Rezort pôdohospodárstva bol v uplynulých desiatich rokoch tŕňom v oku nielen pravicovej časti vládnej koalície, ale aj jej náprotivku z ľavej strany spektra. Kým pravica vyčítala poľnohospodárom, že v ich rezorte bolo najmenej štrukturálnych zmien, v dôsledku čoho sa v ňom najvypuklejšie prejavujú všetky neduhy hospodárstva SR so všetkými negatívnymi vplyvmi nielen na poľnohospodársky sektor, ale aj na celkovú ekonomiku, rozvoj vidieka, zamestnanosť a životnú úroveň jeho obyvateľov, ľavica kritizovala vládnu agrárnu politiku za to, že sa sústredila len na tzv. transformáciu poľnohospodárskych družstiev, privatizáciu štátnych majetkov, potravinárskych podnikov a uspokojenie reštitučných nárokov. Podľa ľavice za programovanej ekonomickej likvidácie v rokoch 1991 a 1992 vláda verbálne aj prakticky podporovala priame politické útoky na veľkovýrobné formy hospodárenia, nachádzajúce sa pod zaslepenou politickou vierou návratu k malovýrobe do obdobia 30. rokov minulého storočia.

Pravicoví politici za hlavné problémy poľnohospodárstva považujú najmä pôsobenie významnej časti manažmentov poľnohospodárskych podnikov orientovaných na získavanie netrhových dotačných a iných výhod v netrhovom, netransparentnom korupčnom prostredí, nerovnaké postavenie jednotlivých subjektov voči štátnemu rozpočtu a rozhodnutiam rezortného ministerstva, nízku produktivitu práce, nízku pracovnú a technologickú disciplínu, nízku kapitálovú vybavenosť, deformované ceny, deformované, subjektívne prideľované a netransparentné dotácie a ďalšie ochranárske opatrenia, poľnohospodársku výrobu, ktorá nereaguje alebo nedostatočne reaguje na domáci a zahraničný dopyt, regionálne aj celkovo ekonomicky neodôvodnenú štruktúru výroby čo do kvality aj objemu, neprepojenosť (uzavretosť navzájom) prvovýroby a potravinárskeho priemyslu, pretrvávajúce štátne vlastníctvo, deformované vlastnícke vzťahy, aktívnu snahu vlády zabrániť usporiadaniu vlastníctva a odštátneniu, nedostatočnú ochranu súkromného vlastníctva. V podobnom duchu sa niesli aj výhrady štúdie Svetovej banky k výzvam prístupového procesu Slovenska do Európskej únie pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

Poľnohospodári v absolútnej väčšine prevažnú časť kritiky odmietajú. Argumentujú viacerými, podľa nich dôležitými faktami. Jednak tým, že náhly prechod od januára 1991 z centrálne plánovanej ekonomiky do úplne liberalizovaného prostredia znamenal i pre manažérov vynikajúcich podnikov šok. Dôchodková situácia podnikateľov sa zo dňa na deň zhoršila a hneď v prvom roku transformácie sa dostalo viac ako 90 percent z nich do okamžitej straty bez aspoň čiastočných kompenzácií. Celková úroveň straty bola historická a dosiahla vyše 14 miliárd korún. Potom tým, že sa odstránilo dotovanie malobchodných cien potravín vo veľkoobchode. V dôsledku toho sa znížila likvidita podnikateľov, ktorí boli nútení riešiť situáciu najmä predajom likvidného majetku pod cenu, likvidáciou zvierat a prepúšťaním ľudí. A napokon tým, že od roku 1990 sa tento deficit ďalej akumuloval. Kým od roku 1990 stúpli ceny poľnohospodárskych vstupov o 250 %, ceny poľnohospodárskych výrobkov len o 70 %. Zároveň klesli domáce podpory na zhruba 40 % úrovne roku 1990. Takýto vývoj cien a domácich podpôr bol v poslednom desaťročí v krajinách EÚ v podobnom rozsahu celkom neznámy. Naakumulovaný dôchodkový deficit za desať rokov transformácie dosiahol objem 45 miliárd korún a vývoj odvetvia sa prejavil v nedostatočnom vynakladaní intenzifikačných vstupov, ako aj na kritickej zastaranosti výrobných zariadení. Do roku 2000 až 88 % strojov používaných v rastlinnej výrobe prekročilo lehotu životnosti a celková opotrebovanosť majetku stúpla na 49 %.

Porovnávanie ekonomiky poľnohospodárstva v krajinách EÚ a Slovenska momentálne ovplyvňujú tri faktory – cenové rozdiely, rozdiely v podpore poľnohospodárstva priamymi transfermi a rozdiely v intenzite výroby. Všetky tri vytvárajú priepastný rozdiel v rentabilite výrobcov, pričom intenzita vo veľkej miere zaostáva ako výsledok nízkej rentability, pretože pri daných cenách a podporách sa nevytvára dostatok zdrojov na investovanie do produkčnej intenzity.

Zápas koncepcií pokračuje

SDKÚ považuje za svoj cieľ budovanie výkonného poľnohospodárstva, ktoré si po vstupe do EÚ zachová dostatočnú mieru konkurencieschopnosti na domácich i európskych trhoch. Poľnohospodárstvo pokladá za sektor, v ktorom napriek jeho niektorým špecifikám musia v zásade platiť trhové podmienky a slobodná konkurencia. Dnešný systém podpory sektora považuje za neprehľadný a neefektívny a málo konkurenčne schopný.

KDH bude aktívne presadzovať čo najvýhodnejšie podmienky na vstup do EÚ (priame platby, trhové nástroje, štrukturálna podpora, výška kvót a výmer pre spoločnú poľnohospodársku politiku). Hnutie bude presadzovať politiku multifunkčného poľnohospodárstva s jeho zamestnaneckou, krajinotvornou, environmentálnou a kultúrnou funkciou. Bude presadzovať úzku spojitosť agrárnej politiky s aktívnou vidieckou politikou. Vzhľadom na to sa bude zasadzovať o dôsledné ukončenie rehabilitácie roľníctva na základe úplného rešpektovania vlastníctva, o podporu samostatne hospodáriacich roľníkov pri rešpektovaní rovnoprávnosti všetkých foriem hospodárenia na pôde, o zavedenie transparentného systému dotácií, ktorý by zmenil dnešný neefektívny a drahý systém „na hektár“ na systém „na produkciu“, o podporu vidieckeho turizmu podporou rozvoja infraštruktúry vidieckych oblastí a o koncentráciu programov podpory vidieka, rozvoja a obnovy dediny z viacerých rezortov pod strechu jedného rezortu.

SMK bude podporovať intenzívnu, efektívnu poľnohospodársku produkciu južných regiónov, ako aj aspekty ochrany životného prostredia či spravodlivejšiu deľbu vyprodukovaných ziskov medzi prvovýrobcov, spracovateľký priemysel a obchod. Chce postaviť štátnu agrárnu politiku na nové základy, aby vychádzala z charakteru danej oblasti. V súlade s európskymi skúsenosťami bude venovať osobitnú pozornosť rozšíreniu a efektívnemu fungovaniu rodinných hospodárstiev. Urobí všetko pre to, aby sa uskutočnil zákonom regulovaný proces usporiadania vlastníctva pôdy a zasadí sa o ochranu domáceho trhu a pôdy.

HZDS — ĽS chce podstatne posilniť poľnohospodárstvo s podporou všetkých foriem hospodárenia. Bude presadzovať harmonizáciu so spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ a využitie maximálne možnej predvstupovej pomoci. Za dôležité považuje doriešenie vlastníckych vzťahov k pôde a rozvinutie podporných programov tak, aby sa dosiahol cieľ dostupnosti a úmernej ceny potravín a zachované záujmy v oblasti zamestnanosti a krajinotvorby.

ANO považuje za základnú prioritu výrobu zdravých potravín v konkurenčnom európskom trhovom priestore. Chce minimalizovať deformácie trhu s agrokomoditami tak, aby producenti potravín mali zabezpečenú primeranú rentabilnosť. Bude presadzovať rovnoprávnosť a plnú zhodu pri realizácii princípov fungovania spoločnej poľnohospodárskej politiky v rámci EÚ. Osídlenie vidieka chce podporiť vytváraním pracovných príležitostí, a to reštrukturalizáciou agropotravinárskeho komplexu, zvyšovaním životnej úrovne na vidieku za účasti všetkých rezortov, diverzifikáciou činností a aktivít podľa rozvojových programov regiónov. Podporí zvýšenie intenzity výroby v produkčných oblastiach, v horších prírodných podmienkach chce realizovať ekologické projekty a programy krajinotvorby. Bude podporovať postupný prechod na dotačný systém EÚ a podporí funkčnú a nezávislú pôdohospodársku samosprávu. Zasadí sa o liberalizáciu zákona o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore.

V oblasti hospodárenia s lesmi chce podporiť prenos kompetencií na samosprávu a riešiť transformáciu štátnych lesov.

SMER si potravinovú bezpečnosť Slovenska vytýčil za jednu z najdôležitejších priorít. Vytvorí preto podmienky na financovanie rozvoja poľnohospodárstva. Zavedie poriadok do dotácií tým, že zaručí poskytovanie dotácií na princípe nárokovateľnosti po splnení stanovených kritérií. Zavedie dlhodobý dotačný systém, zvýši tiež mieru štátnej podpory v predvstupovom období do EÚ. Každoročne bude valorizovať dotácie o mieru inflácie. Vypracuje aj systém finančnej kompenzácie za sťažené podmienky pri hospodárení na pôde v pásmach hygienickej ochrany pôdy a vody. Zavedie transparentné prideľovanie dovozných a vývozných licencií s uprednostnením podnikov prvovýroby a podporí export agrárnych komodít maximálnym odbúraním viazaných licencií s výrazne proexportnou podporou. Zvýši ochranu domácej výroby potravín pred nadmerným dovozom silne dotovaných zahraničných produktov a tovarov za dampingové ceny. Urobí všetko preto, aby slovenskí poľnohospodári po vstupe do EÚ mali rovnaké podmienky ako súčasní členovia únie. Postaví sa proti privatizácii štátnej pôdy. Bude presadzovať, aby sa zachovala poľnohospodárska výroba vo všetkých oblastiach Slovenska ako rozhodujúci predpoklad udržania ekologických, krajinotvorných funkcií a zachovania vidieckeho osídlenia.

SNS označila poľnohospodárstvo za základný stabilizačný kameň spoločnosti. Preto sa bude zasadzovať za súkromné vlastníctvo, za slobodné podnikanie a za konkurenciu. Považuje štátnu podporu sektora za nevyhnutnú vzhľadom na jeho závislosť od prírodných i hospodárskych podmienok. Bude pritom podporovať len také nástroje hospodárskej politiky, ktoré budú dotvárať predpoklady na zabezpečenie trhu potravín v kvalite, sortimente a cenovej dostupnosti prednostne z domácej produkcie. Podporí len opatrenia hospodárskej a sociálnej politiky, ktoré budú smerovať k postupnému poklesu podielu výdavkov obyvateľstva za potraviny na celkovej spotrebe s cieľom dosiahnuť európsky priemer v strednodobom horizonte. Bude žiadať, aby 10 rokov po vstupe do EÚ cudzinci nemohli kupovať na Slovensku pôdu. Ďalej chce presadzovať, aby poľnohospodárstvo bolo zaradené medzi priority národného hospodárstva s cieľom zachovať potravinovú bezpečnosť. Ako kľúčovú úlohu vidí doriešenie systému finančných tokov v agrosektore.

OKS chce dosiahnuť zvýšenie príjmov poľnohospodárov, zlepšenie konkurenčného prostredia a následný rast produktivity celého sektora základnými krokmi v oblasti vlastníctva a dotácií, odstránením akéhokoľvek zasahovania štátu do poľnohospodárskeho trhu a uplatnením trhových princípov v agrosektore. V oblasti vlastníctva pôjde o dôslednú ochranu vlastníctva, vydanie družstevných podielnických listov, dokončenie reštitúcie, transprentné vykonanie a dokončenie pozemkových úprav. Ďalej presadzuje odstránenie klientelistických vzťahov ministerstva, štátneho pozemkového fondu a vybraných poľnohospodárskych podnikov pri ochrane vlastníctva. V oblasti dotácií chce zabrániť netransparentnosti a korupcii, zmenu dotácií na verejne kontrolované a transparentné, adresné a cielené, poskytované na produkciu, zrovnoprávnenie prístupu k dotáciám, zavedenie skutočnej kontroly vynaložených prostriedkov nezávislým orgánom, postupné znižovanie dotácií a smerovaniu k ich postupnému zrušeniu.