Vláda pripúšťa zavedenie výdavkových stropov a horného limitu na dlh verejnej správy, ako aj ďalšie opatrenia zvyšujúce kvalitu riadenia verejných financií. Uvádza sa to v návrhu Programu stability Slovenska na najbližšie tri roky, ktorý kabinet v stredu schválil. Materiálom sa bude zaoberať aj Národná rada SR a do konca mesiaca by ho minister financií mal predložiť aj Európskej komisii.

S podobnými návrhmi pritom v diskusnej štúdii zverejnenej centrálnou bankou prišli prednedávnom člen bankovej rady Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor a Michal Horváth z Ministerstva financií SR. Vtedy hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál na margo tejto štúdie uviedol, že s niektorými návrhmi sa dá stotožniť, avšak z dôvodu časovej náročnosti navrhnutých opatrení je to otázkou pre ďalšie vlády.

Neskôr ministerstvo financií, ktoré program stability vypracovalo, uviedlo, že vláda zavedenie týchto aj ďalších fiškálnych pravidiel zvažuje. Šmál však priznal, že konkrétne návrhy zatiaľ ministerstvo vypracované nemá. „Nie je to rozpracované do nejakých návrhov, zatiaľ je to iba v tejto správe,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca. Niektoré opatrenia v programe stability sú pritom takmer totožné s návrhmi obsiahnutými v uvedenej štúdii zverejnenej centrálnou bankou.

Rezort financií v programe stability pripúšťa, že napriek lepšiemu makroekonomickému vývoju a daňovým príjmom v porovnaní s predpokladmi z roku 2004 neboli konsolidačné ciele v strednodobom horizonte adekvátne upravované. „Vyššie daňové príjmy pri zachovaní pôvodných, v kontexte lepšieho makroekonomického vývoja menej ambicióznych konsolidačných cieľov, viedli automaticky k navyšovaniu rozpočtovaných výdavkov,“ uvádza sa v materiáli.

Súčasná kríza ale podľa ministerstva prináša veľkú výzvu v oblasti konsolidácie pre zodpovedné vlády, a preto slovenská vláda zvažuje zavedenie výdavkových stropov, limitu verejného dlhu, štandardov zverejňovania údajov pri tvorbe a plnení rozpočtu a opatrenia na zvýšenie efektívnosti verejnej správy.

Cieľom zavedenia výdavkových stropov je podľa programu stability posilnenie záväznosti viacročného rozpočtu verejnej správy vrátane predĺženia obdobia, na ktoré sa rozpočtový rámec zostavuje. „Výdavkové stropy by mali pokrývať nielen úroveň štátneho rozpočtu, ale mali by byť stanovené na konsolidovanej agregátnej úrovni s výnimkou hospodárenia samospráv. Zároveň sa predpokladá predĺženie časového obdobia zostavovania viacročných rozpočtov z troch na štyri roky, pričom výška výdavkových stropov by závisela od ambicióznosti konsolidačných cieľov konkrétnej vlády,“ uvádza sa v materiáli.

Horný limit na dlh verejnej správy by podľa programu stability predstavoval maximálnu možnú výšku dlhu, ktorá by bola špecifikovaná v ústavnom zákone. „Toto pravidlo by tak malo slúžiť ako istá forma záchrannej brzdy, keďže ostatné fiškálne pravidlá nedokážu pokryť všetky situácie, ktoré môžu viesť k zhoršeniu fiškálnej pozície,“ konštatuje sa v programe stability. Jedným z vládou zvažovaných opatrení je podľa rezortu financií aj skvalitnenie štandardov zverejňovania údajov pri tvorbe a plnení rozpočtu v súlade s prebiehajúcim projektom jednotného systému účtovníctva a výkazníctva vo verejnej správy, pričom dôraz by sa mal klásť na koncept čistého bohatstva.

Medzi opatrenia orientované na zvýšenie efektívnosti verejnej správy podľa programu stability patrí reorganizácia ústrednej štátnej správy a vybudovanie spoločného sídla ministerstiev – Gov City. Projekt tzv. vládneho mestečka považuje premiér Robert Fico stále za aktuálny. Dôležité však podľa neho bude, ako dopadnú tohtoročné júnové parlamentné voľby. „Pokiaľ nebude existovať široká politická dohoda na vládnom mestečku, nemá význam s touto témou ísť,“ povedal minulý týždeň Fico s tým, že verí, že takáto dohoda vznikne. Ďalšími opatreniami na zvýšenie efektívnosti má byť zavedenie centrálneho verejného obstarávania a zvýšenie jeho transparentnosti, zriadenie štátnej agentúry pre správu majetku štátu a informatizácia verejnej správy.

Program stability posiela vláda do Bruselu, ktorý na jeho základe zhodnotí konsolidačný program Slovenska ako člena eurozóny. Pred vstupom krajiny do menovej únie vláda Európskej komisii zasielala tzv. konvergenčný program. V aktuálnom programe stability ministerstvo financií prezentuje konsolidačný plán, ktorý predpokladá znižovanie deficitu verejných financií z tohtoročných 6,3 % hrubého domáceho produktu na 5,5 % v roku 2010 a ďalej až po maastrichtské tri percentá v roku 2012. Vyrovnaný rozpočet by podľa tohto zámeru mala krajina v roku 2015.