Zo strednodobého hľadiska slovenské verejné financie výraznejším rizikám nečelia. Z dlhodobého hľadiska však môžu byť hrozbou rastúce výdavky na starnutie populácie, teda najmä oblasť dôchodkových systémov, zdravotníctva či dlhodobej starostlivosti. Vyplýva to z aktuálneho monitoringu udržateľnosti verejných financií v krajinách Európskej únie, ktorú vypracovala Európska komisia.
Podľa správy totiž Slovensko patrí do skupiny 11 krajín, v ktorých je strednodobé riziko udržateľnosti verejných financií nízke, avšak taktiež do skupiny 13 krajín, v ktorých sa eviduje z dlhodobého hľadiska stredné riziko pre udržateľnosť verejných financií. „Tieto výzvy prinášajú najmä očakávané výdavky spojené so starnutím populácie,“ konštatuje sa v správe Bruselu na margo skupiny krajín, v ktorej figuruje aj Slovensko.
„Európska komisia potvrdila, že potreba financovania štátov z dôvodu postupného vzniku primárnych prebytkov v posledných rokoch sa znížila a výhľad do budúcna ostáva v pozitívnom duchu. Komisia pre Slovensko očakáva nižšiu potrebu požičiavania si finančných prostriedkov v najbližších desiatich rokoch,“ povedal na margo zverejnených údajov minister financií Peter Kažimír.
Verejný dlh Slovenska by mal pritom podľa správy komisie v nasledujúcich rokoch postupne klesať. Podľa základného scenára analýzy pri nezmenených politikách by mal verejný dlh v tomto roku klesnúť na 52,7 % hrubého domáceho produktu z vlaňajších 53,3 % výkonu ekonomiky. V ďalších rokoch by mal ďalej postupne klesať a pod 50 % by sa mal dostať v roku 2019.
Komisia podľa ministerstva financií vychádzala pri týchto indikátoroch zo svojej jesennej prognózy z novembra minulého roka. Podľa aktuálneho odhadu rezortu financií by však hrubý dlh verejnej správy mal byť za minulý rok v skutočnosti nižší, ako predpokladá komisia. Ku koncu roka odhaduje rezort dlh na úrovni 52,1 %, čo by znamenalo jeho medziročný pokles o 0,4 percentuálneho bodu. Finálny údaj o výške hrubého dlhu však zverejní až európsky štatistický úrad Eurostat počas roka 2017.