V stredu o východiskách rozpočtu na ďalšie roky
Minister financií Ján Počiatek by mal na rokovanie vlády predložiť aj návrh na úpravu postupu vymáhania pohľadávok sektora verejnej správy a minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek návrh koncepcie vyššieho využitia biopalív v doprave v podmienkach SR
Vládny kabinet by mal v stredu rokovať o návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011. Minulý týždeň o tomto materiáli ministri prerušili rokovanie. Podľa hovorcu ministerstva financií Miroslava Šmála dôvodom bola požiadavka vlády na úpravu niektorých častí materiálu. Ako povedal po minulotýždňovom rokovaní vlády, tieto zmeny by sa nemali dotknúť navrhnutých výšok rozpočtového deficitu. „Ide o administratívne úpravy návrhu,“ konštatoval Šmál. Výdavky štátu by sa mali v budúcom roku predbežne medziročne zvýšiť o 3,7 % na 394,39 mld. Sk. Pri príjmoch na úrovni 376,802 mld. Sk, čo by znamenalo ich medziročný nárast o 8,2 %, by bol deficit štátneho rozpočtu na budúci rok rozpočtovaný vo výške 17,588 mld. Sk. V porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2008 až 2010 by to znamenalo deficit nižší o takmer 813 mil. Sk.
Minister financií Ján Počiatek by mal na rokovanie vlády predložiť aj návrh na úpravu postupu vymáhania pohľadávok sektora verejnej správy. Rezort financií navrhuje zjednodušiť existujúci model riešenia odplaty za postupované pohľadávky, keďže ho považuje za prácny a náročný tak z technického, ako aj z časového hľadiska. „Navyše vyžaduje aj zložitejší postup pri účtovaní hodnoty prevzatých pohľadávok, ktorá sa odvíja od výšky odplaty za ich postúpenie,“ uvádza sa v materiáli. Odplata za postúpenie každej jednotlivej pohľadávky na Slovenskú konsolidačnú, a.s. (SKo) by mala predstavovať len 1 Sk, pričom celý získaný príjem z vysporiadania pohľadávok po odpočítaní príslušných nákladov by mala SKo odviesť do štátneho rozpočtu v rámci rozdeľovania čistého zisku za príslušný rok vo forme dividendy.
Ďalším z materiálov, o ktorom by mala v stredu rokovať vláda, je návrh spôsobov riešenia zavádzania digitálneho vysielania na Slovensku a kvantifikácia rozsahu finančnej podpory zo strany štátu v tomto procese vo vzťahu k obyvateľstvu a vo vzťahu k verejnoprávnym médiám. Materiál obsahuje tri možné modely podpory koncových užívateľov, a to s možným využitím štrukturálnych fondov. „Voľba modelu podpory koncových užívateľov s ohľadom na jej zásah do oblastí, ktoré presahujú pôsobnosť ministerstva dopravy, najmä s ohľadom na sociálny dosah a možnosť rozsiahlej plošnej informatizácie verejnosti, bude závisieť od konsenzu na úrovni vlády,“ konštatuje ministerstvo dopravy. Vláda by sa mala okrem toho zaoberať aj správou o stave plnenia úloh Akčného plánu stratégie informatizácie spoločnosti za rok 2007.
Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek by mal vláde predložiť návrh koncepcie vyššieho využitia biopalív v doprave v podmienkach SR. Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva by mali podľa predloženého návrhu pripraviť novelizáciu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja. V novelizácii by mali rezorty napríklad navrhnúť bioetanol ako biogénnu látku s odpovedajúcou zníženou sadzbou spotrebnej dane pre zmesi motorového benzínu s bioetanolom uvádzané do daňového obehu. Alternatívne motorové palivá mali totiž na slovenskom trhu v minulom roku podiel približne 4 %. Z toho najväčšie zastúpenie mali biopalivá, s podielom približne 2,49 %, zemný plyn (LPG) 1,26 % a stlačený zemný plyn (CNG) približne 0,28 %. „Minulý rok na vnútornom trhu SR s motorovými palivami mali jednoznačne dominantné zastúpenie klasické fosílne palivá v zastúpení 96 %. Vzhľadom na to, že s praktickou realizáciou programu biopalív v slovenských podmienkach sa začalo v druhom polroku 2006 môže trvať až tri roky, kým sa vytvorí významný domáci trh s biopalivami,“ uvádza rezort v materiáli.
Ministri by sa mali zaoberať aj správou o riešení možnosti odpojenia minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny v príslušných právnych predpisoch. Ako sa uvádza v materiáli, s nahradením minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny inou veličinou v súčasnosti neuvažuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR ani rezort zdravotníctva, v ktorých pôsobnosti sú zákony týkajúce sa odvodov na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, ako aj RÚZ však požadujú, aby sa o nahradení minimálnej mzdy ako najnižšieho vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie inou veličinou naďalej rokovalo. O tejto téme by preto ešte mala rokovať pracovná skupina za účasti zástupcov rezortov práce a sociálnych vecí, zdravotníctva a financií, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a sociálnych partnerov.