Slovensko by malo historicky prvý prebytok rozpočtu verejnej správy dosiahnuť v roku 2021 a to na úrovni 0,2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy, ktorý na rokovanie tripartity predložilo ministerstvo financií. Oproti programu stability z tohtoročnej jari tak svoje ciele vláda o niečo vylepšila. Pre rok 2019 znížila plánovaný deficit o 0,2 percentuálneho bodu na 0,1 % HDP a pre rok 2021 z vyrovnaného hospodárenia na spomínaný prebytok.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) však dodáva, že vláda sa pre najbližšie dva roky iba vracia k svojim rozpočtovým plánom uvádzaným ešte v minuloročnom rozpočte. Pri týchto cieľoch sa pritom predpokladalo, že v roku 2019 sa splní strednodobý rozpočtový cieľ a teda štrukturálny deficit neprevýši 0,5 % HDP. Aktuálne však bude potrebné tieto predpoklady opäť prepočítať. „Analytický pohľad na saldo verejnej správy, na základe ktorého by bolo možné posúdiť odhad štrukturálneho salda, bude súčasťou Návrhu rozpočtového plánu na rok 2019. Tento dokument ešte nie je zverejnený, z toho dôvodu RRZ v súčasnosti nevie posúdiť, či pri naplnení rozpočtového cieľa na rok 2019 dôjde k splneniu strednodobého rozpočtového cieľa,“ uviedol pre agentúru SITA šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko. Rozpočtový plán by pritom mal rezort financií do Bruselu predložiť najneskôr do 15. októbra.
Napriek návratu k pôvodným konsolidačným cieľom je však podľa rady otázne, či bude ich dodržanie dostatočné k zabezpečeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Rada totiž v apríli tohto roku skonštatovala, že strednodobý cieľ by mal byť ambicióznejší a do roku 2021 by mal byť dosiahnutý štrukturálny prebytok vo výške 0,3 až 0,4 % HDP. Z tohto pohľadu je teda otázne, či aktuálne ciele návrhu rozpočtu sú pri zohľadnení dodatočných daňových príjmov dostatočne ambiciózne,“ dodal Šramko.
Pozitívne rozpočtová rada vníma skutočnosť, že dlh verejných financií by sa mal od konca tohto roka držať mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Návrh rozpočtu totiž predpokladá, že hrubý dlh verejnej správy bude postupne klesať z vlaňajších 50,9 % až na 44,8 % na konci roka 2021. Mimo sankčných pásiem by tak mal zostať napriek tomu, že úroveň sankčných pásiem sa bude podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti od tohto roka postupne znižovať o 1 percentuálny bod ročne až k novej spodnej hranici 40 % od roku 2028.
Rozpočtová rada však opätovne upozorňuje na vysokú úroveň rozpočtovaných rezerv v kapitole všeobecná pokladničná správa. Návrh totiž počíta s rezervou 400 mil. eur na riešenie vplyvov nových zákonov, s rezervou 150 mil. eur na rok 2019 na prípadné investície a infraštruktúrne projekty, s rezervou 180 mil. eur a 500 mil. eur na nasledujúce dva roky na krytie prípadných negatívnych vplyvov ekonomického cyklu. „Znižuje to kontrolu Národnej rady SR nad výdavkami rozpočtu,“ konštatoval predseda rozpočtovej rady Ivan Šramko.