Minuloročné rozpočtové hospodárenie verejnej správy na Slovensku ťažilo predovšetkým z pozitívnych vplyvov, s ktorými pôvodný rozpočet nepočítal. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) totiž dosiahli pozitívne vplyvy objem až 2,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), kým schodok rozpočtu verejnej správy bol vlani oproti rozpočtovanej výške nižší iba o 0,25 % HDP na úrovni 1,68 % HDP. Naplnili sa totiž aj negatívne riziká, na ktoré upozorňovala aj rozpočtová rada, a ich suma dosiahla až 2,1 % výkonu ekonomiky.

Ako uvádza RRZ vo svojom hodnotení rozpočtu verejnej správy za rok 2016, najvýznamnejšie pozitívne vplyvy na vlaňajší rozpočet predstavovali vyššie daňové príjmy, úspora výdavkov na spolufinancovanie eurofondov a nižšie odvody do rozpočtu Európskej únie, ako aj lepšie hospodárenie obcí. Naopak, negatívne dopady vyplývali najmä z výpadku príjmov z predaja emisných kvót, korekcií k eurofondom, či z vyšších výdavkov zdravotníctva. Rozpočtová rada navyše naďalej v súvislosti s vlaňajším rozpočtom eviduje riziko súvisiace s mimoriadnymi dividendami a vyčíslila ho na 156 mil. eur. „V prípade jeho potvrdenia pri jesennej notifikácii by mohlo viesť k zvýšeniu deficitu o 0,2 % HDP,“ dodáva v hodnotení RRZ.

Rozpočet takéto riziká na strane príjmov aj výdavkov obsahuje pravidelne. Rozpočtová rada však upozorňuje, že tak ako v rokoch 2013 až 2015, aj vlani boli negatívne vplyvy kompenzované vďaka pozitívnym vplyvom, z ktorých majú viaceré iba dočasný charakter. Ide o lepší než v rozpočte očakávaný ekonomický vývoj, dočasne nízke čerpanie eurofondov, mimoriadne príjmy z dividend a takisto najnižšie výdavky obcí na investície od roku 2004. „Aj keď krátkodobo môže byť tento prístup úspešný, pre kredibilnú fiškálnu stratégiu by bolo potrebné najväčšie riziká zohľadniť už pri tvorbe rozpočtu,“ konštatuje rada.

RRZ upozorňuje aj na skutočnosť, že vlani sa výrazne zmenila aj štruktúra výdavkov štátneho rozpočtu. Použitie rezerv a iných úspor na dodatočné výdavky vo výške 0,7 % HDP na jednej strane podľa rady zvýšilo flexibilitu riadenia rozpočtu, na strane druhej sa vytvoril priestor na využitie pozitívnych vplyvov na zvýšenie výdavkov. „Legislatívny rámec by bolo vhodné upraviť tak, aby sa posilnila záväznosť schváleného rozpočtu, vrátane stanovenia pravidiel pre tvorbu a použitie rezerv. Najvhodnejším nástrojom sú výdavkové limity, ktorých zavedenie predpokladá aj zákon o rozpočtovej zodpovednosti,“ dodáva rada, ktorá na absenciu výdavkových limitov upozorňuje pravidelne.