Každého občana trápi či si jeho peniaze zachovávajú kúpyschopnosť, teda to či si za na kupuje po určitom čase tie isté tovary, ale si kupuje ich čoraz menej. Zaujíma ho určite aj to aké úroky za ne dostane v banke.

Medzi najdôležitejšie udalosti vo vývoji ekonomiky v minulom týždni na Slovensku bolo to, že Národná banka Slovenska znížila jednu z kľúčových úrokových sadzieb. Uvoľnila tým menovú politiku. Tento krok nebol nečakaný. Guvernér Národnej banky Slovenska ho avizoval tento pred tromi týždňami. Ukázalo sa, že nehovorí do vetra.

„Kurz slovenskej koruny je pod vplyvom pozitívnych očakávaní a neodráža problémy, ktoré má slovenská ekonomika v zahraničnom obchode. Ideálne by bolo, keby sa zlepšili výsledky obchodnej bilancie a súčasná hodnota kurzu by bola plne akceptovateľná,“ povedal Jusko. Na možnosť vytvorenia „bubliny“ v súvislosti s posledným posilňovaním koruny upozornil v médiách aj riaditeľ menového úseku NBS Peter Ševčovic. Túto bublinu vytvorili podľa neho politické správy a nie reálne ekonomické ukazovatele. Riziko posilňovania kurzu slovenskej koruny mohlo viesť centrálnu banka k avizovaným krokom. Ďalším dôvodom je aj to, že kurz koruny ovplyvňuje hospodárenie centrálnej banky. Ak sú vysoké úroky, zvyšujú sa náklady Národnej banky Slovenska na „sťahovanie“ prebytočných finančných prostriedkov z trhu. Za uložené peniaze Národná banka Slovenska platí komerčným bankám úrok. Okrem toho sa dá predpokladať, že úspešné integračné ťaženie novej vlády v závere tohto roka prinesie so sebou zvýšený záujem zahraničných investorov o korunové aktíva, čím vznikne ďalší tlak na posilnenie koruny. Posilňovanie kurzu slovenskej koruny voči spoločnej mene Európskej únie viedlo k prehĺbeniu straty Národnej banky.

Národná banka Slovenska počas septembra prehĺbila svoju stratu o vyše 11 mld. Sk. Kým ku koncu augusta jej strata predstavovala 3,252 mld Sk, do konca septembra sa jej výška vyšplhala až na 14,333 mld Sk. Preto centrálna banka znížila úrok, za ktorý ukladá peniaze komerčných bánk na svojich účtoch na dva týždne. Je to v prípadoch ak centrálna banka stiahne prebytočné peniaze z ekonomiky. Tento proces dostal pomenovanie sterilizácia. Súčasne znížila aj sadzbu, za ktorú požičiava komerčným bankám ak si u nej uložia peniaze na dva týždne. Obe úrokové sadzby dostali pomenovanie REPO sadzba.

Národná banka Slovenska zdôvodnila zmenu základného úroku tým, že Vývoj celkovej i jadrovej inflácie bol v súlade s očakávaniami NBS. „V septembri došlo k miernemu zrýchleniu medziročnej dynamiky inflácie, najmä v dôsledku zvýšenia regulovaných cien a cien potravín. Spotrebiteľské ceny tak boli determinované predovšetkým ponukovými faktormi. Nevýznamný vplyv dopytových faktorov dokumentuje pretrvávanie stabilného vývoja čistej inflácie. Z hľadiska potenciálneho vplyvu na dopyt a sprostredkovane na infláciu sa zmenšujú riziká súvisiace s vývojom verejných financií v tomto roku. Zvyšuje sa pravdepodobnosť prijatia opatrení na elimináciu týchto rizikových faktorov v roku 2003. Vývoj obchodnej bilancie, i napriek výsledkom v septembri, zaznamenáva v druhom polroku zmierňovanie deficitného salda v kumulatívnom vyjadrení za posledných dvanásť mesiacov. Banková rada Národnej banky preto rozhodla o znížení limitnej úrokovej sadzby pre dvojtýždňové REPO tendre o 0,25 percentuálneho bodu na 8,0% pri ponechaní platných úrokových sadzieb pre jednodňové sterilizačné obchody na úrovni 6,5% a pre jednodňové refinančné obchody na úrovni 9,5%,“ tvrdí komuniké Bankovej rady Národnej banky Slovenska.

Úrok je cenou, ktorú treba zaplatiť za to, že si niekto chce požičať peniaze na trhu. Ekonómia rozlišuje medzi nominálnou a reálnou úrokovou mierou. Nominálna úroková miera je cena vypožičaných peňazí vyjadrená v peniazoch. Ak je ročne päťpercentná úroková miera za 100 korún zaplatíte 5 korún. Tých, ktorí poskytujú pôžičky a tých, ktorí si peniaze požičiavajú samozrejme viac zaujíma reálna úroková miera. Reálna úroková miera nám hovorí, aká je cena pôžičky, ak je meraná kúpnou silou. Je to nominálna úroková miera, mínus inflácia. Zníženie úrokov bude znamenať mierne zníženie úročenie pôžičiek pre podniky a obyvateľov. Banky však o tom nehovoria príliš nahlas. Ďalšie zníženie úrokov by mohlo prísť po tom ako pominú efekty zvyšovania cien na budúci rok. Ináč povedané, ak sa zníži inflácia, bude priestor aj pre znižovanie úrokov.

Ak je úrok z vkladu v komerčnej banke menší ako inflácia, peniaze uložené v banke strácajú hodnotu. Ak je inflácia napríklad 8 percent a úrok 5 percent, reálny úrok je mínus 3 percentá. Centrálna banka nesie zodpovednosť za vývoj inflácie v krajine, prognózuje jej vývoj do budúcnosti. Rozhodujúci vplyv má aj na vývoj úrokových sadzieb komerčných bánk. Pritom peniaze, ktoré majú ľudia uložené v bankách, sa práve vďaka inflácii, ktorá bude v budúcom roku vyššia ako úroky, znehodnotia.

V marci 2001 viceguvernérka Elena Kohútiková tvrdila, že znehodnocovanie vkladov je len dočasné. Tvrdila, že proces zreálňovania ekonomiky prináša so sebou aj určité obdobie, v ktorom sa úrokové sadzby môžu dostať reálne do mínusovej podoby.

Dlhodobejší vývoj by mal smerovať k štandardnému systému, aký je v iných ekonomikách. Dočasnosť však môže trvať aj niekoľko rokov.