Skupina dvadsiatich krajín (EÚ+Čína, Japonsko, Švajčiarsko a Južná Kórea) vyzvala Spojené štáty, aby bez akéhokoľvek odkladu upustili od colných taríf na dovoz ocele a oceliarskych produktov, ktoré v niektorých kategóriách dosahujú až 30%.

Ak sa tak nestane, hrozia intenzívnymi odvetnými opatreniami.

Európska „pätnástka“ je počnúc 6. májom, teda dva mesiace od podania prvotnej sťažnosti, oprávnená požiadať WTO, aby preskúmala legálnosť colných obmedzení, ktoré prijali Spojené štáty.

Dodajme, že v šiestich predchádzajúcich prípadoch vyznel verdikt Svetovej obchodnej organizácie ohľadne colných reštrikcií v neprospech USA, čo maximálne znepokojuje „protestúcu“ skupinu dvadsiatich štátov. V jej oficiálnom vyhlásení sa konštatuje, že USA sa dopúšťajú systematického porušovania pravidiel WTO, no Svetová obchodná organizácia nie je schopná „zastaviť americký protekcionizmus“.

WTO v minulosti odsúdil americké obchodné reštrikcie, ktoré sa týkali rôznych tovarov a komodít – od obilia až po spodnú bielizeň.

Problémom však je, že procedúra v rámci Svetovej obchodnej organizácie je neúmerne dlhá a môže trvať rok, prípadne ešte viac.

EÚ sa obáva, že USA sa budú snažiť celý tento proces „naťahovať“ za každú cenu.

Spojené štáty však trvajú na tom, že EÚ i ostatné štáty by nemali rozhodnúť o odvetných opatreniach na už platné americké colné tarify skôr, ako príjme WTO príslušný verdikt o legálnosti americkej „akcie“.

Ak tak urobia, zásadne sa spochybní kredibilita WTO…

Dodajme, že v skupine dvadsiatich „protestujúcich“ krajín je päť členských štátov G7 – Veľká Británia, Nemecko (hoci ich pozícia je sporná), Francúzsko, Taliansko a Japonsko.

Popredné podnikateľské subjekty vo Veľkej Británii a v Nemecku chcú totiž spojiť svoje sily v rámci kampane proti rozhodnutiu Európskej komisie o odvetných opatreniach voči Spojeným štátom. Pripomeňme, že nové americké colné tarify na dovoz ocele do USA sú už v platnosti a v prípade niektorých druhov ocele a oceliarskych výrobkov dosahujú až 30%.

Možno očakávať silný tlak na britskú a nemeckú vládu, aby vzdorovali EK, čím vzniká riziko veľmi vážnych nezhôd vo vnútri celej EÚ pri vytvorení spoločnej platformy a koordinovanej odpovede na americké obchodné reštrikcie. Zástupcovia členských štátov budú o celej problematike rokovať v Bruseli už počas tohto týždňa.

Európska komisia pripravuje okamžité odvetné akcie, ktoré by mali platiť už od 18. júna, ak Spojené štáty odmietnu kompenzovať straty európskych výrobcov ocele.

Tento zoznam by mal v prvom rade „zasiahnuť“ Biely dom, pretože sa týka exportu z tých štátov americkej Únie, ktoré boli markantne dôležité pri zvolení prezidenta Busha do funkcie, ale významné sú aj z pohľadu víťazstva Republikánskej strany v doplňujúcich voľbách do Kongresu.

Ďalšia časť odvety EÚ by sa mala týkať exportných položiek v celkovom objeme 2,2 miliardy dolárov, ktoré by však vstúpili do platnosti až po rozhodnutí Svetovej obchodnej organizácie – WTO o nelegálnosti sankcií na dovážanú oceľ do USA, čo však možno očakávať najskôr v priebehu budúceho roka.

Časť európskych podnikateľských skupín a európskych vlád sa obáva, že okamžité odvetné sankcie pred príslušným rozhodnutím WTO by mohli vyvolať obchodný konflikt veľmi nebezpečných rozmerov.

Špecifický problém je však v tom, že hoci sa EÚ definitívne nerozhodla ani o načasovaní protiamerických sankcií, ich zoznam musí predložiť Svetovej obchodnej organizácii do 18. mája, aby WTO vôbec mohla rozhodnúť o legálnosti, respektíve nelegálnosti colných taríf vo sfére dovozu ocele. Za odvetu je Francúzsko a niektoré južné štáty EÚ, rozpoltený pohľad na túto problematiku je však evidentný v Európskej federácii zamestnávateľov – UNICE.

Pozícia Konfederácie britského priemyslu – CBI je ale jednoznačne orientovaná proti odvetným sankciám, ktoré predstavujú „nebezpečný krok smerom k eskalácii celého sporu“. CBI v oficiálnom liste britskému ministerstvu obchodu a priemyslu uvádza, že zavedenie sankcií EÚ vytvára riziko cyklu opatrení v duchu „oko za oko, zub za zub“, čo poškodí britské obchodné záujmy. Federácia nemeckého priemyslu – BDI zasa vyzvala európskeho obchodného komisára Pascala Lamyho, aby sa k rozhodnutiu o odvetných opatreniach pristúpilo až po verdikte WTO. Tento prístup zrejme podporia aj severské štáty, najmä Švédsko a Dánsko.

Dodajme, že japonský minister hospodárstva Takeo Hiranuma po stretnutí s americkým obchodným zástupcom Robertom Zoelickom počas minulého týždňa zdôraznil, že by uvítal kompenzačné opatrenia zo strany USA, no ak k nim nedôjde, bude Japonsko nútené prijať odvetné kroky.

Japonská vláda žiada od USA kompenzáciu v objeme 160 miliónov dolárov, pretože americké colné reštrikcie spôsobia japonským výrobcom ocele ročné škody vo výške cca 165 miliónov USD.

Japonsko a Južná Kórea podali prvotnú sťažnosť na pôde WTO už v marci, vzápätí po podobnom rozhodnutí krajín Európskej únie.