Päť veľkých štátov Európskej Únie (EÚ) sa v utorok vyslovilo za návrh dvojitého riadenia EÚ s komentárom, že to umožní zvýšiť váhu únie v celosvetovom meradle. Európska komisia (EK) sa však zo strachu, že by francúzsko-nemecký plán podkopal jej autoritu, vyslovila, že absolútna väčšina členov konventu pripravujúceho novú ústavu EÚ je proti myšlienke zdvojeného riadenia Európy. Plán navrhnutý dvoma najväčšími členskými štátmi žiada vytvoriť novú pozíciu dlhodobého prezidenta Európskej rady národných vlád. Ten by mal predsedať summitom EÚ a reprezentovať úniu na medzinárodnom poli. Ako gesto pre zástancov užšej integrácie by plán tiež posilnil komisiu, najvyššiu výkonnú moc únie tým, že by jej prezident bol volený priamo Európskym parlamentom (EP), čím by získal väčšiu legitimitu a politickú vážnosť.

Francúzsky minister zahraničia Dominique de Villepin razantne obhajoval plán na prezidenta rady, ktorého sa menšie členské štáty aj komisia obávajú, pretože by podľa ich mienky dochádzalo k duplicite byrokracie a k rivalite medzi jednotlivými inštitúciami. „Nedochádzalo by k rivalite, pretože funkcie rady a komisie sú a aj ostanú rozdielne,“ povedal Villepin na Konvente o budúcnosti Európy, 105-člennom fóre s cieľom vytvoriť do júna návrh ústavy EÚ. Podľa Villepina by volený prezident EK pokračoval v dohliadaní nad politikou únie v oblasti vnútorného trhu, obchodu a hospodárskej súťaže. Komisia by si ponechala aj právo podávať návrhy na zákony. Prezident Komisie by nahradil dnešný systém rotujúceho predsedníctva, v ktorom predsedá únii postupne každý jej člen po dobu šiestich mesiacov.

„Únia potrebuje zefektívniť svoju činnosť. Zmena predsedníctva rady každého pol roka vedie k nestabilite v dlhodobých prioritách únie a zvyšuje jej nečitateľnosť v očiach občanov a zvyšku sveta,“ uviedol. Nepriamo poukazujúc na irackú krízu, v spojitosti s ktorou panuje nezhoda medzi členmi únie, dodal, že „vo svete, kde je dnes v stávke vojna a mier, musí Európa zohrať výraznú úlohu, pretože svet potrebuje Európu.“ Nemecký minister zahraničia Joschka Fischer, inak skôr federalista nie celkom nadšený z francúzsko-nemeckej iniciatívy, ju nazval kompromisným riešením ktoré pomôže zladiť protichodné vízie budúcnosti Európy. Fischer podčiarkol hlavne integračné elementy plánu ako vytvorenie diplomatickej služby EÚ a rozšírenie použitia kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaní o mnohýmch témach zahraničnej politiky, kde platí pravidlo jednohlasnosti. Návrh podporili aj predstavitelia Británie, Talianska a Španielska. „Chceme úniu, ktorá sa bude môcť zasadzovať ráznejšie v zahraničnej a obrannej politike,“ uviedol Gianfranco Fini, predstaviteľ talianskej vlády v konvente. Menšie členské štáty, ako sú napríklad Holandsko a Belgicko, vyjadrili obavy, že by takýto prezident bol vždy nútený počúvnuť väčšie krajiny a musel by obchádzať EK, ktorá je garantom princípu rovnosti všetkých členských štátov.

Britský vládny člen konventu Peter Hain sa pokúsil zmierniť ich pochybnosti vyhlásením, že predsedníctvo stretnutí rady, na ktorých sa stretávajú ministri, môže naďalej rotovať medzi členskými štátmi tak ako doteraz. „Tým by získala každá krajina právo dočasne viesť úniu,“ povedal Hain delegátom. Menšie krajiny, tvoriace síce väčšinu v EÚ, ale reprezentujúce menší podiel celkovej populácie, však bude ťažké presvedčiť. „Zdá sa, že postoj väčšiny krajín k existencii dvoch prezidentov, dvoch exekutív, je skôr nepriateľský,“ povedal na tlačovej konferencii hlavný hovorca komisie Jonathan Faull. Všetkých 15 členských štátov však súhlasí s potrebou zreformovať a zmodernizovať európske inštitúcie pred prijatím desiatich, väčšinou postkomunistických krajín, za členov EÚ v roku 2004.