Podla posledného prieskumu Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Slováci nadalej vnímajú hospodársku situáciu SR negatívnejšie, ako je v skutocnosti.

Obcania v prieskume uviedli, že minulorocná cenová hladina vzrástla o viac ako 18 %, pricom ceny v roku 2002 stúpli na Slovensku len o 3,3 %. Podobne nerealisticky odhadli aj vývoj spotrebitelských cien v januári 2003. Kým ceny vzrástli v prvom mesiaci len o 5,3 %, podla obcanov ich nárast predstavoval takmer sedemnásobok, teda 35 %.

Ovela realistickejšie, avšak stále pesimisticky, videli respondenti súcasnú nezamestnanost. Jej výšku v januári v priemere odhadovali takmer na 25 %, no najcastejšie uvedenou hodnotou bola úroven 20 %. Podla Národného úradu práce však dosiahla disponibilná miera nezamestnanosti 17,7 % a celková miera 19,2 %. Ako uviedol koordinátor projektu Gabriel Šípoš, obcania v prieskume mierny minulorocný pokles nezamestnanosti vôbec nezaregistrovali.

Medzi najmenej pesimistických respondentov patrili skôr mladší ludia, podnikatelia a živnostníci, ludia z väcších miest a s vysokoškolským vzdelaním. „Avšak aj v týchto skupinách mal realistický pohlad na svet len každý piaty až šiesty opýtaný,“ konštatuje Šípoš. Císla z najnovšieho prieskumu podla neho potvrdzujú systematickú tendenciu obcanov výrazne negatívne vnímat ekonomickú situáciu. „Skreslené videnie ekonomických parametrov môže mat okrem dopadov na životnú spokojnost a pohodu obcanov aj negatívne dôsledky pre samotnú ekonomiku,“ uviedol. Vnímanie vyššej nezamestnanosti môže obcanov odrádzat od aktívneho hladania si práce, co zatažuje štátny rozpocet výdavkami na sociálne dávky. Pri pesimistickom vnímaní inflácie majú ludia tendenciu viac nakupovat, zadlžovat sa a menej šetrit. Zväcšujú sa tiež tlaky na rast miezd a cien, co v konecnom dôsledku umelo zvyšuje infláciu.

Prieskum názorov obcanov uskutocnila agentúra Focus v dnoch na konci januára 2003 na vzorke 1 109 respondentov, ktorá bola reprezentatívna pre dospelú populáciu SR.