Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 sľubovali politické strany v oblasti priemyselnej politiky vyriešenie šiestich základných problémov: reštrukturalizáciu priemyslu, zvýšenie pridanej hodnoty priemyselnej výroby, urýchlenie výstavby priemyselných parkov, vzrast produktivitu práce, zníženie energetickej náročnosti priemyselných odvetví a posilnenie konkurenčnej schopnosti slovenského priemyslu. Vláda SR, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 1998, tieto sľuby prijala ako súčasť svojho programového vyhlásenia.

Po štyroch rokoch úsilia o ich naplnenie treba konštatovať nesplnenie väčšiny predvolebných sľubov.

Neradostný odpočet

Reštrukturalizácia priemyselných podnikov sa uskutočnila zväčša len vo firmách so zahraničnou kapitálovou účasťou. Mnohé slovenské priemyselné podniky zostali kapitálovo poddimenzované, neraz dotované štátom a často zápasiace o svoju jednoduchú reprodukciu . O ich reštrukturalizácii sa manažmentu bude ešte dlho iba snívať.

Namiesto sľubovaného zvýšenia podielu pridanej hodnoty nastala jej stagnácia. V roku 2001 dosiahla miera pridanej hodnoty v celom národnom hospodárstve 36,7 % hrubej produkcie, avšak v priemyselnej výrobe iba 24 %.

Treba objektívne priznať, že v tomto volebnom období sa produktivita práce v priemysle zvýšila. Išlo však skôr o podniky so zahraničným vlastníkom. Dokázali zvyšovať produktivitu práce aj pri raste počtu zamestnancov. V mnohých čisto slovenských priemyselných podnikoch sa tak dialo iba po prepúšťaní nadbytočných pracovníkov.

Plánovaná tvorba priemyselných parkov si zároveň kládla za cieľ vytvoriť podmienky na štruktúrne zmeny. Vzhľadom na značné meškanie nie je namieste hovoriť o výraznejšom posune v reštrukturalizácii. Energetická náročnosť priemyselných odvetví v sledovanom období síce klesala, hlavnou príčinou však bolo odstraňovanie cenových deformácií elektrickej energie, tepelnej energie a plynu.

V uplynulých štyroch rokoch sa politike posilňovania konkurenčnej schopnosti slovenského priemyslu nedarilo. Svedčí o tom neúmerne vysoký deficit zahraničného obchodu a štruktúra slovenského vývozu s prevahou exportu výrobkov s nižšou pridanou hodnotou. V oblasti priemyslu to znamená neúspech pri podpore inovačných aktivít.

Podľa analytika M.E.S.A. 10 Karola Morvaya boli niektoré ciele v oblasti priemyselnej politiky v programovom vyhlásení vlády SR formulované nevhodne. Vláda a politické strany zbytočne sľubujú realizáciu cieľov, na plnenie ktorých nemajú pri existencii dominantného súkromného sektora dosah. Nie vláda či politická strana, ale len pracovníci konkrétneho podniku môžu zvýšiť mieru pridanej hodnoty či produktivity práce. Vláda SR môže nanajvýš sľúbiť vhodnú tvorbu podnikateľského prostredia, ktoré by mohlo viesť k naplneniu týchto cieľov. „Rast podielu pridanej hodnoty na hrubej produkcii je síce vhodný ukazovateľ úspešnosti priemyselnej politiky, ani za ekonomiku ako celok, ani za priemyselnú výrobu však tento ukazovateľ nevzrástol. Priemerný podnik v slovenskom spracovateľskom priemysle aj naďalej na dosiahnutie tržby za 100 Sk minie na medzispotrebu 75 Sk a len 25 Sk je jeho pridaná hodnota,“ konštatuje K. Morvay. Miera náročnosti na medzispotrebu a miera dovoznej náročnosti podľa neho stále stavia slovenskú ekonomiku do pozície málo výkonnej a zraniteľnej ekonomiky s nízkou úrovňou spracovania vstupov a využitia intelektuálneho kapitálu.

Hukot prázdnych sudov

Je zarážajúce, že v období predvstupových integračných aktivít priemyselná politika vo volebných programoch väčšiny súčasných politických strán absentuje.

Okrajovo sa ňou zaoberá len volebný program ANO, HZDS, SMK, Smeru a Občianskej konzervatívnej strany (OKS).

ANO chce v priemyselnej politike využiť všetky možnosti na posilnenie konkurencieschopnosti slovenského priemyslu. V zmysle platnej legislatívy podporí budovanie priemyselných parkov. Orientáciu priemyselnej výroby nasmeruje na používanie výrobných technológií s minimálnym vplyvom na životné prostredie. Napokon, chce budovať a modernizovať infraštruktúru v súlade s regionálnymi zámermi SR a v súlade so zámermi Európskej únie, pričom vypracuje zoznam projektov na obdobie 2 až 4 rokov s definovaním ich finančného krytia.

HZDS – ĽS sa v oblasti priemyselnej politiky hlási k podpore priemyselných parkov. Ich realizácii však musí predchádzať územná prípravy a vybudovanie infraštruktúry. Podľa HZDS je potrebné dokončiť 3. a 4. blok Jadrovej elektrárne Mochovce spolu so zahraničným investorom. Viac sa vo volebnom programe hnutia o rozvoji priemyslu volič nedozvie.

OKS bude v oblasti priemyslu presadzovať odstránenie všetkých zásahov vlády do hospodárstva, zahrnutie odôvodnených environmentálnych nákladov do cien tovarov a služieb, čo spôsobí racionalizáciu spotreby surovín a energie a urýchli reštrukturalizáciu priemyslu. Bude za nulovú toleranciu výnimiek zo zákonov chrániacich životné prostredie;

efektívnu kontrolu a sankcionovanie neplnenia environmentálnych predpisov, napríklad množstva emisií všetkého druhu a inej záťaže prostredia.

SMK vo svojom volebnom programe zredukovala priemyselnú politiku na zriaďovanie priemyselných parkov v čo najkratšom čase. Pomýšľa iniciovať novelizáciu zákona o priemyselných parkoch. Pričiní sa o zjednodušenie postupu pri zriaďovaní priemyselných parkov. Okrem uvedeného, tvorcovia volebného programu nevenovali priemyslu ani slovo.

SMER sľubuje podporu urýchlenému vytvoreniu Fondu reštrukturalizácie a revitalizácie priemyslu. Mal by pomôcť ozdraviť vybrané perspektívne podniky tak, aby boli atraktívne pre zahraničných investorov. Tento proces vraj bude dôsledne koordinovaný s postupom veriteľov (predovšetkým štátom a verejnoprávnymi fondmi) a Ministerstvom hospodárstva SR v spolupráci s medzinárodnými poradenskými spoločnosťami s odbornosťou v danom odvetví. Medzinárodné poradenské spoločnosti prejdú stom výberových konaní. Aj keď Smer je za budovanie priemyselných parkov a hospodárskych zón, osobitnú pozornosť bude venovať projektom oživenia tzv. hnedých priemyselných parkov, teda areálov priemyselných podnikov s už vybudovanou infraštruktúrou.

SNS má málo konkrétny a všeobecnosťami zahmlený priemyselný program, slovo „priemysel“ sa v ňom ani nepoužíva. Hlavnú úlohu transformačného procesu vidí v poskytnutí základných podnetov na urýchlenie procesu reštrukturalizácie ekonomiky. Bude preto presadzovať osobitný zákon o reštrukturalizácii (podobne ako zákon na proces privatizácie), ktorý by riešil komplex problémov spojených so všeobecnou , celoplošnou reštrukturalizáciou slovenského hospodárstva (podnikovej sféry). Pôjde o dlhhoročný proces. Aby bol úspešný, je potrebné určiť mu jasné a dlhodobo platné pravidlá.