Veľkým problémom pre slovenské firmy je stále pokračujúci trend nedpredvídateľnosti legislatívneho prostredia napriek snahe o jeho elimináciu. Predseda vlády SR Peter Pellegrini to uviedol vo štvrtok po rokovaní viacerých členov vlády so zástupcami zamestnávateľov a odborárov s tým, že tento proces má zásadné dopady na domácich podnikateľov.

„Predstavitelia slovenskej ekonomiky na nás apelovali, aby sme naozaj veľmi zodpovedne pristupovali k akýmkoľvek zmenám v zákonoch tak, aby mali čas sa na ne pripraviť. Vláda a parlament by nemali prijímať zákony, ktoré nadobudnú účinnosť v priebehu daného roka, ale aby vždy nadobúdali účinnosť až v nasledujúcom roku s dostatočnou lehotou,“ povedal Pellegrini. Vyslovil sa za prijímanie menšieho množstva zákonov a za vytváranie stability a predvídateľnosti legislatívneho prostredia. „To je vážny moment, o ktorom nám hovoria nielen naši domáci podnikatelia, ale aj akcionári veľkých nadnárodných spoločností,“ podotkol premiér.

Veľké stretnutie s predstaviteľmi hospodárstva bolo podľa Pellegriniho reakciou vlády na zhoršujúci sa výhľad nielen slovenskej, ale aj globálnej ekonomiky a následného zníženého odhadu rastu domácej ekonomiky. „Dôvody poklesu ekonomickej výkonnosti sú viaceré a sú viac globálne ako domáce. A preto vláda Slovenskej republiky nemá priamy dosah na ovplyvňovanie týchto trendov,“ poznamenal Pellegrini. Vláda však podľa neho spolu so zamestnávateľmi a priemyselnými zväzmi musí hľadať také riešenia situácie, ktoré zmiernia tlak na slovenské spoločnosti avizujúce pokles objednávok a exportu.

„Slovensko ako jedna z najotvorenejších ekonomík na svete pociťuje globálne trendy, ktoré sú spôsobené tak obchodnou vojnou Číny a Spojených štátov, ako aj obavou a neistotou, ako dopadne vystúpenie Veľkej Británie (z Európskej únie),“ povedal premiér. Štrukturálne zmeny podľa neho raz prísť museli v automobilovom priemysle, tie sú spôsobené najmä emisnými požiadavkami. Súvisia s tým aj prechod na priemysel 4.0, digitalizácia, automatizácia, ale aj vplyv klimatických zmien.

Bojovať s poklesom ekonomického rastu je podľa predsedu vlády najlepšie podporou investícií. Očakáva, že štátne investície budú aj budúci rok masívne financované z európskych štrukturálnych fondov. „Štát, ak má šetriť, by tak nemal robiť na úkor kapitálových investičných výdavkov, ale skôr na svojej prevádzke. Pre firmy by sme chceli prísť s modifikáciou možnosti odpisovania investícií no nových technológií, aby aj možno v ťažších ekonomických časoch mali chuť investovať značné prostriedky do moderných technológií,“ povedal Pellegrini. Ak domáci priemysel nebude pokračovať v modernizácii, podľa premiéra prestane spĺňať najvyššie kvalitatívne a technické štandardy a bude nekonkurencieschopný. Ministerstvo hospodárstva SR zverejní v piatok akčný plán desiatok opatrení na podporu ekonomiky a priemyslu.

Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók informoval, že pozícia SR v rámci krajín V4 je z hľadiska konkurencieschopnosti asi najslabšia. „A preto sme požiadali ministerstvo hospodárstva, aby vo veľmi krátkej dobe urobilo porovnanie konkurenčnej schopnosti krajín V4. Aby sme vedeli, aké opatrenia máme urobiť na to, aby sme konkurenčnú nevýhodu slovenskej ekonomiky čím skôr zlikvidovali,“ uviedol Mihók. Dôležité je podľa neho najmä investovať do budúcnosti, vytvárať nové pracovné príležitosti. „Bez zásadných zmien v oblasti vzdelávania slovenská ekonomika v budúcnosti neprežije a to sa dotýka celoživotného vzdelávania od základných škôl po univerzity a postuniverzitné štúdium. Štruktúra a kvalita vzdelávania nezodpovedajú potrebám trhu a vôbec tomu, čo nás čaká v budúcnosti,“ upozornil predseda SOPK. Vyslovil sa za aktívnejšiu ochranu slovenských podnikateľov pred orgánmi EÚ.

Témou rokovania bola aj minimálna mzda, ale ani jeden zo zástupcov zamestnávateľov nemal s ňou problém ako s takou. „Väčším problémom sa javí asi 43, alebo 44 ďalších zákonov, ktoré sú priamo naviazané na minimálnu mzdu. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny už dlhšie hľadá možnosti, či rôzne príplatky a odvodené náklady, ktoré sa odvíjajú od minimálnej mzdy, by nemali byť stanovované iným spôsobom,“ priblížil Pellegrini. Ich naviazanosť na minimálnu mzdu je podľa neho v rámci regiónu a krajín Európy pravdepodobne unikátom, resp. Slovensko je jednou z mála krajín, kde tieto poplatky sú naviazané na minimálnu mzdu.

Premiér potvrdil, že 30 % z výnosov emisných povoleniek sa vráti naspäť do systému a budúkompenzované investície firiem na znižovanie emisií oxidu uhličitého. „Klimatická zmena sa dotýka aj našej krajiny, slovenského priemyslu a musíme na to patrične reagovať,“ povedal Pellegrini. Ako jediný premiér z krajín V4 sa prihlásil k záväzku členských krajín EÚ do roku 2050 transformovať slovenskú ekonomiku na uhlíkovo neutrálnu, čo si však vyžiada značné štátne aj súkromné investície. Veľký dôraz podľa neho treba klásť na celoživotné vzdelávanie, aby ho vykonávali priamo firmy. „Kým doteraz sme sa snažili rekvalifikovať a vzdelávať nezamestnaných, dnes v rámci prevencie by sme sa mali začať venovať prevzdelávaniu zamestnaných, ktorí vo firmách ešte budú absolvovať školenia, aby si zvýšili svoju kvalifikáciu a dokázali obsluhovať najmodernejšie technológie,“ dodal Pellegrini. V tomto roku plánujú ešte aspoň dve takéto stretnutia pred rokovaniami parlamentu.