Pod drobnohľadom sa pred štyrmi rokmi po nástupe novej vlády ocitol aj bankový sektor. Predovšetkým štátom kontrolované banky dovtedy poskytli čerstvo sprivatizovaným podnikom veľké množstvo úverov, z ktorých väčšina skončila ako nedobytná. Výsledkom bolo, že najväčšie štátne banky sa dostali do veľkých problémov. Hrozilo, že v prípade neuskutočnenia radikálneho riešenia budú odsúdené na krach.

Druhý dych

Terajšia vláda si za jeden z cieľov postavila reštrukturalizáciu vybraných bánk. Tá bola spojená s presunom veľkého objemu nevýhodných úverov (zhruba 100 mld. Sk) do Slovenskej konsolidačnej, a. s., Bratislava a vtedajšej Konsolidačnej banky, š. p. ú., Bratislava. Reštrukturalizácia zlých portfólií vybraných bánk (Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava, Všeobecnej úverovej banky, a. s., Bratislava a Investičnej a rozvojovej banky, a. s., Bratislava) sa podarila, aj keď za cenu prenosu týchto nákladov na daňových poplatníkov.

Dnes je možné povedať, že tri najväčšie banky už majú svojich zahraničných investorov. Okrem toho sa podaril predaj štátneho podielu v ČSOB, Poľnobanke, a. s., Bratislava a Istrobanke, a. s., Bratislava. Počas tohto volebného obdobia však už pravdepodobne nespoznajú svojho nového investora Poštová banka, a. s., Bratislava a Banka Slovakia, a. s., Banská Bystrica. Predajom štátnych bánk medzinárodným finančným skupinám sa vylúčilo zneužívanie bánk na politické účely, ako aj ďalšie prideľovanie úverov takzvaným blízkym podnikateľom. Zmeny sa dotkli aj centrálnej banky. Novela zákona o Národnej banke Slovenska posilnila jej bankový dohľad a rozšírila jeho pôsobnosť.

Terajšie volebné obdobie už na svojom začiatku prinieslo pokles úrokových sadzieb z úverov z úrovne zhruba 23 % na približne 9 % v roku 2002. Zatiaľ však nie je možné hovoriť o výraznom zvýšení objemu poskytnutých úverov, aj keď banky disponujú dostatočným objemom voľných zdrojov. Nedôvera najmä v malých a stredných podnikateľov naďalej pretrváva.

Strany im nevenujú pozornosť

Súčasní parlamentní kandidáti na nasledujúce volebné obdobie už vo svojich politických programoch nespomínajú bankový sektor. Jednou z výnimiek je ANO, ktoré chce presadzovať vytvorenie integrovanej regulačnej inštitúcie ako základu nezávislého a profesionálneho dohľadu nad celým finančným trhom. HZDS – ĽS hovorí o previazaní menovej politiky NBS a fiškálnej politiky vlády, ktorého výsledkom má byť stabilita úrokových sadzieb a parity kúpnej sily či postupná konsolidácia verejných financií a zníženie domácej a zahraničnej zadlženosti vlády.