Po skončení prvej vlny kupónovej privatizácie mali občania dve možnosti ako sa stretnúť s hrdým pocitom majiteľa podniku, banky, poisťovne, či nebodaj fondu. Prvou bolo valné zhromaždenie. Druhou príležitosťou bolo to, keď na dvere obydlia zaklopal mladý muž. Väčšinou tvrdil, že spoločnosť krachuje a preto treba jej akcie predať.

Najväčšie spoločnosti si na valné zhromaždenia museli v začiatkoch budovania kapitalizmu prenajať športové haly, alebo iné priestorné sály. Akcionári väčšinou nepoznali zákony. Pod pojmom diskusia si predstavovali voľnú rozpravu na akúkoľvek tému. Časy sa menia. Bývalý investičný fond VÚB Kupón už nepotrebuje športovú halu na Pasienkoch. Zídu sa mu obložené chlebíčky a pracovníci civilnej bezpečnostnej služby s príznačným kanadským trávnikom. Po rokoch sa pocit spolumajiteľa neprejavuje tak výrazne. Počet účastníkov valných zhromaždení sa dá spočítať na prstoch jednej, dvoch a najviac troch rúk. Jedno sa však nemení, forma diskusie. Podobne to bolo aj na valnom zhromaždení spoločnosti Železiarne Podbrezová. Schválilo dividendu a prítomní nešetrili slovami v diskusii.

Na jednej strane boli rozhodujúci akcionári, ktorí sú totožní s predstavenstvom spoločnosti. Majú viac ako 60 % akcií. Na druhej strane bol Sevisbrokers, ktorý má 4% akcií. Diskusiu vyvolala žilinská maklérska spoločnosť

Riaditeľ podniku a predseda predstavenstva Vladimír Soták pripomenul, že podnik je už šesť rokov v zisku. To sa nedá hovoriť o iných podnikoch. Zruinovali ich investičné fondy, ktoré odliali do zahraničia miliardy korún. Soták ako ilustráciu uviedol Mostáreň Brezno. Preto si Soták nemyslí, že by podniku prospela prítomnosť fondov, ktoré by mu nasadili „bypass“. Ako konštatoval už pre rokmi sa mu podarilo fondy z podniku vyprášiť. Jeho prosperite však nepomohli ani odbory, ani Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a podobných mudrcov nebude rešpektovať. Soták tvrdí, že „bez ľudí sa nedá vyrábať,“ a o tom podnik „nemusí poučovať ani vláda ani odbory.“

Ivan Lukáč zo spoločnosti Sevisbrokers chcel vedieť ako spoločnosť dodržiava princípy coprorate governance, ako sa presadzujú záujmy mašinových akcionárov, aké je postavenie spoločnosti v porovnaní s konkurenciou, aké sú ciele záujmových skupín v podniku, akú sú výsledky hospodárenia dcérskych spoločností. Okrem iného sa zaujímal aj o to, ako spoločnosť chce v budúcnosti vystupovať navonok a aká jej marketingová stratégia.

Riaditeľ podniku pripomenul, že Asociácia obchodníkov s cennými papiermi udelila v roku 1998 spoločnosti cenu Pro apertione (Za otvorenosť). Okrem toho v minulom roku sa spoločnosť dostala do prvej desiatky slovenských firiem, ktorých výročné správy za rok 1999 hodnotil INEKO. Okrem toho pripomenul, že pán Lukáč pôsobil v Martine kde je veľa úspešných a ziskových firiem. Vyjadril presvedčenie o tom, že nebude musieť niekomu vysvetľovať podstatu pridanej hodnoty pri výrobe bezšvíkových rúr. Podnik v roku 1995 prijal program revitalizácie. Poradcom pri ňom bola poradenská spoločnosť Jean Paul Calames.

Soták tvrdí, že „odmieta na valnom zhromaždení robiť niekomu školenie.“ Najlepšia starostlivosť o menšinových akcionárov je zhodnotenie majetku. Prioritou podniku je personálna práca a školenie v tejto oblasti by mohli Železiarne Podbrezová poskytnúť väčšine slovenských podnikov, poznamenal Soták. Na valnom zhromaždení padla otázka o kvalite súčasnej audítorskej spoločnosti. Soták poznamenal, že podnik nemá dobré skúsenosti s firmou Delloite & Touche. Pri audite sa zaúčali absolventi školy, audítorská správa bola namiesto mája hotová až v septembri. Vzhľadom na nespokojnosť podnik vypovedal s ňou zmluvu.

Sevisbrokers sa zaujímala čo znamená pojem stavebné objekty. Ako odpoveď dostala, že pre podnik je tento pojem rovnakou „neznámou“ ako záujmová skupina.

Generálny riaditeľ pripomenul, že pred časom sa odborové združenie Kovo snažilo iniciovať v podniku štrajk. Vedenie podnik však odbory vyprášilo tak ako pred časom investičné fondy. S odbormi chce mať vzťahy len na tej úrovni ako si to vyžaduje zákon „Mnohí odborárski bossovia využívajú odbory na to, aby sa dostali do parlamentu. Je ich tam dosť. Nezabezpečili však prijatie zákonov, ktoré by pomáhali naštartovaniu ekonomiky,“ povedal Soták. Predstavenstvo Sevisbrokers chcelo, aby sa členom predstavenstva stal Ivan Lukáč. Tento návrh nenašiel podporu. Ukázalo sa, že vedenie podniku nemá záujem o vstup tejto záujmovej skupiny do vedenia podniku. Niekoľko drobných akcionárov v závere valného zhromaždenia poďakovalo vedeniu.