Európski ministri financií uvažujú o rezervovaní kresiel vo vplyvnom výbore Európskej centrálnej banky (ECB) veľkým krajinám, a týmto spôsobom umožnia svojim kandidátom ovládnuť európsku menovú politiku. Tento krok, ktorý podporuje najmä Nemecko, je posledným príkladom toho, ako sa veľké európske krajiny pred rozšírením Európskej únie (EÚ) snažia ovládnuť dôležité inštitúcie EÚ. Protesty proti snahe o obsadenie kresiel v šesťčlennom výkonnom výbore ECB „veľkou štvorkou“ – Nemeckom, Francúzskom, Talianskom a Španielskom – sa zatiaľ obmedzili len na Fínsko, ktoré vyjadrilo isté znepokojenie. „Takýto krok by odporoval základným princípom len päť rokov existujúcej centrálnej banky, ktorá doteraz tvrdo pracovala na zavádzaní menovej politiky na širokom základe eurozóny,“ uviedol profesor medzinárodnej ekonómie z postgraduálneho inštitútu medzinárodných štúdií v Ženeve Charles Wyplosz. „Myslím, že je to celkom proti duchu a záujmom ECB,“ povedal Wyplosz, odborník na menovú politiku. Analytici však hovoria, že vo svetle slabého ekonomického rastu je ECB zraniteľnejšia voči politickým manévrom a tlakom, aj keď štatút banky jasne stanovuje jej nezávislosť. Okrem toho ide o ďalší príklad momentálneho nedostatku celoeurópskych vízií, dodávajú analytici. V decembri skrachovali rokovania o európskej ústave kvôli neschopnosti medzi veľkými a malými krajinami dohodnúť sa na hlasovacích právach. Pred dvoma dňami sa zišli vodcovia Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie, aby rokovali o agende EÚ. V súčasnosti sa národné záujmy naplno rozhorievajú taktiež okolo menovania nových členov výkonného výboru ECB, ktorý riadi každodennú činnosť centrálnej banky a spolu s dvanástimi guvernérmi centrálnych bank členských krajín eurozóny rozhoduje o menovej politike.

V máji končí mandát vo výkonnom výbore ECB Španielovi Eugeniovi Domingu Solansovi. Pokiaľ by uvoľnené miesto obsadilo opäť Španielsko mohlo by to vytvoriť precedens, v rámci ktorého by taktiež Taliansko a Nemecko mohli trvať na udržaní si svojich miest vo výbore, ktoré sa uvoľní v rokoch 2005, respektíve 2006. Francúzsko v súčasnosti drží funkciu prezidenta ECB, takže má miesto vo výbore zaistené až do roku 2011. Miesto vo výkonnom výbore prakticky zdvojnásobuje hlasovacie právo zastúpenej krajiny, pretože o menovej politike rozhodujú členovia výboru spoločne spolu s dvanástimi guvernérmi centrálnych bank členských krajín eurozóny v rámci 18-člennej rady guvernérov. ECB navyše plánuje, že až sa eurozóna rozšíri na viac ako 15 členov, budú sa hlasovacie práva vyvažovať podľa veľkosti ekonomiky a finančného sektora príslušnej krajiny. Veľké štáty tak budú mať pri zaisťovaní miest vo výkonnom výbore ešte väčší vplyv. ECB odmietla rozhovor ministrov financií komentovať.

Prezident ECB Jean-Claude Trichet z Francúzska, podobne ako jeho holandský predchodca Wim Duisenberg, trvá na tom, že rozhodnutia sa prijímajú na základe spoločnej zhody a v súlade so širokými záujmami spoločnej meny. Niektorí poprední pozorovatelia z ECB dokonca pokladajú nadvládu veľkých krajín za spravodlivú a potrebnú pre udržanie väčšinovej podpory pre spoločnú menu. „Veľké krajiny predstavujú prevažnú časť hrubého domáceho produktu celej eurozóny, je teda vhodné, aby boli dobre zastúpené vo výkonnom výbore ECB,“ povedal Daniel Gros, riaditeľ Centra európskych politických štúdií v Bruseli.