Poľsko, Maďarsko a ČR, tri najväčšie stredoeurópske krajiny pripravujúce sa na vstup do Európskej únie (EÚ), musia vykonať rýchle fiškálne úpravy, aby sa vyhli finančnej kríze. Od ich vstupu do EÚ v máji tohto roku budú tlaky na tieto krajiny ešte silnejšie vzhľadom na vysoké počiatočné náklady na členstvo. Informovali o tom ekonómovia, ktorých oslovila agentúra Reuters. Dodali, že dlhodobá neochota spomínaných krajín zredukovať rozpočtové výdavky by mohla spôsobiť krajinám krátko po vstupe do EÚ problémy.

Ekonómovia Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) sa domnievajú, že v kandidátskych krajinách je možná redukcia výdavkov bez vyvolania recesie, keďže hospodárstvo by mohli podporiť investície a export. Podľa ekonómov je však zatiaľ nedostatok signálov o rýchlej zmene v tejto oblasti. Odborníci očakávajú v najbližšom období v kandidátskych krajinách „skutočný rozpočtový stres“ a fiškálne úpravy. Maďarsko má deficity v rozpočte aj na bežnom účte, ktoré sú na podobných úrovniach ako v čase krízy v polovici 90. rokov. V Poľsku reálne hrozí, že veľmi nepopulárna vláda padne pred budúcoročnými voľbami kvôli problémom ohľadne rozpočtu. Nie príliš priaznivé údaje o rozpočte vykazuje aj Česká republika.

Rokovania o finančných aspektoch rozšírenia EÚ zatienila súčasná kríza ohľadne európskej ústavy, avšak financie sa pravdepodobne opäť dostanú do popredia, keď si nové členské krajiny uvedomia, koľko do rozpočtu EÚ prispievajú. Podľa odhadov niektorých analytikov uskutočnia Poľsko, Maďarsko a ČR v prvom roku svojho členstva v EÚ príspevky do európskeho rozpočtu vo výške 2 % hrubého domáceho produktu (HDP). Hovorkyňa Európskej komisie pre rozpočtové záležitosti Elisabeth Wernerová povedala, že na kodaňskom summite v decembri 2002 sa dohodlo, že pristupujúce krajiny nebudú čistými prispievateľmi do rozpočtu EÚ, avšak závisí to od ich schopnosti absorbovať fondy z EÚ. Vytvoril sa špeciálny kompenzačný fond na zmiernenie situácie v prípade problémov, avšak Wernerová dodala, že nie je možné predvídať každú možnosť. Výdavky EÚ sú fixované do roku 2006, avšak začali sa už diskusie o tom, aké sumy budú štáty platiť, a akým spôsobom sa použijú. Vládnu tiež obavy, že bez fiškálnych a inštitucionálnych reforiem môžu kandidátske krajiny, ktoré nevyčerpali všetky dostupné prostriedky z Bruselu v čase pred svojim vstupom, prísť o ešte viac financií z EÚ.