Vídame ich v nocných uliciach slovenských miest. Stretáme sa s nimi v hotelových baroch, v známych kúpelných strediskách, v kaviarnach, herniach ci kasínach. Postávajú na dôležitých výpadových cestách. Ako netopiere sa zlietajú na parkoviská vodicov dialkovej dopravy. Slovenské prostitútky.

V novinách, casopisoch a na internete sa už niekolko rokov objavuje diskrétna i otvorená reklama na sexuálne služby najrôznejšieho druhu. Desiatky erotických salónov, stovky žien na telefóne a približne dvetisíc poulicných prostitútok – taká je realita súcasného Slovenska.

Po roku 1989 vystúpil u nás tabuizovaný sex z prítmia a stáva sa coraz významnejším obchodom. Sex za peniaze sa pre mnohé ženy a dievcatá stal jednou z najlahších ciest na rýchle zbohatnutie. Ved tolko, co zarobí mladá žena poctivou prácou za mesiac, získa topprostitútka za den, niekedy dokonca len za niekolko hodín práce. „Vdaka prostitúcii som dosiahla vysoký životný štandard. Peniaze pritom pôsobia ako droga. Viem sa dokonale odosobnit od svojho tela. Zatial co muž ukája svoj pud, ja myslím na príjemnú dovolenku pri mori,“ prezrádza call-girl z bratislavského hotela Forum.

Velká zhovievavost

Zrušením paragrafu 203 Trestného zákona o príživníctve sa v roku 1990 stala prostitúcia na Slovensku beztrestnou. Nemá žiadne pravidlá a v súcasnosti je jedným z najbúrlivejšie sa rozvíjajúcich odvetví. „Na Slovensku špecifický právny predpis na prostitúciu nemáme,“ potvrdil minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Aj ked mnoho odborníkov poukazuje na to, že legalizáciou prostitúcie by bolo možné vyriešit množstvo problémov s nou súvisiacich, oficiálne úrady sa na zmenu zatial nechystajú.

Najstaršiemu ženskému remeslu sa na Slovensku darí. Nic a nik ju neobmedzuje. Podla Jána Carnogurského je štát k prostitúcii príliš zhovievavý. Ak ste pred pár rokmi akémukolvek odborníkovi na dane položili otázku, o aké sumy prichádza štát na daniach tým, že prostitúcia nie je živnostou, odpovedali navlas rovnako: ide o obrovské peniaze, avšak akýkolvek odhad by bol iba nicím nepodloženou domnienkou. Dnes už odborníci na dane hovoria, že jej legalizácia by do štátnej pokladnice priniesla zaujímavé peniaze – odhadom viac ako dve miliardy korún.

„V súcasnosti nepocítame s prijatím takéhoto právneho predpisu. Nie je v pláne legislatívnych úloh vlády ani v jej programovom vyhlásení,“ dodáva D. Lipšic. A tak sú trestné iba cinnosti idúce ruka v ruke s prostitúciou: kupliarstvo, vydieranie, obchod s drogami.

Pokusom o inštitucionalizovanie najstaršieho remesla cez ohromné trhliny našej legislatívy je prevádzkovanie masážnych erotických salónov. Ich majitelia sú vlastníkmi riadnych živnostenských listov. Avšak o tom, akým spôsobom zamestnávajú svoje pracovnícky, niet s nimi ani reci.

Zábava v salónoch

Erotické salóny, ktoré dnes nájdeme v každom okresnom meste, vyrukovali so zástavou poskytovania decentných spôsobov sexuálneho dráždenia. Pod kepienkom ponuky rôznych výmyslov – Thajský vánok, Nocný sen, Zmyselná orchidea – suplujú funkciu verejných domov. Krásne i priemerné mladucké dievcatá a ženy v nich bez ostychu poskytujú komplexné služby až „na doraz“. Kedže neexistuje náležitá legislatíva, slovenské verejné domy musia byt de iure masážnymi erotickými salónmi. Preco nie? Naplní sa litera zákona, a co sa deje v izbách za dverami, aj tak nik nevidí.

Medzi návštevníkov erotických salónov patria veksláci, bohatí šéfovia gangov, cudzinci, podnikatelia, ale aj úspešní športovci a dokonca politici. Ceny služieb sa už dlhší cas držia na štandardnej úrovni. Pohybujú sa v relácii od 2 000 do 6 000 Sk za hodinu v závislosti od poctu slecien a typu služieb. Niektoré salóny ponúkajú aj polhodinovky v základnej cene od 1 400 Sk.

V dôsledku poloilegality slovenských erotických salónov má západný sexturista problém nájst v hlavnom meste Slovenska aj tri najznámejšie kluby: Celentano, Casanova a Royal. Väcšina erotických klubov sa však ukrýva v hlbokej anonymite. Zákazníka k nim privedie casto len císlo mobilu, oznam z internetu alebo casopisu. Zákon informacnej spätnej väzby pre slovenských podnikatelov v tejto sfére neexistuje.

Vzorom v tomto smere im môžu byt ich západní kolegovia. Sedemnást miest – Amsterdam, Berlín, Brémy, Dortmund, Düsseldorf, Essen, Frankfurt, Hamburg, Hannover, Kolín nad Rýnom, Lipsko, Mníchov, Paríž, Stuttgart, Vieden, Wiesbaden/Mainz a Zürich – vydáva tzv. cestovný poriadok pre mužov. Ide o zoznam a názorné grafické zobrazenie miest, kde môže potenciálny zákazník pohodlne nájst svoj kontakt so sexom. Od pikantných filmových, divadelných ci kabaretných predstavení po miesta poulicných prostitútok, verejných domov, gay-salónov, luxusných klubov, nocných barov so živou šou, intímnych sáun a gruppensex párty. Všetko s adresou, telefónnym císlom, s uvedením casu prevádzky, cenou poskytovaných služieb a základným cenníkom nápojov.

Niet casu

V minulosti pripravovaný zákon mal ambíciu vymedzit najstaršiemu remeslu mantinely. Predovšetkým dostat predajné ženy z ulice do verejných domov, prinútit ich absolvovat pravidelné lekárske prehliadky a so zisku za sexuálne služby odvádzat dane. Prostitútkam súcasný stav vyhovuje v najvyššej možnej miere. „Som rada, že si takto zarobím a nemienim nikomu skladat úcty. Za noc sa dá v pohode zarobit pättisíc korún,“ hovorí prostitútka najnižšej kategórie z Vajnorskej ulice v Bratislave. Zároven ponúka „fajku“ za 500 Sk a „kompletku“ za

1 500 Sk.

Najväcší kritici súcasného stavu kricia: „Nesmieme sa vzdat. Prostitútkam musíme dat jasne najavo, že na ulicu nepatria.“ Od vzniku samostatného Slovenska však nemajú politici na riešenie problémov s prostitúciou cas. Táto nezdanená živnost má teda aj nadalej výsadné postavenie: zostáva bez úradnej kontroly a stále mimo zákona.

Cesi v predstihu

V Ceskej republike sa prostitúciou živí približne 16-tisíc žien. Ich tržby sa podla odhadov pohybujú na úrovni

15 miliárd ceských korún rocne. Kedže prostitúcia je vážnym spolocenským javom a ide v nej o velké sumy nezdanených príjmov, vláda CR sa v zmysle Palermskej konvencie rozhodla prostitúciu regulovat. Úlohou regulácie je stanovit pravidlá, za ktorých bude štát prostitúciu tolerovat. Zákon by mal napríklad zakázat prostitúciu mladistvých osôb, zvýšit právomoci obcí (ci a kde chcú predajný sex tolerovat), stanovit povinné lekárske prehliadky a nariadit zdanovanie príjmov z prostitúcie.

Podla prieskumov šéfovia ceských erotických klubov iniciatívu ceskej vlády vítajú. Sú za to, aby prostitúcia dostala urcité mantinely. Necudo. Ich nemalej konkurencii, ktorú predstavujú pocetné ženy na ulici a dievcatá na privátoch, by zákon spôsobil urcité problémy. „Je dôležité rozpútat kampan, aby si prostituujúce ženy uvedomili nutnost platit dane spolu so sociálnym a zdravotným poistením. Jednoznacne by mali pochopit, že raz budú staré a môžu hocikedy ochoriet,“ vyhlasujú aktivistky ochotné pomáhat predajným ženám.

S pripravovaným zákonom súhlasí absolútna väcšina ceskej verejnosti. Na ceské prostitútky rozhodne necakajú registracné pokladnice alebo vypisovanie potvrdeniek. V zákone sa uvažuje o tzv. žltých knižkách s kolkami, ktoré by fungovali na princípe súcasných dialnicných známok. Prostitútka dostane kolok až po zaplatení daní a absolvovaní povinnej lekárskej prehliadky.

Podobný zákon, aký pripravuje Ceská republika, zaviedlo pred dlhým casom do praxe Rakúsko, dva roky funguje v Holandsku a cerstvo sa zavádza v Nemecku. Pokial pôjde všetko hladko, v Cesku by mohol byt v platnosti od budúceho roka.

Odborníci varujú

Na negatívny jav masovej a nekontrolovanej prostitúcie poukazujú mnohí odborníci. Psychológovia si tažkajú: nik vraj nemyslí na to, že prostitúcia je sociálna patológia. Vravia, že spôsobuje základné odcudzenie princípu sexuality, ktorým je upevnovanie života v páre. Tvrdia, že žiadna prostitútka nemôže byt zdravá a štastná. Podla nich má clovek svoju biologickú hranicu tolerancie cudzích telesných tekutín. Desiatky partnerov je ešte schopný tolerovat, ale stovky, ba tisíce už nie. Byt prostitútkou je telesná drina. Jej psychiku a osobnost najviac drvia drogy a pasáci. Zdravotníci upozornujú na vzrastajúce tempo šírenia pohlavných chorôb. Od roku 1991 sa pocet chorých na syfilis každý rok zdvojnásobuje. V roku 2000 vypukla na východnom Slovensku dokonca epidémia tejto nebezpecnej pohlavnej choroby. Pre zmarené zisky sa však prostitútky väcšinou odmietajú liecit. Chýba právna norma, ktorá by ich k tomu zaväzovala. Pribúda ochorení na AIDS. Mnohé prostitútky ani netušia, že sú HIV pozitívne.

Kriminalisti varujú verejnost pred všetkým, co sa parazitujúcim spôsobom nabaluje na prostitúciu. Ide najmä o lúpeže a krádeže, organizované kupliarstvo, obchod s drogami, typovanie bytov a hotelových izieb hostí s ich následným vykrádaním. Nehovoriac o neoprávnenom bohatnutí hotelových recepcných, taxikárov, majitelov zábavných podnikov, hotelov, kaviarní, herní atd.

Silným argumentom v rukách pedagógov je fakt, že fenomén divokej prostitúcie ohrozuje mravnú výchovu mládeže. Podla triezvych odhadov viac ako 90 percent slovenských prostitútok neprekrocilo hranicu dospelosti.

Prostitúcia je neodstránitelný jav ludskej spolocnosti. Dôležitým procesom bude preto transformácia prostitúcie na sféru relaxacnej a do istej miery kultivovanej záležitosti. Sexu za peniaze treba jednoznacne urcit legislatívne pravidlá. Predovšetkým sa treba snažit o dosiahnutie tzv. ideálneho stavu: pochopit prostitúciu ako službu zvláštneho druhu a ako takú ju podriadit zákonom kodifikujúcim poskytovanie služieb. Okrem iného je potrebné aj presne vykolíkovat mantinely, v ktorých sa môže pohybovat.

Náš živnostenský zákon pozná pojem tzv. volných živností, na vykonávanie ktorých postací iba ich ohlásenie živnostenskému úradu, a viazaných cinností, na ktoré treba predchádzajúci súhlas. Prostitúcia by mala patrit medzi živnosti viazané tak, aby bola zabezpecená úcinná zdravotná kontrola a aspon minimum hygienických požiadaviek. Povinnou registráciou prostitútok sa do urcitej miery vyriešil aj problém postihu divokej prostitúcie, ktorá by sa automaticky stala trestným cinom neoprávneného podnikania v zmysle paragrafu 118 Trestného zákona.

Podla Medzinárodnej organizácie pre migráciu vzrastá ilegálny dovoz „sexuálnych otrokýn“ z krajín východnej a strednej Európy do štátov Európskej únie. Kvalifikované odhady hovoria, že organizované siete pašerákov „bieleho mäsa“ dodali za posledných pät rokov do krajín západnej Európy približne 200-tisíc žien, ktoré sú nútené robit prostitúciu za podmienok, aké ich západné kolegyne nechcú akceptovat. Belgicko odhaduje zvýšenie poctu žien predaných na jeho územie o 2,5-násobok a Holandsko až o trojnásobok za posledných pät rokov. Kupliari hladajú svoje obete najmä v sociálne slabších vrstvách.

Podla televízie TA3 Medzinárodná organizácia pre migráciu plánuje zacat rozsiahlu informacnú kampan, ktorá by mala ženám pomôct, aby sa nestali tovarom. Oficiálne policajné štatistiky za rok 2002 spomínajú len 17 žien, ktoré padli do rúk priekupníkom. Niektoré predali do zahranicia len za 10-tisíc korún. Neoficiálne údaje však hovoria o stovkách Sloveniek, ktoré sa nikdy na políciu neobrátia. Prípad sa casto zacína nevinným inzerátom, ktorý ponúka prácu cašnícky, chyžnej alebo au pair v zahranicí. Aby sa žena vyhla podvodníkom, pomôže len jediné: preverit si agentúru v obchodnom registri alebo na Národnom úrade práce.

Medzinárodná agentúra pre migráciu odporúca dievcatám chystajúcim sa vycestovat, aby doma nechali kópiu pasu, vlastnú fotografiu a presné informácie o mieste pobytu. Dôležité je poznat telefónne císlo slovenského diplomatického zastupitelstva v navštívenej krajine. Slovenská ambasáda totiž vie zabezpecit odvoz dievciny domov, ak niekto zloží zálohu na Slovensku na konto ministerstva zahranicných vecí.