Kuvajtský minister pre informácie v nedelu vyhlásil, že vojna Spojených štátov proti Iraku, ktorá sa pravdepodobne zacne z irackého územia, je už bezprostredne blízko. Na otázku, ci si myslí, že je vojna neodvratná, na tlacovej konferencii Šejk Ahmad al-Fahd al-Sabah prostredníctvom tlmocníka povedal: „Myslím, že vojna je celkom blízko.“

Americký prezident George W. Bush zahájil v nedelu mimoriadny summit s lídrami Velkej Británie a Španielska, ktorý by mohol zacat odrátavanie posledných hodín do vojny s Irakom, informoval predstavitel Bieleho domu. Washington už skôr oznámil, že summit nebude vojenskou poradou troch krajín, ktoré sú predstavitelmi tvrdej línie proti irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi. Americký viceprezident Dick Cheney však vo Washingtone vyhlásil, že Bush už coskoro urobí rozhodnutie, ci podnikne ozbrojenú akciu. „Niet pochýb, že sme blízko konca diplomatického úsilia,“ povedal pre televíznu spolocnost NBC.

V prípade napadnutia sa Irak bude snažit spomalit postup amerických vojsk a spôsobovat im tažké straty v nádeji, že dlhá, nákladná vojna prinúti Washington vyjednávat, uviedli v nedelu diplomati so sídlom v Bagdade. Ako informovali, iracký prezident Saddám Husajn prejde na taktiku partizánskeho boja, umiestni mechanizované divízie v blízkosti hlavných miest a nechá príslušníkov svojej strany a milícií viest poulicné boje v mestských oblastiach. Hlavným cielom bude zadržat postup amerických vojsk na Bagdad, ktorý by Iracania mohli bránit v poulicných zákopových bojoch. „Chcú dlhú vojnu, s množstvom zabalených mrtvych tiel vracajúcich sa spät do Washingtonu a Londýna,“ povedal jeden diplomat. „Sú presvedcení, že silné protivojnové nálady na Západe by mohli rapídne narást, ak sa vojna predlži a obetí na obidvoch stranách bude pribúdat.“

Iracká stratégia je tak v ostrom kontraste s tou, na ktorú sa spoliehajú americkí a britskí velitelia – blesková vojna s minimálnymi stratami na životoch. Miesto toho, aby sa Irak postavil na odpor nepriatelovi, ktorý kraluje vo vzduchu a po zuby ozbrojil svoju pozemné jednotky, pokúsi sa podnikat krátke prepady s pomocou tankov, rakiet a delostrelectva na americké a britské konvoje alebo pozície na svojom území. „Usilovne pracujú na maskovaní vojsk a intenzívne trénujú mobilitu,“ povedal diplomat. „Nazdávajú sa, že táto flexibilita s neustále meniacou sa frontovou líniou zmätie Americanov a spomalí ich postup.“

Ako dodali diplomati, tento vojnový plán bude závisiet na podpore obyvatelstva. Spochybnili však, ci Iracania budú mat žalúdok na dlhé obliehanie, tažké poulicné boje a straty na životoch zoci-voci masívnemu, morálku podkopávajúcemu útoku Americanov.

Irackí predstavitelia, ktorí popreli tvrdenia Washingtonu, že vlastnia chemické, biologické alebo nukleárne zbrane hromadného nicenia, sú presvedcení, že ich stratégia môže fungovat. „Nezabudnite, že sme skúsení a pripravíme zopár prekvapení,“ povedal súkromne jeden z nich.

Podobný plán nacrtol Husajn v televíznom rozhovore s vysokopostavenými vojenskými dôstojníkmi v nedávnych týždnoch. V sobotu vyhlásil v Iraku vojnový stav, rozdelil krajinu na štyri vojnové zóny pod osobným velením a nariadil im „znicit“ každého nepriatela. Za velitelov zón menoval blízkych spolupracovníkov, vrátane svojho mladšieho syna Kusaja.

Spojené štáty a Velká Británia rozmiestnili v Perzskom zálive viac ako 250 tisíc vojakov pripravených zaútocit na Irak. Irak má k dispozícii 350 tisíc väcšinou nedostatocne vyzbrojených profesionálnych vojakov. Disponuje tiež 80 tisícmi clenov republikánskej gardy a zvláštnych jednotiek republikánskej gardy, zatial co len o Husajnovu osobnú ochranu sa stará asi 15 tisíc príslušníkov Organizácie špeciálnej ochrany.