Vládny plán znižovania schodku verejných financií v nasledujúcich troch rokoch nestojí podľa analytikov na jednoznačne pevných základoch. Verejná správa by podľa schváleného rozpočtu mala v budúcom roku hospodáriť s deficitom 5,5 % hrubého domáceho produktu po tohtoročnom očakávanom 6,3-percentnom schodku. Ďalej by sa mali deficity znižovať až na maastrichtské tri percentá v roku 2012.

„Na rok 2010 parlament schválil rozpočet verejných financií s deficitom 5,5 % hrubého domáceho produktu, riziká však vidíme skôr smerom nahor. Navyše, budúcoročné šetrenie spočíva najmä v znižovaní kapitálových výdavkov, čo sťažuje konsolidáciu verejných financií na roky 2011 a 2012,“ uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Riziká vyšších deficitov aj v rokoch 2011 a 2012 sú tak podľa nej viditeľné.

Samotnú ambíciu vlády šetriť vnímajú analytici pozitívne. Analytička Poštovej banky Eva Sadovská však upozorňuje, že rok 2010 je rokom volebným, a preto by sa tieto ambície naplniť nemuseli. „V takýchto rokoch sa šetrí ťažšie,“ tvrdí. Taktiež je podľa nej potrebné upozorniť na skutočnosť, že na kapitálových výdavkoch na nákupy bežných vecí sa nedá šetriť dlhodobo. „Rezervy, kde ušetriť, vidíme z dlhodobejšieho hľadiska v prehodnocovaní niektorých sociálnych cieľov ako i v transparentnosti verejného obstarávania,“ dodáva Sadovská.

Riziká sú však aj na strane príjmov. Upozornila na nich vo svojom hodnotení aj centrálna banka, podľa ktorej vládny rozpočet verejnej správy nepozná alternatívu, že by sa svetové hospodárstve neoživovalo predpokladaným tempom, ale pomalšie. „Vidíme určité riziká súvisiace s pomalším oživovaním slovenskej ekonomiky, s pokračujúcim rastom počtu nezamestnaných na úradoch práce a teda aj s pomalším prúdením daní do rozpočtu,“ dodáva Sadovská.

Plán zníženia deficitu z vyše 6 % hrubého domáceho produktu v roku 2009 na 5,5 % v roku 2010 cez 4,2 % v roku 2011 až na 3 % v roku 2012 je však podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa dôležitým signálom pre Európsku centrálnu banku, ako aj finančné trhy, že Slovensko berie svoje záväzky plnoprávneho člena eurozóny vážne. Prvé reakcie trhu podľa neho naznačujú, že finančné trhy tento záväzný signál akceptovali.

Aby si však vláda tento postoj finančných trhov udržala, bude musieť k schválenému konsolidačnému plánu pristupovať veľmi zodpovedne. „Limit 5,5 % hrubého domáceho produktu pre deficit je však na rozdiel od roka 2009 betónovým rozpočtovým obmedzením, ktoré budúci rok musí byť bezpodmienečne dodržané. Ak by sa preto nesplnil očakávaný vývoj rozpočtových príjmov, bude v budúcom roku nevyhnutné trvať na udržaní deficitu pod plánovanou úrovňou hoci aj za cenu nepopulárnych opatrení na strane príjmov,“ dodáva Vaňo.