Predstavitelia zatiaľ neregistrovaného občianskeho združenia veriteľov BMG Invest, s.r.o. a Horizont, a.s. – Svojpomoc, začali za podpory lídrov Slovenskej národnej strany (SNS) zbierať podpisy občanov pod petičné listy, ktoré chcú predložiť prezidentovi republiky. Občania v petícii Rudolfa Schustera žiadajú o pomoc pri riešení situácie poškodených občanov. Podľa Anny Malíkovej, ktorá na stretnutí výrazne prezentovala svoju politickú stranu, požiadajú prezidenta o pomoc aj napriek tomu, že má podľa nej svoje kompetencie obmedzené.

Zástupcovia občianskeho združenia, ktorí vyzbierali približne 8 000 podpisov od poškodených občanov, sa chcú obrátiť na Najvyšší súd SR s podaním nasmerovaným proti vláde, parlamentu a iným orgánom, ktoré nekonali a nechránili občanov pred „okrádaním“. Podľa Malíkovej zástupcovia SNS vyzvú poslancov ďalších politických strán, aby svojimi podpismi pomohli zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR, ktorá by sa zaoberala nebankovými subjektmi. Vyzvala tiež občanov, aby sa 12. marca o 13:00 hod., kedy by sa mala začať marcová schôdza parlamentu, zhromaždili pred budovou NR SR.

Predstavitelia občianskeho združenia vyzvali občanov, aby sa prihlásili právnici alebo ľudia, ktorí majú skúsenosti s obchodovaním s cennými papiermi a pomohli tak vytvoriť zákon o odškodnení občanov, ktorí boli podvedení konaním nebankových subjektov. Podľa SNS existujú zdroje na odškodnenie občanov v podobe neoprávnene vybraných daní od nebankových subjektov, pričom len na dani z pridanej hodnoty z reklamy získal štát od týchto subjektov podľa jej slov 293,58 mil. Sk. Okrem toho by sa mali použiť na odškodnenie aj výnosy z predaja majetku nebankových subjektov.

Za straty klientov nebankových inštitúcií sú zodpovední všetci

Občania Slovenska nemajú jednoznačný názor na to, kto je najviac zodpovedný za finančné straty spôsobené klientom nebankových inštitúcií. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý koncom februára uskutočnil na vzorke 500 respondentov. S názorom že, najväčšiu zodpovednosť za takýto stav majú samotní klienti, pretože nedokázali odhadnúť vysoké riziko takejto investície, súhlasilo 36 percent respondentov. Ďalších 38 percent respondentov považuje za najväčšmi zodpovednú vládu, pretože nedokázala nájsť účinné opatrenia na ochranu vkladov klientov. Samotné nebankové inštitúcie považuje za zodpovedné 36 percent respondentov. Na otázku nevedelo odpovedať 10 percent respondentov. Respondenti mohli uviesť maximálne dve odpovede, preto ich súčet presahuje 100 percent.

Prieskum ďalej ukázal, že na rozdiel od populácie ako celku, rôzne sociálne skupiny prikladajú jednotlivým aktérom tejto kauzy rôznu váhu zodpovednosti. Hlbšia analýza ukázala, že klientov nebankových inštitúcií považujú za zodpovedných častejšie muži, ľudia vo veku 35-44, vysokoškolsky vzdelaní, ľudia s vyššími príjmami, obyvatelia najväčších miest, obyvatelia Bratislavského a Košického kraja. Vládu ako zodpovednú za finančné straty klientov uvádzajú zasa častejšie muži, ľudia vo veku 45-54 rokov, stredoškolsky vzdelaní s maturitou, ľudia s mesačným príjmom od 9 000 do 15 000 Sk i ľudia bez príjmu, obyvatelia miest od 20 do 100 tisíc obyvateľov a obyvatelia Trenčianskeho a Prešovského kraja. Nebankové inštitúcie považujú za zodpovedné najčastejšie ženy, mladší ľudia (18-24 rokov), stredoškolsky vzdelaní s maturitou, ľudia s nižšími príjmami od 6 000 do 9 000 Sk, obyvatelia Trnavského kraja.

Rozdielna váha zodpovednosti súvisí s názormi na to, či je správne, aby vláda vyplatila poškodených klientov z peňazí všetkých daňových poplatníkov. Respondenti, ktorí považujú takúto formu odškodnenia za správnu, pripisujú vláde aj najväčšiu váhu zodpovednosti. Naopak medzi odporcami tohto kroku je viac tých, ktorí pripisujú váhu zodpovednosti samotným klientom skrachovaných nebankových inštitúcií.

Občania žiadajú o vrátenie peňazí z BMG a Horizontu na Ústavnom súde SR

Ústavný súd SR (ÚS SR) zaregistroval päť podaní občanov v súvislosti s krachom nebankových spoločností BMG Invest, s.r.o., a Horizont Slovakia, a.s. Žiadajú v nich o vrátenie peňazí vložených do týchto inštitúcií. ÚS SR ešte dnes tieto podania pridelí sudcom spravodajcom a tí budú ďalej rozhodovať o ďalšom postupe. Agentúru SITA o tom informovala riaditeľka sekretariátu predsedu ÚS SR Helena Synová. Upozornila tiež, že ústavný súd podľa Ústavy SR rozhoduje o ochrane základných práv a slobôd občanov až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodne všeobecný súd. Spolu s podaniami boli na ÚS SR doručené aj petičné hárky a prezenčné listiny účastníkov stretnutí veriteľov BMG Invest a Horizont Slovakia.

Sporoinvest otvoril svoje pobočky a vypláca výnosy

Spoločnosť Sporoinvest, a.s. v pondelok postupne vypláca výnosy z vkladov väčšine klientov, ktorí sa po dvojdňovom uzatvorení zhromaždili v jej pobočkách. Dôvodom nahromadenia klientov je posunutý termín výplaty výnosov, ktorý bol pôvodne 28. februára. Podľa hovorcu spoločnosti Borisa Šnajdára zatiaľ v pobočkách nezaznamenali nápor klientov žiadajúcich výplatu istiny vkladov, ktorú jej nový majiteľ Ľubomír Horňák pozastavil. Horňák vyplácanie istín pozastavil, nakoľko firma by nebola schopná uspokojiť vlnu zvýšeného záujmu o výplatu vkladov spôsobenú krachom viacerých väčších nebankových spoločností.

Okolo 70 klientov spoločnosti Sporoinvest sa v pondelok skoro ráno zhromaždilo pred košickou pobočkou tejto nebankovej inštitúcie. Reagovali tak na avizované znovuotvorenie pobočiek spojené s vyplácaním výnosov z vkladov. Počas dňa sa však firme darí postupne uspokojovať väčšinu klientov. Podobná situácia je podľa Šnajdára aj v ostatných 22 pobočkách firmy. Pobočky nebankovej inštitúcie boli vo štvrtok a v piatok minulého týždňa zatvorené, pretože nový majiteľ Sporoinvestu Ľubomír Horňák preberal agendu spoločnosti.

Nový majiteľ v sobotu okrem iného informoval, že financie vyzbierané od občanov vložili do viacerých investičných podnikov na Slovensku. Vtedy tiež uviedol, že ak sa vkladatelia rozhodnú hromadne žiadať výplatu vkladov, firma by sa položila. Uspokojiť by vedeli nanajvýš 25 % – 30 % vkladateľov, preto rozhodli o zastavení vyplácania vkladov. V utorok by novovymenovaní konatelia Sporoinvestu mali rozhodnúť aj o znížení sľubovaných výnosov, ktoré boli doteraz až 50 %.

Medzi investičné projekty Sporoinvestu patrí ťažobný závod na štrk a betonárku v Kechneci neďaleko Košíc a 50-percentný podiel v spoločnosti Top Limo, a.s., Topoľčany, ktorá produkuje minerálnu vodu Kláštorná. Sporoinvest je tiež zainteresovaný do projektov firmy AZ Recykling, ktorá plánuje v Gbelciach vybudovať recyklačnú linku na spravovanie odpadu. Kúpili aj majoritu vo firme Domet, ktorá predáva lacné montované domy v Nemecku. Dôvodom vstupu Ľ. Horňáka do Sporoinvestu je snaha realizovať dávnejšie začatý projekt trojdimenzionálnych (3D) čiarových kódov. Tie by sa mali uplatniť predovšetkým v USA pri kompjuterizácii robotníckych činností vo výrobe. Práve v záujme zachovania tohto projektu odkúpil Ľ. Horňák Sporoinvest aj v čase paniky spôsobenej krachom veľkých nebankových subjektov.

Sporoinvest eviduje v súčasnosti vyše 8 tis. zmlúv o pôžičkách a 1,5 tis. dohôd o tichých spoločníkoch. Celkom vyzbierali 900 mil. Sk, z čoho 600 mil. Sk je stále nesplatených. Základne imanie Sporoinvestu predstavuje 1 mil. Sk. Vlastné imanie je 500 mil. Sk a hodnota aktív podľa Ľ. Horňáka dosahuje 386 mil. Sk.