Nostalgia, obavy zo súčasnosti a nízke pozitívne očakávania do budúcnosti sú charakteristické pre odpovede respondentov nielen na Ukrajine, ale aj v Rusku a Bielorusku, ktoré sa umiestnili za Ukrajinou. Informovala o tom rakúska tlačová agentúra APA. Súčasnú hospodársku situáciu hodnotí až 85 % ukrajinských respondentov negatívne, v Rusku je to 56 % a v Bielorusku polovica respondentov v týchto krajinách. Vo všetkých troch krajinách bývalého Sovietskeho zväzu sa väčšina opýtaných vyjadrila kladne k socialistickému plánovanému hospodárstvu. Za návrat ku komunizmu sa na Ukrajine vyslovila takmer polovica obyvateľov, 41 % Rusov a 33 % Bielorusov. Naproti tomu v Slovinsku túto ideu odmietlo až 85 % respondentov. Z výsledkov ankety ďalej vyplýva, že viac ako polovica ukrajinských domácností má problémy so získaním potravín a ošatenia. Za najväčší problém považujú Ukrajinci nezamestnanosť a nízke mzdy, zatiaľ čo v Bielorusku je to inflácia a vysoké daňové zaťaženie. Aj pojem demokracie je podľa výsledkov ankety spoločnosti pre európsku politiku v týchto troch krajinách „relatívne nízko zakorenený“. Zatiaľ čo napríklad v Rakúsku odmieta zrušenie parlamentu a systému viacerých politických strán 90 % obyvateľov, v Rusku je to iba polovica. Pozícia „silného muža“ nachádza podporu aj na Ukrajine a v Bielorusku. Pozitívnym fenoménom však je skutočnosť, že veľké percento obyvateľov krajín Spoločenstva nezávislých štátov uznáva hodnoty krajín západnej Európy. Ukrajina má podľa Spoločnosti pre európske otázky rovnaké problémy ako Rusko, ale jej rozhodujúcimi vývoznými tovarmi nie je ropa a plyn. Bielorusko v súčasnosti zažíva svoj najväčší hospodársky rozmach, pričom krajina profituje predovšetkým z colnej únie s Ruskom. Na druhej strane má Bielorusko povesť diktátorskej krajiny, keďže jeho prezident Alexander Lukašenko si nemusí lámať hlavu nad voľbami. Hospodársky kurz Minska je považovaný za „pokračovanie socializmu s použitím iných prostriedkov“.