Ak by Slovensko chcelo v tomto roku dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, rok by musel byť o päť mesiacov dlhší tak, aby občania stihli na daniach zaplatiť hodnotu plánovaného schodku vo výške 3,75 mld. eur. Vyplýva to z analýzy Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS, podľa ktorého vláda v tomto roku minie o tretinu viac ako získa z príjmov. „Medzi výdavkami pritom nie sú žiadne významné jednorazové položky ako v iných krajinách poznačených deficitmi typu záchrana bankového sektora či náklady na obnovu povodňami zničenej krajiny,“ uvádza inštitút.

INESS pritom v projekte s názvom Plytvanie štátu vyčíslil aj sumu plytvania s verejnými prostriedkami, a to vo výške 491,9 mil. eur. „Hodnota plytvania v objeme 500 mil. eur predstavuje sumu, o ktorú mohli byť výdavky štátu v tomto období nižšie, ak by existovali účinné pravidlá efektívneho obstarávania a nakladania so štátnym majetkom,“ konštatuje inštitút, ktorý túto sumu určil na základe monitoringu medializovaných káuz plytvania za obdobie úradovania dosluhujúcej vlády.

Rovnako analyzoval aj podozrenia z klientelizmu. Hodnotu obstarávania, v ktorom nebola v plnej miere uplatnená snaha zabezpečiť tovar alebo službu štátu za čo najnižšiu cenu a existuje vážne podozrenie z uprednostnenia spriatelených firiem alebo osôb, inštitút vyčíslil na 441,7 mil. eur. Suma možných úspor z plytvania a klientelizmu tak po prepočítaní na jeden rok predstavuje zhruba 155 mil. eur. „Ak by štát chcel porovnateľnú sumu získať z dane z príjmov fyzických osôb, musela by sadzba vzrásť minimálne na 21 %,“ uvádza INESS.

Vláda má však podľa inštitútu ešte stále veľký priestor na šetrenie vo svojich výdavkoch, ktoré by mala uprednostniť pred úvahami o zvyšovaní daní. INESS pripomína, že znižovanie schodku verejných financií je možné dosiahnuť len zvyšovaním daňových príjmov, znižovaním výdavkov alebo ich vzájomnou kombináciou. „Rast daňových príjmov môže vyplynúť z hospodárskeho rastu, avšak schodok je dnes už tak vysoký, že ani rast zamestnanosti o 100 tis. zamestnancov ho nedokáže znížiť o viac ako tretinu,“ uvádza inštitút. Preto ak nemá dôjsť k zvyšovaniu daňových sadzieb, ktoré by v prípade nepriamych daní postihlo všetkých občanov Slovenska, a v prípade priamych by obmedzilo konkurencieschopnosť krajiny v čase klesajúcich zahraničných investícií, je podľa inštitútu potrebné znižovať súčasnú výšku výdavkov.

Slovenská verejná správa hospodárila vlani podľa predbežných potvrdených údajov s deficitom na úrovni 6,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda v tomto roku už počíta s konsolidáciou verejných financií a deficit by sa tak mal znížiť na 5,5 % HDP. Klesať by mal aj v ďalších rokoch, a to až na úroveň maastrichtských troch percent v roku 2012. Analytici však upozorňujú, že Slovensko môže skončiť aj v tomto roku s výrazne vyšším deficitom. Z júnového prieskumu Klubu ekonomických analytikov napríklad vyplynulo, že ak sa neprijmú žiadne zásadné opatrenia, deficit verejných financií v tomto roku môže dosiahnuť až 7,4 % výkonu ekonomiky.