V stredu pôjde premiér Fico do Berlína, kde sa stretne s A. Merkelovou
Predsedu vlády SR spolu s predsedom českej vlády Mirkom Topolánkom tiež prijme predseda Nemeckého spolkového snemu Norbert Lammert
Premiér Robert Fico sa v stredu v Berlíne zúčastní na spomienkovom podujatí pri príležitosti 40. výročia udalostí v roku 1968 v bývalom Československu. Pri tejto príležitosti ho spolu s českým premiérom Mirkom Topolánkom prijme spolková kancelárka NSR Angela Merkelová. „Spoločná účasť predsedov vlád oboch nástupníckych štátov ČSFR na tomto spomienkovom podujatí potvrdzuje dobré bilaterálne vzťahy medzi SR a ČR. Z nemeckej strany je to pozitívne reflektované jednak účasťou spolkovej kancelárky a jej vystúpením na spomienkovom podujatí a zároveň tým, že A. Merkelová po prvýkrát v takomto trojstrannom formáte oficiálne prijme predsedov vlád SR a ČR v sídle spolkového úradu kancelárky,“ povedal pre agentúru SITA slovenský veľvyslanec v Nemecku Ivan Korčok.
Hlavnými iniciátormi a organizátormi spomienkového podujatia sú slovenské a české veľvyslanectvo v NSR. „Hlavným cieľom spomienkového podujatia je upriamiť pozornosť nemeckej verejnosti a politických kruhov na 40. výročie Pražskej jari a z pohľadu SR prihlásiť sa k tomuto výročiu ako k udalosti, ktorá mala výrazný vplyv na ďalší vývoj vo vtedajšej rozdelenej Európe,“ zdôraznil Korčok.
Základné politické posolstvo podujatia reflektuje vnímanie Pražskej jari ´68 v dnešnom Nemecku. Pražská jar je v NSR podľa Korčoka vnímaná vo viacerých rovinách. Prvou je pokus o reformu socialistického zriadenia, pričom násilný vojenský zásah vojsk Varšavskej zmluvy a nasledujúca normalizácia potvrdila nereformovateľnosť komunistického režimu. Druhou rovinou vnímania je zaradenie udalostí roku 1968 v Československu, spolu s protestnými vystúpeniami v Nemecku v roku 1953, Maďarsku v roku 1956 a Poľsku v 80. rokoch, do priamej súvislosti so zmenami, ktoré v roku 1989 vyústili do pádu totalitných režimov v krajinách strednej a východnej Európy. „V Nemecku sú tieto pohyby v krajinách vtedajšieho sovietskeho bloku považované za výrazné politické vystúpenia, ktoré boli súčasťou procesu vedúceho k pádu berlínskeho múru a umožnili znovuzjednotenie Nemecka,“ zdôraznil slovenský veľvyslanec.
Spomienkové podujatie v Nemecku je podľa Korčoka zároveň príležitosťou pripomenúť si a poďakovať sa za obrovskú vlnu solidarity, s ktorou boli udalosti v ČSSR sledované v rozdelenom Nemecku. V jeho západnej časti išlo nielen o solidaritu občiansku, ale aj politickú, konkrétne vyjadrenú predovšetkým mimoriadnou ústretovosťou voči tisíckam utečencov po augustovej invázii vojsk Varšavskej zmluvy. „V bývalej NDR boli reakcie pochopiteľne odlišné – na jednej solidarita občanov a na druhej hysterická obava Ulbrichtovho vedenia z vplyvu politiky Alexandra Dubčeka na stabilitu režimu v NDR a v celom komunistickom bloku,“ dodal veľvyslanec.
V rámci spomienkového podujatia sa za prítomnosti Angely Merkelovej, Roberta Fica a Mirka Topolánka v Berlínskom koncertnom dome (Konzerthaus Berlin) uskutoční slávnostný koncert, na ktorom sa predstavia operné sólistky Gabriela Beňačková a Eva Urbanová v sprievode Českého národného symfonického orchestra pod taktovkou šéfdirigenta opery Slovenského národného divadla Rastislava Štúra.
Predsedu vlády SR spolu s predsedom vlády ČR tiež prijme predseda Nemeckého spolkového snemu Norbert Lammert. Po prijatí sa v priestoroch Nemeckého spolkového snemu uskutoční vernisáž výstavy „Tváre Pražskej jari. Rok 1968 v česko-slovenskej fotografii“. Výstava je spoločným projektom veľvyslanectiev SR a ČR, Slovenského inštitútu Berlín, Českého centra, Centra pre historický výskum v Postupimi a Spolkovej nadácie pre vyrovnanie sa s diktatúrou SED. Jej ťažisko tvoria fotografie českých a slovenských fotografov, ktoré zachytávajú spoločenský prelom v bývalom Československu v období Pražskej jari, jej atmosféru a súvislosti, ktoré mu predchádzali, ako aj vpád vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968.
0,000
0,030
