Emisia eurobondov SR sa tak podľa analytikov stane v tomto roku hlavným pilierom prefinancovania nebezpečne rastúceho deficitu na bežnom účte platobnej bilancie. Podľa informácií, ktoré v pondelok zverejnila Národná banka Slovenska dosiahla hrubá zahraničná zadlženosť SR na konci apríla tohto roka 10,742 mld. USD. Tento údaj síce predstavuje najvyššiu zahraničnú zadlženosť v histórii SR, v porovnaní s novembrovou výškou 10,724 mld. USD tohto roka je to však rast len o 18 mil. USD. Zahraničná zadlženosť SR sa pritom počas prvých troch mesiacov tohto roka udržiavala na relatívne stabilnej úrovni 10,45 až 10,5 mld. USD. Podľa prezidenta Centra pre hospodársky rozvoj (CPHR) Eugena Jurzyca spôsobí sťažený prístup podnikov k úverovým zdrojom v zahraničí pokles miery rastu HDP. Ako však dodal, je to pozitívny trend, pretože HDP bude mať kvalitnejšiu štruktúru. „Financie získané z pôžičiek boli častokrát investované neefektívne, ich efekt sa prejavoval nedostatočne a oneskorene,“ povedal E. Jurzyca. Vysoký ale nekvalitný rast HDP, ktorý zaznamenávala SR nesie v sebe podľa neho hrozbu nestability. „Lepší je nižší, ale zdravý a stabilný rast HDP,“ povedal Jurzyca. Vyjadril preto nádej, že by malo postupne dôjsť k ozdraveniu štruktúry HDP a zníženie miery jeho rastu. Analytik ING Barings Martin Barto však predpokladá, že v tomto roku sa ešte v SR udrží veľmi vysoká miera investičnej aktivity podnikov, čo sa premietne do udržiavania relatívne vysokého rastu HDP. Podľa neho dôjde po krátkodobej stagnácii v oblasti rastu zahraničnej zadlženosti k jej opätovnému nárastu. Ako však dodal, okrem eurobondov slovenskej vlády a Vodohospodárskej výstavby sa už slovenským podnikom v tomto roku príliš veľký objem prostriedkov získať nepodarí. ING Barings preto prognózuje, že ku koncu roku dosiahne hrubá zahraničná zadlženosť SR 11,5 mld. USD. Nižší prílev zahraničných úverov by podľa E. Jurzycu mohol spôsobiť problémy aj v oblasti platobnej bilancie SR. Deficit obchodnej bilancie totiž dosiahol po prvom polroku úroveň 38,4 mld. Sk a podľa E. Jurzycu bude jeho koncoročný stav ešte horší ako v minulom roku. „Vláda už vyčerpala svoje administratívne možnosti na zvrátenie vývoja zahraničného obchodu. Úvery sa získavajú problematicky a zatiaľ nemožno rátať ani s rastom objemu zahraničných investícií. Ako stále pravdepodobnejšia alternatíva sa preto javí možnosť devalvácie,“ povedal prezident CPHR. Podľa M. Barta z ING Barings by však v tomto roku nemali nastať problémy s nedostatočným prebytkom na kapitálovom a finančnom účte a hlavne pomocou vládnych pôžičiek by sa malo podariť vykryť deficit na bežnom účte platobnej bilancie SR. „Po prvom polroku sa deficit obchodnej bilancie pohybuje síce na úrovni okolo 11 % HDP, v druhom polroku však predpokladáme zlepšenie tohto vývoja. Koncoročný údaj by preto nemal byť až taký zlý ako to vyzerá teraz,“ povedal M. Barto. Okrem toho ráta analytik ING Barings aj so zvýšením prílevu zahraničných investícií, čo by spolu s prílevom devíz z emisie eurobondov mohlo priniesť dostatočné vykrytie deficitu na bežnom účte platobnej bilancie SR.