Nedostatok bytov rieši mesto Banská Bystrica celkom logicky – ich výstavbou. Viac ako desať rokov sa tu nájomné byty nestavali, za posledné obdobie ich pribudlo asi dvesto v rôznych lokalitách. Stalo sa tak napriek medializovaným problémom s prideľovaním bytov v Banskej Bystrici. Vtedy išlo o sociálne byty, ktoré v čase, keď na primátorskom stolci sedel Igor Presperín, dostali najmä solventní, nie sociálni nájomcovia.

Menej slávne ako dobudované sociálne byty prerobené z internátov sa „skončila“ iná aktivita I. Presperína v úplne novej časti Banskej Bystrice, v lokalite zvanej Pršianska terasa. S jej veľkolepou výstavbou sa začalo pred piatimi rokmi, s plánmi oveľa skôr. Aj tento projekt bol víziou, pre ktorú sa Banská Bystrica neprimerane zadlžila. To sa prejavilo na stavbe „pršianskych“ domov – na určitý čas sa prestali budovať pre nedostatok finančných prostriedkov. Pritom mesto už vtedy minulo na stavbu a inžinierske siete po 38 miliónov korún.

Veľmi dobrá príprava projektov Pršianskej terasy však umožnila Banskej Bystrici získať v roku 2000 najvyššie dotácie na výstavbu nájomných bytov – 40 miliónov korún z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR a necelých 23 miliónov korún ako úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania i nenávratnú dotáciu na byty pre ťažko telesne postihnutých.

Nové pravidlá

Momentálne je na Pršianskej terase v prvom dostavanom nájomnom bloku voľných dvanásť z 93 hotových bytov. Už rok tam bývajú nájomníci, ktorí ich získali podľa nových pravidiel. Základným predpokladom je nie nízky ani príliš vysoký čistý mesačný príjem rodiny a nájomná zmluva na štyri roky. Uchádzačov o byt vyberá bytová komisia mesta.

Podľa riaditeľa Investorského útvaru mesta (IÚM) Banská Bystrica Miroslava Kollára do výstavby bolo treba vložiť ešte 15 miliónov korún z mestského rozpočtu. Postupne však už dobudovali pre obytný dom na Pršianskej terase aj podzemné garáže, dokončujú terénne úpravy okolia. Na prízemí budú priestory pre obchody. V prípade ďalšej výstavby na Pršanoch budú tieto miesta veľmi lukratívne, teraz však na ich dokončenie treba zhruba 4,6 mil. Sk.

„Mesto by nemalo investovať v rôznych lokalitách, Pršany sú dosť veľké a zaujímavé pre taký rozvoj. Pôvodne tu malo byť až 2 700 bytových jednotiek, budovať sa však musia v etapách. Chceli by sme pripraviť aj okolo 80 pozemkov pre individuálnu bytovú výstavbu, budeme to robiť po častiach,“ doplnil M. Kollár.

Ďalšie dva bloky obytných blokov s nájomnými bytmi sú už pripravené na výstavbu. Pôjde o menšie byty a menejpodlažné domy bez výťahov. Také bývanie je vhodné pre tých nájomníkov, ktorí spĺňajú mestom stanovené kritériá jednotlivo pre každý obytný dom. V tomto prípade by mesto na výstavbu dvoch pršianskych domov so 64 bytmi potrebovalo ešte menej z vlastných zdrojov. Ale nutné sú dotácie a výhodný úver ako pri prvom obytnom dome.

Perspektívna lokalita

Rokovania o možných spôsoboch financovania neprestávajú. Najmä keď medzitým stavali v tejto perspektívnej lokalite aj ďalší investori. Na regulačnú stanicu a rozvody plynu dali 4,7 mil. Sk, na trafostanicu a elektrorozvody 3,6 mil. Sk, na výstavbu vodovodov a kanalizácie sa preinvestovalo 3,3 mil. Sk a prekleňovací zdroj tepla a prípojka stáli 4,3 mil. Sk. Dokopy tu stojí základňa pre ďalšiu bytovú výstavbu za 15 miliónov korún.

Neobsadenie všetkých hotových bytov na Pršianskej terase je problém, ktorý by nechcelo mesto ako investor – presnejšie jeho akciová spoločnosť MBB – opakovať. Byty v prvom obytnom bloku sa stavali ako komerčné, čiže s veľkolepou obytnou plochou. Cena za štvorcový meter na mesiac je 71 korún, rozdiel je v tom, že niektoré dvojizbové byty sú tu také veľké ako dva iné nájomné byty.

Menej je niekedy viac

Preto sú obsadené všetky menšie jedno- a dvojizbové byty v troch domoch na sídlisku Sásová, na Kráľovohoľskej ulici. Pôvodne tu mali stáť rodinné domy. Vybudované inžinierske siete a výhodná poloha priam predurčovali lokalitu, a preto sa predstavitelia mesta rozhodli inak. V každom z domov je desať bytov, náklady na všetky tri boli okolo 26,2 mil. Sk. Z nich 7,5 milióna korún poskytlo ako dotáciu ministerstvo výstavby, získaný úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania predstavoval 16 miliónov korún.

Rekordný bol podľa M. Kollára najmä čas výstavby – osem mesiacov. Aj záujem nájomníkov o byty v tejto lokalite bol mimoriadny. Ide totiž o stavbu v strede sídliska, s vyriešeným systémom dopravy, obchodmi, neďalekou školou. Cena jedného metra štvorcového je rovnaká ako v lokalite Pršany, keďže byty tu nie sú veľké, najmä pre začínajúce rodiny sú oveľa prijateľnejšie.

Nájomná zmluva v lokalite Kráľovohoľská platí iba rok, potom sa musí obnoviť. V prípade, že nájomca už nespĺňa kritériá – napríklad medzitým sa príjem rodiny zvýšil – mal by z bytu odísť. Zatiaľ takýto problém predstavitelia mesta neriešili. Je však pravdepodobné, že prísne kritériá na prideľovanie bytov, kde štát vložil svoje prostriedky, sa budú musieť zmierniť.

Stavba ,,storočia“

Najväčším pozitívom rozbehnutej výstavby nájomných bytov v Banskej Bystrici bolo prebudovanie budovy polikliniky, ktorá stála v centre sídliska Sásová. Spočiatku to nebolo možné, ale napokon sa ministerstvo zdravotníctva nedokončenej budovy vzdalo a namiesto plánovaných sociálno-relaxačno-charitatívnych funkcií už plní funkciu bývania pre 64 rodín.

V máji tohto roku objekt, nad ktorým už všetci mávli rukou a ktorý sa stal nebezpečnou hračkou pre deti z okolitých panelákov a útulkom pre bezdomovcov, skolaudovali. Od roku 1989 do roku 1998 sa na tejto stavbe „storočia“ prestavalo viac ako 53 miliónov korún. Na jej dokončenie bolo potrebných 47,5 mil. Sk.

A znovu sa pri financovaní dostavby použil model, ktorý umožnili štátne zdroje. Tie predstavovali z MVRR SR 14,5 mil. Sk, úver čerpaný zo Štátneho fondu rozvoja bývania bol takmer 30 mil. Sk, pričom mesto vložilo do dostavby okolo 3 milióny korún.

Ďalších 36,6 milióna korún by bolo potrebných, aby bol objekt bývalej sásovskej polikliniky hotový kompletne, pretože mesto dobudovalo len prvé až piate poschodie stavby. Prízemie, ktoré má slúžiť pre ambulancie lekárov pôsobiacich na tomto najväčšom banskobystrickom sídlisku, by mali ešte len dokončiť. Rovnako aj suterén, kde by sa mala nachádzať prvá krytá tržnica, obchody, možno kancelárie.

Mesto chce uzavrieť spodnú časť budovy tak, aby bol objekt chránený pred poveternostnými vplyvmi i bezdomovcami. Náklady na takéto dokončenie sú asi dva milióny korún. Ako a kedy dokončia prízemie a suterén, aby sa dali používať, závisí aj od požiadaviek budúcich nájomníkov – lekárov, obchodníkov.