Zmeny v dopravnej politike štátu sa za posledné roky dotkli občanov navonok len niekoľkými úpravami cien cestovného. V osobnej autobusovej doprave s výnimkou diaľkovej medzinárodnej, kde sú ceny už dlhšie deregulované, sa zvýšili ceny v tomto roku približne o 10 percent. V železničnej osobnej preprave sú ceny s výnimkou IC a EC vlakov naďalej plne regulované. Najväčšie zdražovanie pocítili občania v roku 2000, keď sa po dlhom čase umelého udržiavania stabilných cien radikálne zvýšili tarify o 28 percent a vlani o ďalších 15 percent.

Oveľa významnejším krokom pre budúcnosť sa stala zmena vlastníckych pomerov v železničnej a autobusovej doprave. Prvého januára 2002 odštartoval projekt reštrukturalizácie a transformácie Železníc SR – vyčlenením časti majetku, najmä divízie koľajových vozidiel, vznikol samostatný národný dopravca, Železničná spoločnosť (ŽS), a. s., so stopercentnou účasťou štátu.

Po dlhšom otáľaní začala vláda najmä v tomto roku aj s privatizáciu podnikov autobusovej dopravy SAD. V súčasnosti je sprivatizovaných 14 z celkove 17 podnikov, pričom sa predpokladá, že privatizácia zvyšných troch prebehne do konca roka. Štát si zatiaľ ponecháva v „sadkách“ majoritný 51-percentný balík. Ďalších 17 percent budú mať možnosť potenciálni investori odkúpiť neskôr.

Macošský prístup štátu k železnici, a na druhej strane mohutné investovanie do rozvoja diaľnic ešte väčšmi prehĺbili nerovnováhu na dopravnom trhu. Hoci v roku 1999 prijala vláda úspornejší variant výstavby diaľnic do roku 2002, ročné investície do diaľnic vo výške 7,6 až 7,8 miliardy korún boli neporovnateľne vyššie než do železníc.

Významným krokom v telekomunikáciách bol predaj kontrolného balíka 51 percent akcií Slovenských telekomunikácií (ST(, a. s., nemeckej spoločnosti Deutsche Telekom AG. Vlastníkom ďalších 34 percent akcií je štát a zvyšných 17 pripadá Fondu národného majetku SR. Aj keď sa nepodarilo telekomunikačný trh úplne liberalizovať, nie je k tomuto zámeru ďaleko. Exkluzivita na poskytovanie základnej verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej telekomunikačnej siete a prevádzkovanie verejnej telefónnej siete končí ST 31. decembra 2002.

Ani rezortu dopravy a telekomunikácii sa nevyhli škandály s korupčným pozadím. Od vymenovania novej vlády v roku 1998 prišiel o miesto ministra dopravy už v auguste 1999 Gabriel Palacka v súvislosti s nejasnými okolnosťami výberu poradcu na privatizáciu ST. Podobný osud stihol aj Jozefa Macejka, ktorý v júni tohto roku musel čeliť podozreniu z ovplyvňovania tendra na nákup ľahkých motorových jednotiek pre ŽS zo strany ministerstva dopravy.

Ako ďalej

V blízkej budúcnosti nemá povolebný kabinet veľký manévrovací priestor. Dosah štátu na tento rezort je v porovnaní s minulosťou podstatne redukovaný. Privatizácia „sadiek“ a rozdelenie železníc je v súlade s negociačnou kapitolou Dopravná politika, ktorú Slovenská republika predbežne uzatvorila v Bruseli už v apríli. Rovnako európsku dimenziu má plán rozvoja infraštruktúry, či už diaľnic alebo železničných koridorov, ktoré sa stávajú súčasťou veľkej celoeurópskej dopravnej siete. Ide len o množstvo prostriedkov a o zdroje. Doprava však nie je kľúčovou politickou témou, a preto sa vo volebných programoch strán objavuje len okrajovo.

ANO má program takmer identický s doterajším pravicovým smerovaním súčasnej vlády. Je za dobudovanie diaľničného spojenia z Bratislavy do Košíc. Popularitu by si mohla vyslúžiť aj v regiónoch s prevahou maďarskej národnosti, keďže plánuje preveriť možnosti rozvoja takzvaného južného ťahu, ako aj spojenia juhu so severom. ANO plne podporuje aj reštrukturalizáciu ŽSR a privatizáciu vo všetkých činnostiach, kde nie je potrebná účasť štátu. Je za zvýšenie kompetencií samospráv legislatívnymi zmenami, ktoré by umožnili odovzdať regionálne trate do rúk regiónov, a za skvalitnenie medzimestskej a mestskej dopravy. Podporuje sprísnenie systému sociálnych zliav nahradením plošného princípu adresným.

Rovnako pravicovo znejú zámery v leteckej a vodnej doprave, kde ANO presadzuje systém vodnej a leteckej dopravy dopravcami bez majetkovej účasti štátu. Len vo vlastníctve hlavných letísk navrhuje formu akciových spoločností s účasťou štátu, prípadne regiónov. Poteší aj priaznivcov internetu a komunikačných technológií zámerom dokončiť úplnú liberalizáciu telekomunikačného trhu a presadzovaním alternatívnych možností šírenia internetu. Navrhuje tiež zúžiť monopol Slovenskej pošty, avšak pri zachovaní majoritného balíka v rukách štátu.

DS (kandiduje s Demokratickou úniou). Demokrati považujú súčasný systém financovania a výstavby diaľnic, ako aj železničnej dopravy za drahý a vysoko neefektívny, preto navrhujú prehodnotiť program výstavby cestnej a železničnej siete s prioritnou orientáciou na dobudovanie južnej cestnej magistrály, ktorá by vytvorila rozvojovú os v zaostávajúcich regiónoch južného a stredného Slovenska. Štátne financovanie výstavby diaľnic, ktoré je podľa DS predovšetkým zdrojom korupcie, treba nahradiť alternatívnym financovaním zo zdrojov súkromných spoločností.

Tempo ani spôsob transformácie ŽSR nie sú podľa DS zárukou riešenia problémov neúmernej zadlženosti, zasadzuje sa za úplnú privatizáciu obchodnej činnosti v osobnej a nákladnej doprave, redukciu počtu zamestnancov, nákladov a prehodnotenie využívania neefektívnych tratí. Podporuje tiež transformáciu a privatizáciu podnikov SAD. V oblasti telekomunikačnej služby sa DS zasadzuje za prípravu implementačných predpisov pre poskytovanie univerzálnej služby a primeranej základnej telefónnej služby, slúžiacej na pripojenie do internetu. Liberalizáciu trhu, čiže odstránenie monopolu ST, považuje za nutnú podmienku znižovania cien. Zvláštnu pozornosť venuje legislatívnej úprave riešiacej problém takzvanej „poslednej míle“, ktorá by ST ukladala povinnosť prenajímať spojenie občana k najbližšiemu uzlu siete všetkým poskytovateľom služieb, teda aj internetovým providerom za nediskriminačných podmienok.

HZD dalo vo svojom volebnom programe prednosť formulovaniu vlastnej ideovej platformy pred konkrétnymi zámermi v jednotlivých rezortoch. O doprave v programe nenájdete ani riadok.

HZDS – ĽS aj v rezorte dopravy má program vo vágnom, populistickom duchu. Napokon, dokladuje to už prvá veta programu – „Slovensko obchádza strašiak vlády Mikuláša Dzurindu“. Dopravu spomína len v súvislosti s plánovanými investíciami a, samozrejme, sociálnou politikou. Zasadzuje sa za dokončenie diaľnic v úsekoch Bratislava – Žilina – Košice, Žilina – Skalisté a Bratislava – Banská Bystrica do roku 2010 (doteraz najrýchlejší variant) a za komplexný systém štátnej sociálnej podpory občanov v doprave. Z akých prostriedkov chce naplniť svoje zámery, to sa v programe neuvádza.

KDH sa pozerá na problematiku dopravy z regionálneho hľadiska. Podporuje regionálne programy rozvoja cestnej siete v koordinácii s rozvojom priemyselných parkov a s preferenciou budovania obchvatov miest a rýchlostných komunikácií. Rozvoj osobnej železničnej, autobusovej, mestskej, leteckej a vodnej dopravy vidí iba v kombinácii verejných a súkromných zdrojov. Preto je za transparentnú privatizáciu podnikov autobusovej dopravy a doladenie zákonov o privatizácii železníc. Kompetencie na prerozdelenie financií štátu v objeme asi šesť miliárd ročne navrhuje posunúť na regionálnu a miestnu samosprávu, ktoré by mali tiež určovať rozsah zliav.

KDH navrhuje modernizáciu prístavov v Devínskej Novej Vsi, Komárne, Štúrove a Bratislave.

Zasadzuje sa za konkurenčné prostredie pre poskytovateľov poštových služieb a zintenzívnenie procesu internetizácie Slovenska.

KSS v programe nekompromisne kritizuje súčasný stav. V duchu veľkorysej sociálnej politiky, zahŕňajúcej bezplatné zdravotníctvo, školstvo či valorizáciu dôchodkov dvakrát za rok, navrhuje zachovať aj zľavy v osobnej doprave pre dôchodcov.

OKS vidí jedinú možnosť získania investícií na výstavbu diaľnic v pluralite a v zavedení nepopulárneho mýta. Podporuje privatizáciu železníc a dopravnej infraštruktúry, od ktorej si sľubuje trhové správanie a zníženie nadmernej prezamestananosti na dráhach.

SDKÚ sa doprave venuje okrajovo, ale triafa do čierneho. Otvára problematiku komplikovaného ekonomického vzťahu štátu a železníc. Cestu ako sa vyhnúť narastajúcemu dlhu štátu voči železniciam vidí v zmene systému financovania. Navrhuje, aby zmluvy medzi štátom a ŽSR (a ŽS, a. s.) schvaľovala vláda každoročne spolu s návrhom štátneho rozpočtu, a nie oddelene, tak ako dosiaľ. Naopak, všeobecné sú konštatovania o rozvoji. Okrem zavedenia elektronického podpisu prioritou strany je aj sprevádzkovanie štátneho informačného systému e-Government.

SDĽ nemá program v oblasti dopravy ideovo ďaleko od populistických hesiel „kolegov“ z KSS. Demokratickí ľavičiari sú totiž tiež pripravení podporiť sociálne zľavy na dopravu, a to najmä pre študentov.

SMER má azda najambicióznejšie a najradikálnejšie vyjadrenia. Dajú sa zhrnúť do hesiel: „Všetky diaľnice do roku 2014“ a „Poriadok a disciplína na železniciach“. Do roku 2014 chce na seba vziať záväzok výstavby 353 kilometrov diaľnic. Okrem dokončenia úsekov Bratislava – Košice to znamená výstavbu spojenia s Poľskom cez Kysuce a rýchlostnej komunikácie medzi Banskou Bystricou a Bratislavou. Rozdelenie ŽSR považuje strana za mocensky vnútené rozhodnutie a chce ho prehodnotiť. Kým železnice zvádzajú s odbormi boj o zníženie počtu pracovníkov, Smer chce „prihliadať“ na stabilizáciu počtu zamestnancov. Zámerom je, aby bola letecká doprava v EÚ skôr ako Slovensko, a preto sľubuje pravidelné letecké spojenie Slovensko – Európa. Ešte vágnejšie znie veta, že Smer zabezpečí jasnú a reálnu koncepciu rozvoja vodnej dopravy s prihliadnutím na historický vývoj a špecifiká vodnej dopravy Slovenska (!).

Postupnou liberalizáciou poštového trhu chce podporiť konkurenciu v poštových službách. Azda jediný súlad so súčasným kabinetom nájdeme v zavedení systému e-Government.

SMK zdôrazňuje aj v doprave regionálno-národný akcent. Pred výstavbou hlavných diaľničných a železničných koridorov dáva prednosť vybudovaniu južného ťahu a chce začať už v budúcom volebnom období. Zhodu badať v programoch ANO a DS. Zároveň chce SMK modernizovať komunikácie medzi Košicami a Kráľovským Chlmcom. Okrem modernizácie mosta v Komárne má záujem aj o výstavbu ďalšieho mosta cez Dunaj pre nákladnú dopravu.

SNS na rozdiel od konzervatívnych a liberálne orientovaných strán je jednoznačne za zachovanie dominantného vplyvu štátu na rozvoj dopravnej infraštruktúry. Podporuje urýchlené dobudovanie diaľnice Bratislava – Košice, rýchlostnej cesty Nitra – Banská Bystrica a železničného koridoru Bratislava – Žilina, a to aj za pomoci EÚ z fondu ISPA. Je za financovanie všetkých dopravných výkonov vo verejnom záujme objednaných štátom, oddlženie, účinnú tarifnú politiku, adresnosť v poskytovaní zliav, no, paradoxne, pri zachovaní „všetkých cestovných výhod občanov SR a zahraničných Slovákov“.