. Čomu sa inde chcú vyhnúť, je u nás už takmer realitou.

Aktuálne problémy

SDKÚ je za zvyšovanie kvality a nevyhnutnosť rozširovania kapacity predovšetkým stredného a vysokého školstva. Počas 5-6 rokov by chcela zvýšiť kapacity tak, aby v zásade mohol študovať každý, kto chce a spĺňa formálne kritériá. Únia sa chce zasadiť o diferenciáciu a špecializáciu škôl skvalitňovaním výučby cudzích jazykov a investícií do moderných technických vyučovacích prostriedkov. Bude usilovať o zrovnoprávnenie štátneho, cirkevného a súkromného školstva. Zasadí sa o uskutočnenie reformy vzdelávania na základných a stredných školách pripravenej v projekte Milénium. Bude presadzovať zvýšenie úrovne financovania školstva vrátane výraznej úpravy platov učiteľov. Zasadí sa o pokračovanie každoročného zvyšovania príjmu rozpočtovej kapitoly vysokých škôl tak, aby sa do roku 2006 dostalo ich financovanie štátom na úroveň 1 percenta HDP ročne. Súčasne chce čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia a viaczdrojové financovanie. Spoplatnenie bude spojené so systémom zvýhodnených študentských pôžičiek a sociálnych štipendií. Bude presadzovať možnosti rozširovania externého štúdia, znižovania korupcie v školstve zvýšením kapacity škôl, podporovať výučbu cudzích jazykov a pokračovať v zavádzaní internetu do škôl.

KDH chce dosiahnuť, aby výchova a vzdelávanie boli prioritou vlády a aby sa podiel z prostriedkov štátu postupne priblížil priemeru v EÚ. Preto sa bude KDH usilovať zabezpečiť transparentné a normatívne financovanie vzdelania na všetkých stupňoch a aby nositeľom finančných prostriedkov na škole bol študent. Chce dosiahnuť štandardizáciu obsahu vzdelania a tak umožniť zaviesť štátnu maturitnú skúšku, zrovnoprávnenie cirkevných a súkromných škôl so štátnymi. Chce umožniť vykonať prijímaciu skúšku aj na viacerých stredných školách, vznik a vydávanie alternatívnych učebníc, aspoň 30 percentám z populačného ročníka možnosť študovať na VŠ. Bude presadzovať zobjektívnenie prijímania na vysoké školy. Základným kritériom by sa mali stať výsledky štátnej maturitnej skúšky. Z ďalších cieľov: zavedenie efektívneho modelu financovania VŠ, súčasťou ktorého bude podporný pôžičkový systém prístupný všetkým študentom, zavedenie podpory mimoriadne nadaných študentov pri štúdiu v zahraničí, podpora moderným vzdelávacím formám, zabezpečenie kvality vysokoškolského vzdelávania na základe dôslednej akreditácie.

SMK pokladá vzdelávanie za vec verejnú. Chce zvýšiť jeho kvalitu, pozornosť talentom a zvýšiť vzdelanostnú úroveň maďarského obyvateľstva na Slovensku. Deklaruje dostupnosť vzdelávania a výchovy, podporu žiakom a študentom zo sociálne znevýhodnených rodín. Chce aby rozvíjanie komunikatívnych schopností, štúdium cudzích jazykov a výučba výpočtovej techniky boli povinné. Bude usilovať o zriadenie štátom financovanej, samostatnej maďarskej vysokej školy. Bude podporovať ďalšie zvyšovanie platov pedagogických pracovníkov a chce zaviesť systém výhodných úverov pre začínajúcich učiteľov.

HZDS – ĽS si dáva za cieľ reformu školstva v duchu národných, sociálnych a kresťanských hodnôt tak, aby zohralo najdôležitejšiu úlohu pri príprave mladej generácie na život a aby zabezpečilo vzdelanostné predpoklady budúcej prosperity Slovenska. Zabezpečí, aby postavenie učiteľa bolo adekvátne jeho mimoriadnemu významu pri výchove mladej. Za prioritu v štruktúre výchovno-vzdelávacej sústavy považuje najmä kvalitné vzdelanie na základnej škole, skvalitnenie obsahu i firiem základného vzdelávania. S týmto zámerom bude presadzovať zavedenie povinného 12-ročného školského vzdelávania. Hnutie zabezpečí koordináciu medzi odborným vzdelávaním a trhom práce, prispôsobenie učebných a študijných odborov jeho požiadavkám, ďalej vytvorenie nových možností najmä so zameraním na informačno-komunikačné technológie a cudzie jazyky. Zabezpečí pre žiakov všetkých stupňov vzdelávania prístup ku kvalitným informáciám cez národný program informatizácie spoločnosti. Presadí pre VŠ zavedenie nových motivačných podporných systémov formou štipendií, daňových zvýhodnení a úpravou mzdových podmienok vyplývajúcich zo zákona o verejnej službe. Cieľom, aby každý, kto chce, mohol študovať na vysokej škole.

HZD sa zameria na rozvoj osobnostných kvalít študenta a na to, aby škola spájala teoretickú prípravu s praxou. Bude dbať, aby školy venovali pozornosť výučbe cudzích jazykov a žiaci zvládli užívateľskú úroveň súčasných informačných technológií. Zameria sa na legislatívne úpravy vytvárajúce čo najširšie možnosti na doplnkové financovanie vysokých škôl tým, že im zákony umožnia plne sa zapojiť do procesu využívania grantov EÚ, ako aj rôznorodú spoluprácu s domácimi i medzinárodnými firmami. Zasadí sa o finančné a sociálne ocenenie statusu učiteľa.

ANO chce reformovať základné a stredné vzdelávanie. Cieľom je zmeniť klasickú slovenskú školu na modernú európsku školu 21. storočia, ktorá bude kompatibilná so školami v EÚ a bude rešpektovať celoeurópske hodnoty. Do školského systému chce zaviesť trhové princípy, pretože škola potrebuje minimum štátnych zásahov. Za základnú zmenu existujúceho systému financovania na viaczdrojový systém podporujúci vzdelanie konkrétneho žiaka bude zavedenie vzdelávacích poukazov. Strana bude presadzovať obmedzenie vplyvu štátu na vysoké školy a zvýšenie ich autonómie. Konkurenciu medzi VŠ podporí liberalizáciou poskytovateľov vzdelávania, bude presadzovať prijímanie na VŠ bez prijímacích pohovorov. Rozpracuje novú koncepciu vzdelávania kompatibilnú so systémami EÚ. Zasadí sa o zavedenie systému viaczdrojového financovania s participáciou študentov a so súbežným zavedením štipendií, pôžičiek, odpisov z daní a pod.

SMER plánuje zastaviť deštrukčné procesy, pokračujúce ideologizovanie a personálne šikanovanie, ktoré prináša so sebou výmena politickej moci. Pragmaticky nadviaže na všetko pozitívne a racionálne z minulosti a podporí programové úlohy projektu Milénium. Chce vrátiť dôstojnosť a významné postavenie v spoločnosti učiteľskému stavu, znižovať podiel nekvalifikovaných učiteľov najmä v oblasti základných škôl s cieľom zvýšiť kvalitu a konkurencieschopnosť na medzinárodnom trhu práce. Vníma odtrhnutosť vzdelávacieho procesu od potrieb praxe, preto bude motivovať podnikateľskú sféru, aby vstúpila do prípravy mladých kvalifikovaných odborníkov na všetkých úrovniach. Podporí komplexnú internetizáciu základného a stredného školstva a prípravu kvalifikovaných pedagógov na prácu s internetom. Vo vysokoškolskom vzdelávaní chce zastaviť jeho diverzifikáciu a zvyšovanie neúmerného počtu študijných odborov. Podporí však vznik nových špecializovaných odborov s väzbami na európsky vzdelávací vysokoškolský priestor a potreby trhu práce.

SNS zabezpečí právo každého občana na bezplatnú výchovu a vzdelávanie, bude podporovať študentov zo sociálne slabších rodín. Zvýši mzdové ohodnotenie učiteľa na 1,5-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve. Podporí rozvoj predškolských zariadení, zameria sa na skvalitnenie obsahu a formy vzdelávania na základnej škole, na predĺženie povinnej školskej dochádzky a na odstránenie encyklopedických foriem vzdelávania. Bude podporovať vznik nových učebných a študijných odborov podľa požiadaviek trhu práce. Zameria sa na rozvoj informačno-komunikačných technológií a cudzie jazyky, zruší prijímacie pohovory na stredné a vysoké školy prostredníctvom efektívneho hodnotiaceho systému. Bude presadzovať vrátenie právnej subjektivity fakultám, zvýši podiel vysokoškolákov z populačného ročníka z terajších 18 na 25 percent.