Veľká Británia zvažuje presadenie návrhu, na základe ktorého by sa etabloval orgán, podobný Bezpečnostnej rade OSN.

V ňom by zohrávali hlavnú úlohu tri najsilnejšie krajiny EÚ – Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia, čím by sa formálne uznala dominancia týchto krajín. Ide o potencionálne veľmi výbušný plán, pretože po rozšírení Európskej únie z 15 na 25 členov by sa dostal do centra kritiky nielen zo strany malých členských štátov, ale napríklad aj Španielska a Talianska. Britskí predstavitelia však oponujú tým, že terajšia podoba rozhodovacieho procesu Rady Európy sa už blíži k nefunkčnosti a v čase, kedy bude mať EÚ 25 členov, teda pravdepodobne v roku 2004, bude úplne paralyzovaná.

Radikálne riešenie Veľkej Británie má uľahčiť a zefektívniť rozhodovacie procesy tým, že sa vytvorí pozícia permanentného generálneho tajomníka Rady, čo má byť ďaleko operatívnejšie v porovnaní s terajším stavom, kedy je v rámci šesťmesačného obdobia predsedom EÚ na základe rotačného princípu najvyšší predstaviteľ konkrétnej „predsedníckej“ krajiny. Ešte radikálnejší je však návrh na vznik vnútorného orgánu, ktorý by sa podobal Bezpečnostnej rade OSN a mal by exekutívne právomoci mimo 25-člennej rady. Jeho kompetencie by sa premietli nielen do Rady Európy, ale aj Rady ministrov, kde sa „násobí a delí“ v takých kardinálnych otázkach, akými sú ekonomika, financie, poľnohospodárstvo, sociálne záležitosti, otázky rezortov spravodlivosti a vnútra.

Definovanie britského návrhu je v počiatočnom štádiu a vláda Tonyho Blaira sa musí rozhodnúť, či sa návrh ako celok stane súčasťou diskusie o budúcnosti Európy v rámci medzivládnej konferencie o novej filozofii a pracovných metódach EÚ. Ak sa presadí model na báze „BR OSN“, budú rozhodne protestovať tí, ktorých vyčlenia z rozhodovacích procesov.

Vysoká citlivosť tejto otázky sa zvýraznila v novembri minulého roka, kedy premiér Tony Blair pozval do svojho sídla na Downing Street najvyšších predstaviteľov Nemecka a Francúzska, aby „privátne“ diskutovali o vývoji v Afganistane. Po protestoch z ostatných krajín sa zoznam pozvaných musel rozšíriť o zástupcov Talianska, Španielska, Belgicka a Holandska a prítomný bol aj Javier Solana, ktorý v EÚ zodpovedá za zahraničnopolitickú problematiku.

Británia je i tak presvedčená, že efektívny systém riadenia EÚ musí akceptovať naliehavú realitu intenzívnej spolupráce „veľkej trojky“ v Európe. Navyše sa Británia chce dostať do centra diania EÚ popri Nemecku a Francúzsku – teda tradičných hnacích motorov únie.

Na summite EÚ v Laekene, ktorý bol minulý mesiac, sa dospelo k dohode o vytvorení Zhromaždenia o budúcnosti Európy, pričom tomuto fóru bude predsedať bývalý francúzsky prezident Valery Giscard d´Estaing. Agenda tohto Zhromaždenia obsahuje viaceré momenty, ktoré spôsobujú britskej strane problémy. Medzi nimi figurujú napríklad Európska ústava, priama voľba predsedu Európskej komisie a možné rozšírenie hlasovania na báze kvalifikovanej väčšiny do citlivých oblastí. Niektoré elementy však Veľkej Británii vyhovujú. V rámci agendy Zhromaždenia o budúcnosti Európy je totiž odmietnutie budúceho „super – štátu“, dôraz na otázky každodenného života v EÚ a posilnenie úlohy národných parlamentov krajín Európskej únie.

Nechajme bokom otázku, či je britský návrh vhodne načasovaný, respektíve, či Európa momentálne nemá akútnejšie problémy, najmä ekonomického charakteru. V každom prípade je však evidentné, že Veľká Británia sa nevzdáva (a logicky nechce vzdať) svojej ambície dostať sa do prvej línie rozhodovacích procesov v Európskej únii.

Zaujímavá však bude odpoveď kontinentálnej Európy…