Stavbárska spoločnosť Váhostav – SK, ktorá sa musí postarať sa aj o čiastkové vyrovnanie starých váhostaváckych dlhov, prežíva neľahké obdobie. Aby zotrvala medzi poprednými firmami odvetvia, potrebuje ročne zákazky aspoň za dve miliardy korún (PROFIT č. 38/2002). Na Slovensku sa však stavia málo a získať zákazku v zahraničí je viac ako zložité. Napriek tomu sa firme zo severného Slovenska podarilo jednu zaujímavú získať a bude stavať rezidenčné vily a administratívne budovy v Strednej Ázii na území Kazachstanu.

Táto ázijská krajina, ktorá je päťkrát väčšia ako Francúzsko, sa zvyčajne označuje aj ako druhý Kuvajt alebo Saudská Arábia. Existujú tu veľké zásoby ropy, plynu, uhlia, železnej rudy a ďalších nerastných surovín. Zahraniční investori toto teritórium považujú za veľmi perspektívne. Za posledných desať rokov sa krajine podarilo prilákať na domáci trh značný objem priamych zahraničných investícií, ktoré prekročili 13 miliárd dolárov. Kazachstan dosiahol vlani hospodársky rast 13,2 percenta, rok predtým to bolo len 9 percent.

Zatiaľ dominujú Turci

„Agentúra Moody´s Investment Service zvýšila v polovici septembra Kazachstanu rating na investičný stupeň BAA3,“ reaguje generálny riaditeľ Váhostavu – SK, a. s., Ján Marônek na poznámku, že krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, najmä ázijské, sa u nás stále považujú za rizikové. Na rozdiel od západnej Európy a USA sa tu Slovensko príliš nezviditeľňuje. Vlani pôsobilo v Kazachstane len deväť spoločných podnikov a odvtedy sa situácia veľmi nezmenila. „Určite to nie je taká riziková krajina, ako sa zdá na prvý pohľad. My tu spoločný podnik máme, aj keď zatiaľ iba s tromi ľuďmi. Považujeme ho za veľmi osožný, pretože prostredníctvom neho môžeme monitorovať podmienky na tamojšom trhu,“ dopĺňa J. Marônek.

Nová výstavba Astany

Svet má o Kazachstan záujem predovšetkým pokiaľ ide o ropu a kovy. Prognózy do roku 2030 však hovoria aj o rozvíjaní ostatných priemyselných odvetví. Je to príležitosť pre stavebné firmy. No nepôjde len o budovanie priemyselných objektov. Krajina potrebuje de facto celú infraštruktúru, čo znamená vybudovať nekonečné kilometre ciest medzi značne vzdialenými mestami, množstvo mostov, letiská. A, samozrejme, novú bytovú výstavbu. Zatiaľ na stavebnom trhu dominujú najmä Turci – ako stavitelia aj ako dodávatelia stavebných výrobkov.

Približne pred tromi rokmi sa Kazachstan rozhodol pre nové hlavné mesto, ktoré nie je tak excentricky položené ako dovtedy historická Alma-Ata. Tá sa dnes prezentuje pred svetom najmä ako stredisko obchodu. Astana, ako sa nazýva nová metropola, sa nachádza v strede krajiny. Pravda, zatiaľ má k ozajstnej metropole ďaleko. Je to malé mestečko, ktoré v najbližších rokoch čakajú rozsiahle urbanistické zmeny a s nimi spojená výstavba.

„S premenou mesta zasadeného do stepi to myslia veľmi vážne. Videli sme, ako sa rýchlo rozrastá. Bude tu sídliť množstvo úradov, medzi nimi aj zahraničné zastupiteľstvá. Preto tu vzniká špeciálna ekonomická zóna pre zahraničných pracovníkov a v rámci nej diplomatické mestečko, na výstavbe ktorého sa bude podieľať aj Váhostav – SK. Dostali sme šancu stavať rezidenčné vily, byty pre diplomatov a administratívne budovy ambasád. Objem zákazky sa pohybuje medzi 30 až 50 miliónmi dolárov. Niektoré kontrakty sme už podpísali, ďalšie, dúfam, ešte podpíšeme,“ hovorí generálny riaditeľ Váhostavu – SK.

Doložka najvyšších výhod

Právne otázky obchodnej zmluvy riešil Váhostav – SK v spolupráci s bratislavskou advokátskou kanceláriou C´M´S´ (Čarnogurský, Strommer, Reich-Rohrwig).

„Pre našincov je Kazachstan neznáme prostredie, kde je vymožiteľnosť práva zrejme horšia ako na Slovensku,“ pripúšťa rizikovosť tohto teritória právnik Ján Čarnogurský ml. „Je dôležité pripraviť zmluvu, ktorá má šancu na úspech aj v takom právnom poriadku, aký má uvedená krajina. Nájsť mechanizmus, ktorý bude mať oporu v medzinárodnom práve, aby bolo možné získať dostatočné zadosťučinenie v prípade neplnenia zmluvy najmä tou stranou, ktorá má platiť. Aby existovala možnosť obrátiť sa na medzinárodnú právnu inštitúciu, ktorá môže rozhodnúť minimálne o náhrade škody.“

Slovensko má s krajinami bývalého sovietskeho bloku uzatvorené medzinárodné zmluvy o spolupráci a ochrane investícií, ktoré často obsahujú aj tzv. doložku najvyšších výhod.

„Aj dohoda s Kazachstanom obsahuje takúto doložku,“ upresňuje. „Z tohto hľadiska je zostávajúce obdobie pred vstupom do EÚ veľmi priaznivé na uzatváranie zmlúv, pretože naše firmy sú právne lepšie chránené, ako keby tento obchod vykonávala spoločnosť, ktorá má sídlo v niektorej členskej krajine EÚ. Po vstupe do EÚ už táto výhoda nebude platiť.“

Začať, kým nepríde zima

Niekdajší Váhostav pôsobil v minulosti najmä v Ruskej federácii. Váhostav – SK má dnes v Moskve dcérsku spoločnosť, ale ruský trh v súčasnosti stagnuje. V susednej Českej republike pôsobia jeho ďalšie dcérske spoločnosti. Jedna rozbieha projekt na výstavbu domov, druhá sa pripravuje na väčšie aktivity súvisiace s obnovou krajiny po povodniach.

„V Kazachstane chceme začať čo najskôr. Najlepšie ešte v októbri tohto roku, klimatické podmienky sú tam tvrdé a zima sa hlási skôr. Preto sa snažíme veci urýchliť. Inak budeme môcť začať až na jar budúceho roku,“ hovorí J. Marônek. „Prvé zemné práce budeme robiť spoločne s domácimi pracovníkmi. Použijeme tiež základný stavebný materiál z domácich zdrojov. V druhej fáze, keď už bude hotová hrubá stavba, odíde do Kazachstanu aj väčší počet ľudí zo Slovenska.“

Momentálne Váhostav – SK rokuje s našimi bankami, vrátane Eximbanky, o finančnom zabezpečení.

„Myslím si, že banky považujú projekt za zaujímavý. Naše aktivity teda nie sú len rýdzo stavebné a nejde len o vývoz stavebných prác. Kazachstan má síce veľké nerastné bohatstvo aj dostatok základných stavebných materiálov, ako sú cement, železo, štrk a piesok, ale všetko ostatné treba doviezť. My zabezpečíme aj vývoz slovenskej stavebnej produkcie. V krajine dnes vidíte stavebné prvky dovezené z európskych krajín i z ostatného sveta. Jediné, čo by nám niekto mohol vyčítať, je náročná logistika. Kazachstan je priveľmi vzdialený a preprava tovaru nebude lacná.“ Podľa generálneho riaditeľa Váhostavu – SK tak to robia aj ostatné firmy, ktoré na tomto trhu operujú.

Aj ďalšie príležitosti

Budovanie diplomatického mestečka by malo slovenským stavbárom zabrať maximálne tri roky. Keďže v takej rozsiahlej krajine sa všetko robí vo veľkom, žilinská firma dúfa, že sa aj im neskôr naskytnú ďalšie príležitosti. Už teraz sa črtajú niektoré zaujímavé možnosti. Napríklad podiel na výstavbe Centra pre obchod a rozvoj v Astane, ktorá si podľa aktuálnych odhadov vyžiada investície okolo 250 miliónov dolárov. Alebo pri výstavbe spomenutej infraštruktúry.

Váhostav vznikol v roku 1954 pôvodne ako podnik na výstavbu priehrad a hydroelektrární na rieke Váh. V 90. rokoch minulého storočia firma pôsobila aj v Nemecku, Rusku, na Ukrajine a Cypre.

Po komplikovanom období 1992 – 2001 sa za pokračovateľa firemnej tradície od mája minulého roku považuje Váhostav – SK, a. s., Žilina. Spoločnosť prevzala časť starých dlhov a rozhodla sa dokončiť aj zákazky, najmä na diaľničnom programe, čo vyvolalo kritiku konkurencie. Jej majoritným vlastníkom je HBS, a. s., Žilina. Spolu s dcérskymi spoločnosťami zamestnáva 1 600 ľudí. Priemerná mesačná mzda sa od začiatku tohto roku vyšplhala na 16 864 Sk.

Vlaňajší rok skončil Váhostav – SK s čistým ziskom 21,4 mil. Sk. Zisk v prvých ôsmich mesiacoch tohto roku dosiahol 30,75 mil. Sk.