Najnovšie údaje o japonskej ekonomike hovoria o poklese hodnôt kľúčových ukazovateľov v určujúcich sektoroch a týkajú sa najmä zamestnanosti, zníženého spotrebiteľského dopytu, redukcie očakávaného zisku firiem a spoločností

zostupná je aj krivka podnikateľských nálad.

Zhruba o 1,3% sa na medziročnej báze znížil objem exportu a dovoz sa zvýšil o 11,3%, pričom prudko klesá aj prebytok japonskej obchodnej bilancie.

V tejto situácii sa Bank of Japan rozhodla nemeniť menovú politiku, hoci tento krok sa očakával, najmä po návrate k nulovej úrokovej sadzbe, ktorú BoJ deklarovala počas uplynulého mesiaca. Japonská centrálna banka si však uvedomuje svoju zodpovednosť za ďalší vývoj ekonomiky a je pripravená injektovať dostatok finančných zdrojov, ak sa neúmerne zníži likvidita komerčných bankových domov a vyvstane riziko nestability na finančnom trhu.

Minister hospodárstva Taro Aso však považuje sklz japonskej ekonomiky do štádia recesie za reálny.

Ak sa stav japonského hospodárstva rapídne zhorší, vzhľadom na spomalenie tempa rastu ekonomiky v USA, sme pripravení predložiť nový štátny rozpočet, uviedol doslova počas uplynulého sviatočného víkendu Taro Aso, ktorý je jedným zo štyroch kandidátov na post predsedu vládnej Liberálnodemokratickej strany-LDP, čo by automaticky znamenalo jeho nomináciu na post predsedu vlády.

Viac šancí má však bývalý premiér Rjútarú Hašimoto, ktorý by mal s najväčšou pravdepodobnosťou nahradiť terajšieho ministerského predsedu, značne nepopulárneho Jošira Moriho.

Prioritou ale v tejto chvíli je ozdraviť japonské banky, ktoré sú zaťažené zlými úvermi a nedobytnými pohľadávkami v celkovom objeme 32 triliónov jenov (258,8 miliardy USD). Ide o kľúčovú úlohu tým viac, že japonské banky sú značne zraniteľné voči turbulenciám na trhu s cennými papiermi a podobné turbulencie nemožno vylúčiť, ale skôr predpokladať. Určite k nim prispeje aj zmena – hoci dlhodobo očakávaná –

na poste predsedu japonskej vlády.