Slovenská vláda si uvedomuje hrozby, ktoré pre štátny rozpočet (ŠR) vyplývajú zo súčasného smerovania vývoja štátnych výdavkov. Vo svojej aktuálnej správe na ne upozorňuje aj Medzinárodný menový fond (MMF), podľa ktorého môže v prípade absencie reštrikčných opatrení dosiahnuť tohtoročný deficit centrálnej vlády až 5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Do tohto deficitu sa navyše nezarátavajú výdavky, ktoré Slovensko vynakladá na reštrukturalizáciu bankového sektora a realizované štátne záruky. Východisko štátneho rozpočtu na tento rok pritom predpokladá len 3,5-percentný podiel deficitu na HDP. K tejto úrovni sa SR zaviazala aj v programe Staff Monitored Programm (SMP), ktorý realizuje v spolupráci s MMF.

„Vieme o týchto hrozbách, preto Porada ekonomických ministrov už o nich v pondelok rokovala a prijala aj niektoré opatrenia. Ministerstvo financií a Národná banka Slovenska (NBS) dostali za úlohu aktualizovať svoje odhady a kvantifikácie svojich tohtoročných príjmov. Týka sa to tiež rezortov, pri ktorých je riziko prekročenia príjmov a nenaplnenia výdavkov najvyššie. Ich povinnosť je tiež navrhnúť opatrenia na redukciu rizík,“ povedal v piatok novinárom vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš. Vláda má podľa neho v súvislosti so znížením štátnych výdavkov možnosti najmä v oblasti platov vo verejnom sektore. V ŠR na tento rok sa schválil nárast nominálnych miezd štátnych zamestnancov o 15 %, predpokladala sa však miera inflácie až na úrovni 7 %. Reálny vývoj je iný, keďže dynamika inflácie od začiatku roka výrazne spomalila až na 4,5 %. „Celkom určite budeme navrhovať spolu s ministrom financií, aby sme zredukovali aj predpoklad rastu nominálnych miezd tak, aby zostala zachovaná miera ich reálneho nárastu,“ povedal Mikloš. Vláda tiež uvažuje o nutnosti štvrťročného viazania štátnych výdavkov. Podľa Mikloša aj MMF je tiež nevyhnutné, aby vláda využila privatizačné príjmy na deklarované účely, teda zníženie štátneho dlhu a rozbehnutie dôchodkovej reformy.

Hlavným dôvodom, ktorý spôsobuje riziká vo verejných financiách je najmä výrazné spomalenie dynamiky rastu HDP v SR v dôsledku celosvetovej recesie. Pri schvaľovaní SMP fond predpokladal ekonomický rast na tento rok až na úrovni 4,4 %, v dôsledku ekonomickej situácie vo svete sa tieto odhady znížili zhruba na úroveň 3,6 až 3,8 %. „Nižšie tempo ekonomického rastu znamená tiež nižšie príjmy a vyššie výdavky štátneho rozpočtu,“ povedal Mikloš. Napätie vo verejných financiách zvyšuje tiež prudké zníženie úrokových sadzieb v posledných mesiacoch na svetových finančných trhoch. Z tohto dôvodu je tiež ohrozený zisk NBS, z ktorého by mala centrálna banka odviesť v tomto roku do rozpočtu 4,7 mld. Sk. Guvernér NBS Marián Jusko už v stredu potvrdil, že centrálna banka bude zrejme v tomto roku stratová. Určitým skreslením rozpočtu je podľa Mikloša aj fakt, že príjmy neobsahujú niektoré mimoriadne položky. „Ide zhruba o príjmy vo výške 8 mld. Sk, ktoré sa predpokladajú z predaja pohľadávok Slovenskej konsolidačnej, za predaj hotela Forum a a UMTS licencie,“ povedal Mikloš. Ich započítanie by potom znižovalo predpokladaný deficit. Na druhej strane tiež vývoj deficitu abstrahuje od výdavkov vynaložených na reštrukturalizáciu bankového sektora. Mikloš priznal, že ak sa nebudú uskutočňovať reštrikčné opatrenia, môže byť vývoj deficitu horší, ako sa pôvodne predpokladalo. Na znižovanie štátnych výdavkov však treba hľadať politickú vôľu, finálny vývoj bude závisieť aj od skutočného plnenia príjmov.

MMF Slovensku v správe odporúča vypracovať plán predčasného splatenia vonkajšieho dlhu. Mikloš uviedol, že vláda o tejto možnosti uvažuje a bude ju naďalej analyzovať.

Vicepremiér pre ekonomiku vyzdvihol niektoré štrukturálne reformy, ktoré sa už vo väčšine kľúčových oblasti realizujú a SR si plní svoje záväzky. „Prakticky ukončená je reforma privatizácie finančného sektora, výrazný pokrok sa dosiahol v legislatíve upravujúcej podnikateľské prostredie prijatím novely Obchodného zákonníka a nového zákona o bankách. SR tiež pokročila v liberalizácii energetiky,“ povedal vicepremiér.