Pozícia Bank of England (BoE) nie je v ostatných mesiacoch vôbec jednoduchá ani jednoznačná. Výbor pre menovú politiku totiž musí zohľadňovať fakt, že napriek ochabovaniu globálnej ekonomiky, sa britské hospodárstvo nachádza v relatívne veľmi dobrej kondícii.

Ekonomický rast má vo svetovom meradle podľa optimistických odhadov dosiahnuť v tomto roku 2%, čo je evidentný pokles z minuloročného štvorpercentného priemeru.

Výbor pre menovú politiku BoE, ktorý v závere uplynulého týždňa znížil základnú úrokovú sadzbu o 0,25% však ešte pred mesiacom konštatoval, že hlavným smerom vývoja britskej ekonomiky bude silný dopyt a výrazná dôvera spotrebiteľov.

Ministerstvo financií vo svojej analýze uviedlo, že tempo rastu dosiahne v tomto roku 2,5% v porovnaní s 3% v roku 2000. Optimistický je aj výhľad Konfederácie britského priemyslu, ktorá síce priznáva istý tlak ekonomického spomalenia v USA na britskú ekonomiku, no Británia sa údajne nebude uberať identickým hospodárskym tempom ako USA. Investičná banka Goldman Sachs však má iný názor – tvrdí, že práve britská ekonomika bude v rámci Európy najviac vystavená hospodárskym výkyvom.

Z globálneho hľadiska totiž najväčší pokles zaznamenáva technologický sektor a finančné služby a Veľká Británia je na nich značne závislá, ba odkázaná. Argumentuje sa tým, že v ostatných piatich rokoch bol rast britskej ekonomiky najviac podmienený práve výrobou v sektoroch elektroniky a telekomunikácií. Produkcia v tejto oblasti vykázala rast vo výške 37%, no ostatné zložky priemyselnej výroby vykázali vo svojich výstupoch jednopercentný pokles.

Ma druhej strane britské finančné služby predstavovali zhruba 7%-ný podiel na národnom dôchodku, čo je vôbec najvyšší ukazovateľ spomedzi priemyselne vyspelých krajín. Goldman Sachs ešte dodáva, že práve finančné služby ročne prispievali k ekonomickému rastu v priebehu ostatných piatich rokov jedným percentom v pomere k celkovému rastu HDP.

Toto sa však môže veľmi rýchlo zmeniť, vzhľadom na terajšiu konšteláciu hospodárskeho diania vo svete.

Klíma technologických spoločností je totiž stále komplikovanejšia. Firmy operujúce na britskom území ako Motorola, Ericsson a Compaq v súčasnosti ohlasujú znižovanie počtu zamestnancov. Už v januári poklesla výroba elektroniky a telekomunikačných zariadení, pretože americkí a európski telekomunikační operátori znížili svoje investičné aktivity. Aj centrum britského, európskeho, ale aj svetového finančného diania – londýnska City, očakáva rušenie (možno rádovo až niekoľkých tisícok) pracovných pozícií, čo je dané prudkým poklesom aktivít vo sfére akvizícií a fúzií. K tomu ešte treba dodať krízu v agrosektore spôsobenú slintačkou a krívačkou, ktorá sa premieta do aktuálnych, ale aj budúcich, a to značných, hospodárskych strát. Napriek tomu britská spotrebiteľská i podnikateľská komunita nevykazuje známky paniky, i keď niektoré prieskumy verejnej mienky sú dosť alarmujúce.

Agentúra MORI minulý týždeň publikovala údaje, podľa ktorých si 15% Britov myslí, že stav ekonomiky v roku 2001 bude ešte lepší v porovnaní s predchádzajúcim rokom, no 44% britských občanov hovorí o jeho zhoršení.

Treba však vidieť i to, že maloobchodný predaj sa vo februári zvýšil o 1,6% a podobný vzostup sa zaznamenáva už tri po sebe idúce mesiace. Je to najlepší ukazovateľ za ostatné tri roky, no niektorí ekonómovia varujú, že zakrátko dôjde k poklesu maloobchodného predaja. Stabilný je aj rast objemu hypotekárnych úverov a nákupu nových nehnuteľností, čo je pre britské domácnosti stále signifikantný komponent ich osobného bohatstva, i keď podľa Schroder Salomon Smith Barney takto merané osobné bohatstvo by do konca roku 2001 mohlo poklesnúť o 3%, hoci v minulom roku vykázalo nárast vo výške 7% a v roku 1999 predstavovalo až 15%-né navýšenie.

Podnikateľská dôvera síce vykazuje veľmi mierny pokles, no je stále vyššia v porovnaní s jeseňou 1998, kedy začínala opadať ázijská finančná kríza.

Iná je však situácia v rozpočtovej a menovej politike, pretože už sa nebude opakovať situácia z tohto fiškálneho roka (v Británii sa oficiálne skončil 5. apríla rozpočtovým prebytkom vo výške 16,2 miliardy libier), no odhady na rok 2001-2002 hovoria „iba“ o šesťmiliardovom prebytku. V každom prípade dôjde v Británii k nárastu výdavkov vo verejnom sektore a k zníženiu daní, čo síce kritizoval Medzinárodný menový fond ako „neprijateľne procyklické riešenie“, no jednako stimulačne prispeje k hospodárskemu rastu.

Uvoľní sa aj menová politika a krokom v tomto smere je už spomínané „zlacnenie“ peňazí, čo zvýhodní britský export, ktorý dlhodobo trpel nadhodnotenou librou, no BoE znížila počas uplynulého týždňa základnú úrokovú sadzbu o 0,25% aj preto, že inflácia je dlhodobo (zhruba dva roky) pod oficiálne stanovenou hranicou (2,5%).

Aj Bank of England teda prispela k dôveryhodnosti britskej ekonomiky a umocnila, či presnejšie stabilizovala „výdavkový potenciál“ britských spotrebiteľov.

Ekonomika však nemôže byť donekonečna imúnna voči dianiu na svetovej scéne. Spomalenie globálneho tempa ekonomického rastu môže výrazne zhoršiť bilanciu britskej platobnej bilancie, následne vystaviť libru pod tlak a potencionálne ohroziť doteraz priaznivé výhľady inflácie, čo zase vyvolá nápor na BoE, aby opätovne zvýšila úrokové sadzby. Výbor pre menovú politiku britskej centrálnej banky sa musí stále pohybovať na tenkom ľade, aj keď už v minulosti viac razy „unikol“ riziku recesie. Spomeňme roky 1947 a 1973. Rok 2001 sa však zdá byť komplikovanejší. Premiér Tony Blair definitívne odložil parlamentné voľby z 3. mája na 7. jún, no implicitne dal najavo, že k ďalšiemu odkladu už nedôjde. Bude ale musieť zvládnuť boj s terajšou krízou v agrosektore a veľmi pozorne sledovať hospodárske parametre, ktoré by sa mohli už na jeseň výraznejšie zmeniť.

Možno aj to je dôkaz, že Británia sa postupne zbavuje zajatia tých ekonomických prognóz, ktoré hovorili o jej „hospodárskej imunite“…

Róbert Lachkovič