Minulý rok bol z hľadiska reformnej atmosféry na Slovensku po dvoch negatívne vnímaných rokoch znovu neúspešný. Konštatuje to inštitút Ineko vo svojom ročnom zhrnutí hodnotenia ekonomických a sociálnych opatrení (HESO), na ktorom sa počas vlaňajška podieľalo 80 odborníkov. Rok 2008 pritom vnímali z hľadiska miery prínosu prijatých opatrení k sociálno-ekonomickému rozvoju krajiny najhoršie od vzniku hodnotiaceho projektu v roku 2000.

„Od nástupu súčasnej vládnej koalície k moci pozorujeme výrazný pokles akceptácie prijímaných ekonomických a sociálnych opatrení zo strany oslovených odborníkov, pričom verejná diskusia sa vrátila akoby o viac rokov dozadu, kedy bolo nutné veľmi prácne vysvetľovať a obhajovať základné ekonomické princípy a pravidlá,“ konštatuje na margo ročných výsledkov hodnotenia inštitút Ineko.

Podľa názoru odbornej verejnosti bolo suverénne najviac prínosným opatrením minulého roka rozhodnutie o zavedení eura ako novej meny platnej na Slovensku. Po vstupe Slovenska do Schengenského priestoru bolo prijatie eura zároveň druhým najlepšie hodnoteným opatrením v období od posledných parlamentných volieb. Ďalšie opatrenia roka 2008, ktoré získali od odborníkov kladný rating, však už podľa ich názoru nemali až taký výrazný prínos k sociálno-ekonomickému rozvoju krajiny a viaceré z nich boli len parciálneho charakteru.

Na druhej strane až vyše 63 % hodnotených opatrení vlaňajška získalo od odborníkov negatívny rating, pričom veľké množstvo z nich podľa výsledkov hodnotenia veľmi výrazným spôsobom škodí prosperite a dlhodobo udržateľnému rozvoju Slovenska.

„Spomenúť sa dajú viaceré opatrenia umožňujúce reguláciu cien v oblastiach, kde sa doteraz neuplatňovala, ďalej možno napríklad poukázať na pravdepodobne protiústavnú novelu zákona umožňujúcu začať stavať všetky plánované úseky diaľnic na Slovensku aj na ešte neodkúpených, resp. nevyvlastnených pozemkoch aj bez súhlasu vlastníka či na opätovné zneisťujúce otváranie druhého dôchodkového piliera,“ uvádza v správe Ineko. Medzi negatívne vnímanými opatreniami sú však napríklad aj kroky vlády konzervujúce dominantné postavenie štátnych firiem na trhu, nerealisticky projektované verejné financie, zásahy negatívne ovplyvňujúce flexibilitu a výkonnosť trhu práce či zdravotného systému.