Militarizácia ekonomiky už nefunguje ako v minulosti, lebo charakter moderných zbraní a ich výroby je už odlišný od techniky svetových vojen minulého storocia. Preto aj napriek tomu, že pravdepodobná vojna v Iraku bude „vyprázdnovaním skladov“, nemôžu ekonómovia rátat s velkým oživením hospodárstva. Pre agentúru SITA to pocas pracovnej návštevy Banskej Bystrice uviedol významný ceský politológ Oskar Krejcí.
Ako dalej zdôraznil, Spojené štáty majú pre vojnu v Iraku dva iné hlavné dôvody než bezprostredne ekonomické. Prvý vyplýva z Bushovej doktríny zo septembra 2002 – z programu Republikánskej strany a súcasného vedenia štátu – využit historickú príležitost a silou odstránit neštandardné politické elementy zo svetového politického systému. Pritom sa neráta s úcastou Bezpecnostnej rady Organizácie Spojených národov – a ak sa nenájdu spojenci, zasiahnu Spojené štáty aj samostatne. Druhým dôvodom je, podla Krejcího, obrovské sústredenie vojsk v blízkosti Iraku, z ktorého vyplýva, že ozbrojené sily si už podriadujú diplomaciu. Podobne, ako pred prvou svetovou vojnou, si zákonitosti vojny vynucujú diplomaciu, ktorá zacína slúžit vojne. O. Krejcí nedáva mieru velkú šancu a domnieva sa, že vojna môže zacat skôr ako o pol roka. Ekonomické záujmy USA v prípade vojny v Iraku sú rozporuplné, upozornil. Prezident George Bush pochádza z Texasu, ropného štátu, ktorý môže profitovat z pohybov cien ropy. Predpokladané ekonomické nároky vojny – 90 miliárd dolárov priamo na vojnu a na obnovu Iraku plus 30 miliárd USD pre Turecko – však vycerpajú všetky rozpoctové rezervy, ktoré nazhromaždil jeho predchodca Bill Clinton.
Nepocetné protivojnové verejné protesty v postsocialistických štátoch strednej a východnej Európy pri masívnom odpore ich obyvatelov k vojne zistovanom v prieskumoch verejnej mienky vysvetluje politológ O. Krejcí transformacným stresom. Obcanom chýba odvaha nahlas protestovat za mier a lavicové hodnoty, skonštatoval. Nazdáva sa, že až výmena generácií ci dlhodobá vojna – môže to byt aj Irak – by mohla verejnost prebudit. Poukázal však aj na neschopnost lavicových politikov zaktivizovat verejnost a – aj z vlastnej márnomyselnosti – využit na to napríklad nestranícke obcianske aktivity.