Reformy robia reformátori, nereformy sa zvycajne dejú v réžii politikov.

Individuálne sa všetci hlásia k potrebe zmien. V okamihu, ked reformná stratégia potrebuje spolocné stanovisko, zhodu, prichádza na rad slovko „ale“.

Tí druhí to dobre vymysleli, ale… Druhí, prví, všetci potom alekajú donekonecna a ani si nevšimnú, že z reforiem ostali len zdrapy a rozcarovanie. Potom sa všet-ci poponáhlajú nájst vinníka. Ešte sa nestalo, aby ním nebol niekto druhý, pricom pocet druhých je rovný všetkým bez jedného – vždy toho, kto práve hovorí. A tak sa strany a stranicky striedajú v úlohách upalovaných carodejníc a inkvizítorov. Je im dobre, lebo majú aj moc, aj teplo.

Koalície sú zvláštne spolocenstvá, vznikajú bez logiky a jedinou spolocnou charakteristikou spojencov je chut vládnut. Vo verejnej mienke dominuje názor, že vládnutie je len o záujmoch, presnejšie o velmi osobných a skupinových záujmoch. Pretože obcan casto zvelicuje, neberie sa vážne. Politika tak nie je nijako obmedzovaná, kedže inú spätnú väzbu ako verejnú mienku nemá. Napríklad reci o tom, že štátna správa je málo efektívna, znejú stále ako nepodarený žart. Politické grémiá sa dobre zabávajú aj na signáloch, ktoré naznacujú naliehavost dôchodkovej reformy.

Idyla je len zdanlivá. Stací si prelistovat noviny z posledných piatich-šiestich mesiacov. Politici mali práce nad hlavu. Spolahlivo sa orientovali a takmer neomylne našli všetky zástupné problémy, ktoré boli poruke.

Za úspech politiky sa považuje podpis zmluvy, podla ktorej by sa Slovensko zhruba o rok malo stat clenským štátom Európskej únie. Pravda je však skôr v tvrdení, že sa to stalo napriek snaženiu politikov. Spôsob, akým sa rozhodli obcana informovat pred májovým referendom, svedcí o tom, že o únii vela vedia. Keby nevedeli, urcite by – ako zvycajne – vzrušene diskutovali, presviedcali, argumentovali. Za seba poslali iné známe tváre. Riaditel Slovenského národného divadla nedávno zanietene vysvet-loval v televízii, ako a preco vzniklo európske spolocenstvo. Zjavne to bola jeho parketa, pekne rozprával. Ešteže na konci poucnej relácie boli titulky o tom, že pre vládu ju pripravila súkromná agentúra. Peniaze sa teda iste minú. Vláda svoju povinnost splní. Obcan bude vediet, že nemá volit bežnú, ale Európsku úniu.