Japonsko, Spojené štáty, Európska únia a Saudská Arábia včera v Tokiu prisľúbili, že poskytnú v prvej fáze finančnú pomoc Afganistanu v celkovom objeme 1,9 miliardy USD. Svetová banka a Ázijská rozvojová banka sa majú na celkovej asistencii podieľať ďalšími zdrojmi v objeme jednej miliardy USD.

Japonský premiér Džuničiro Koizumi uviedol, že jeho krajina uvoľní v priebehu 30 mesiacov čiastku 500 miliónov dolárov.

Na konferencii, ktorá sa dnes skončí, sa zúčastňujú zástupcovia 60 krajín a medzinárodných organizácií.

Koizumi ďalej povedal, že cieľom tokijskej konferencie, ale aj ďalších medzinárodných snažení sa musí stať stabilný Afganistan, ktorý má za sebou viac ako dve dekády krutých vojen. Ak máme zlikvidovať terorizmus, potom musíme vytvoriť podmienky, aby tento fenomén nemal živnú pôdu, kde sa môže zakoreniť. Aj preto je nevyhnutné vybudovať stabilný a mierový Afganistan, dodal japonský ministerský predseda.

Japonsko sa chce zamerať najmä na odstraňovanie mín, vybudovanie nových obydlí pre utečencov, na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a podporu práv ženskej populácie.

Celkovou „filozofiou“ japonskej pomoci je národné zmierenie a vzdelanie, pretože Afganistan musia opätovne vybudovať predovšetkým Afganci samotní, zdôraznil premiér Koizumi. Rovnakou čiastkou ako Japonsko sa na rekonštrukcii bude podieľať Európska únia, Spojené štáty prisľúbili 296 miliónov dolárov, Saudská Arábia (220 miliónov USD), Európska komisia (177 miliónov USD) s tým, že Veľká Británia na projekt obnovy separátne vyčlení 288 miliónov dolárov.

Predseda dočasnej afganskej vlády Hamíd Karzaí v Tokiu pripomenul, že finančná pomoc má kritický význam pre jeho kabinet a prísľuby z Tokia by sa mali čo najskôr materializovať.

Karzaí sa tiež snažil rozptýliť obavy niektorých zahraničných darcov a zdôraznil, že prijímanie nemalých čiastok bude spojené s tvrdým protikorupčným bojom a s presadzovaním transparentnosti v ekonomike.

Jeho vláda má v rámci obnovy krajiny päť priorít, ktorými sú zdravie občanov, vzdelanie, infraštruktúra, fungujúca štátna správa a opätovné zavedenie zdravej vnútornej meny. Opäť sa začne výchova žien v školách, ktorú Taliban zakázal, maximum úsilia sa má vynaložiť na zlikvidovanie obchodu s drogami.

Zdá sa, že dominantnú úlohu v rámci pomoci Afganistanu, zohrá Japonsko, ktoré sa ešte pred teroristickými útokmi na Spojené štáty snažilo sprostredkovať mierové rokovania medzi Talibanom a Severnou alianciou. Od roku 1998 poskytla japonská vláda Afganistanu 45 miliónov dolárov, (iba pred niekoľkými dňami uvoľnila mimoriadne zdroje vo výške 50 miliónov USD) a od roku 1979 dovedna 400 miliónov dolárov.

Spojené štáty naznačili, že sú proti tomu, aby sa pomoc striktne definovala na obodobie piatich rokov, pretože rozpočtové reality sú limitované dvanástimi mesiacmi a nemožno sľubovať to, čo reálne nemáme vo „vrecku“, uvádza sa v stanovisku americkej delegácie v Tokiu.

Podstatnú časť pomoci na rekonštrukciu a rozvoj poskytnú Japonsko, EÚ, USA a Saudská Arábia – teda štyria hlavní organizátori tokijskej konferencie. Zvyšok sa má čerpať zo zdrojov iných vlád, medzinárodných organizácií a bánk.

Svetová banka, Rozvojový program Organizácie spojených národov a Ázijská rozvojová banka odhadujú, že celkové náklady na rekonštrukciu dosiahnu 10,2 miliardy dolárov (niektoré štúdie idú dokonca nad rámec tejto sumy), ktorá je i tak doteraz najdrahším projektom v histórii.

Riaditeľ Rozvojového programu OSN Mark Malloch-Brown uviedol, že plánované rekonštrukčné náklady budú vyššie v porovnaní s predchádzajúcimi odhadmi najmä z dôvodu, že Afganistan momentálne nemá nijaké rozpočtové zdroje. Počas prvého roka musíme Afganistanu dodať 100% finančných prostriedkov, pretože je nevyhnutné vybaviť kancelárie, zabezpečiť vozidlá pre vládnych úradníkov a ich mzdy. Hlavným rozpočtovým príjmom boli doteraz peniaze z predaja drog a pašovania zbraní, prípadne z iných vojenských aktivít, čo by sa však malo stať definitívne minulosťou.

Britský štátny tajomník pre medzinárodný rozvoj Clare Short zasa tvrdí, že v priebehu prvých piatich rokov bude pre Afganistan dosť komplikované absorbovať zahraničnú pomoc vyššiu ako 5 miliárd dolárov, čo sa potvrdilo aj v prípadne iných kríz a krízových regiónov.

Viaceré nevládne organizácie vyjadrili značné rozčarovanie z toho, že boli vylúčené z tokijskej konferencie. Navrhovali, aby sa zahraničná pomoc dostávala do Afganistanu prostredníctvom centralizovaného fondu, a nie vo forme bilaterálnej finančnej asistencie. Nebude správne, ak sa vybudujú „japonské“ cesty, „americké“ nemocnice a školy pod zástavou Rozvojového programu OSN. Politicky a psychologicky by bolo efektívnejšie, aby občania vedeli, že hlavný diel zodpovednosti pri rozdeľovaní zdrojov má afganská vláda, konštatoval Mark Malloch-Brown.

Americkí predstavitelia zasa tvrdia, že sa budú spoliehať na bilaterálny model, pretože jeho využitie znamená rýchlejšie realizovanie jednotlivých rekonštrukčných a rozvojových projektov.

Treba si tiež uvedomiť riziko masívneho poskytovania finančnej pomoci, aby bolo možné vyhnúť sa podobnej katastrofe, ku ktorej došlo v rámci somálskej operácie. V tejto krajine sa zdroje na rekonštrukciu a rozvoj rozdeľovali v hlavnom meste, čo vyvolalo prudkú migráciu do Mogadiša a následný silne destabilizujúci efekt.

Cieľom rekonštrukcie nemôže byť vybudovanie „Švajčiarska v Ázii“, čo vzhľadom na stav Afganistanu nie je logicky možné. Predovšetkým ide o to, aby sa zaostalá a vojnou zdevastovaná krajina opäť postavila na vlastné nohy, hovorí sa v prvých komentároch v súvislosti s medzinárodnou tokijskou konferenciou o pomoci Afganistanu.