Riaditeľ MMF pre Európu Michael Deppler bol svedkom Dervisovho výroku, že bude „pracovať celé dni a noci“, aby dokončil rámcovú dohodu s Medzinárodným menovým fondom. Turecký minister hospodárstva chce namodelovať niektoré makroekonomické parametre tak, aby bolo možné mierne znížiť úrokové sadzby štátnych dlhopisov, pričom podmienky tejto aukcie (doteraz najväčšej v tureckej histórii) sa majú v Ankare oznámiť už v priebehu dnešného dňa. Toto je však iba jedna z mnohých Dervisových úloh zameraná na zníženie enormného štátneho dlhu, no dodajme, že finančné trhy sú už teraz značne netrpezlivé, pretože očakávajú všetky detaily komplikovanej a širokospektrálnej reformy. Jej základom je vytvorenie novej dozornej rady na kontrolu silne stratových štátnych bánk, pričom straty štyroch najväčších štátnych bankových inštitúcií dosiahli ku koncu minulého roka 20 miliárd dolárov. Dervis ďalej chce, aby sa sprivatizovalo 51% akcií štátnej telekomunikačnej spoločnosti Turk Telekom (TT). Má ísť o najväčší privatizačný projekt v dejinách Turecka, pretože trhová hodnota TT sa odhaduje na 10 miliárd dolárov. Do súkromného vlastníctva má tiež prejsť národný letecký prepravca a ďalšie štátne firmy.

Pripomeňme, že v krajine došlo od minulého mesiaca k dramatickej devalvácii tureckej meny, ktorá stratila až 30% svojej pôvodnej hodnoty. Stroskotal tiež protiinflačný program podporovaný MMF, v Turecku začali nekontrolovateľným spôsobom rásť úrokové sadzby, chaoticky sa zvyšovali ceny a realitou sa stalo masívne znižovanie zamestnanosti. Celú krízu silne umocňovali aj protichodné názory prezidenta Sezera a premiéra Ecevita na ozdravenie tureckých bánk, ktoré už ďalej nemožno saturovať veľmi drahými krátkodobými zdrojmi. Napriek nevyhnutnosti dohody s MMF „superminister“ hospodárstva, ktorého často štylizujú do polohy záchrancu Turecka vyhlásil, že závery rokovaní, ktoré budú obsahovať aj hodnotiace kritériá ďalšieho ekonomického vývoja v krajine, možno očakávať najskôr koncom marca.

Dervis ešte potrebuje získať čas, aby mal podporu verejnosti, odborov i obchodných kruhov. Veľmi dôležité však je, že za Dervisom predbežne stojí vplyvná turecká armáda, a to napriek plánovaným škrtom v obrannom rozpočte.

Dervis je takisto opatrný aj pri čerpaní možnej bilaterálnej finančnej pomoci od zahraničných vlád, ktorá by mala dosiahnuť 25 miliárd dolárov. Takáto injekcia je síce dôležitá, pretože pomôže sčasti vyriešiť finančné problémy krajiny, avšak v konečnom dôsledku bude ďalšou záťažou na turecký štátny dlh.

Superminister Dervis sa teda pohybuje na „ostrí noža“, no v danej chvíli ani jemu ani Turecku nič iné nezostáva.

Róbert Lachkovič