Americká ekonomika zaznamenala v júli po prvýkrát za posledných 4,5 roka pokles tvorby nových pracovných miest. Hlavnou príčinou bol najmä odchod pracovníkov na dobu určitú. Mierny nárast zamestnanosti však zaznamenal súkromný podnikový sektor. Celkovo v júli v USA stratilo prácu 108 000 osôb a išlo tak o prvý pokles od januára 1996. Júlové oslabenie zároveň zodpovedalo najvýraznejšiemu poklesu od apríla 1991, kedy o prácu prišlo naraz 185 000 osôb. V júni sa v USA celkovo vytvorilo 30 000 pracovných pozícií. Miera nezamestnanosti zostala v uplynulom mesiaci na nezmenených 4 %.

Súkromný sektor v júli vytvoril 138 000 miest oproti júnovej hodnote 242 tisíc. Pokles súvisel s odchodom dočasných 290 tis. pracovníkov.

Podľa analytikov malo v júli nájsť novú prácu 58 000 osôb. Slabšie dosiahnuté údaje podľa analytikov signalizujú spomaľovanie prudkého tempa expanzie americkej ekonomiky a zároveň znižujú obavy z krátkodobého zvyšovania úrokových sadzieb v krajine. Americká centrálna banka Federal Reserve (Fed) by preto podľa najnovších prognóz nemala na svojom najbližšom zasadnutí 22. augusta pristúpiť k zvyšovaniu kľúčových úrokových sadzieb. Fed sa v minulosti obávala, že prudko expandujúci trh práce povedie k výraznejším inflačným tlakom. Júlová tvorba pracovných miest bola jedným z posledných rozhodujúcich ukazovateľov, ktoré Fed zhodnotí pred jej blížiacim sa zasadnutím.